Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Albánsko
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Albánska republika
Správne členenie: 12 krajov (prefektúr)
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Tirana
Rozloha v km2:28 748
Obyvateľstvo:3 563 000 (hustota 124 os. / km2)
Jazyk:albánština
Mena:Lek ( 1€ -> cca 144 ALL )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Čierna Hora, Grécko, Macedónsko, Srbsko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, administratívny poplatok pri vstupe € 10,-
Pozri tiež: • dovolenka Albánsko
 • lastminute Albánsko
 • hotely Albánsko
 • letenky Albánsko
 • doprava Albánsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ALBÁNSKO



Po storočiach úplnej izolácie sa Albánsko ležiace na Balkáne opatrne otvára okolitému svetu. Obyvatelia jednej z najchudobnejších krajín Európy doplatili hlavne na roky komunistickej demagógie súčasnou nízkou životnou úrovňou.

Albánsky ľud bol vždy vo svojej hornatej krajine na Balkánskom polostrove izolovaný, ale po 2. svetovej vojne bol doslova odrezaný od okolitého sveta. Správy a knihy z cudziny boli obmedzené, cestovanie do cudziny zakázané. Aj keď turisti boli do krajiny púšťaní, Albáncom sa nedoporučovalo s nimi hovoriť. Krajina sa roku 1946 stala komunistickým štátom, riadeným až do roku 1985 Enverom Hodžom a potom Ramizom Aliom.

Balkánska krajina a jej obyvatelia


Hornatá stredomorská krajina vrcholí v Albánskych Alpách na severe krajiny vo výške 2.694 m. Horské hrebene oddelené širokými trávnatými údoliami, zasahujúcimi na juhu do Grécka, sú súčasťou zložitého Jadranského pobrežia, ktoré na mnohých miestach poskytuje nádherné scenérie. Na západe klesajú do rozľahlých miest, miestami barinatých nížin.

Deväťdesiat percent obyvateľov sú Albánci, ktorí si hovoria Škipetári, čo znamená synovia orlov. Žijú tam aj malé skupinky Grékov, Srbov, Macedóncov a Rumunov. Albánština je osamoteným jazykom indoeurópskeho pôvodu a delí sa na dva dialekty – gegský na severe a toskický na juhu.

Po 400 rokoch tureckej nadvlády získalo Albánsko nezávislosť roku 1912. Taliansko obsadilo krajinu v oboch svetových vojnách, Talianske vojská boli po Musoliniho vláde v rokoch 1939 – 43 vystriedané nemeckou armádou, ktorá zostala v krajine do roku 1945. Albánsko bolo oslobodené miestnymi komunistickými partizánmi vedenými Hodžom a podporovanými Veľkou Britániou a Spojenými štátmi.

Roku 1991 bola schválená nová ústava a jednokomorové ľudové zhromaždenie. Poslanci sú volení priamou voľbou. Sami potom volia prezidenta republiky a radu ministrov.

Vplyv Číny


Po 2. svetovej vojne boli skoro prerušené všetky styky so západnými krajinami. Sovietsky zväz bol pre Albánsko hlavným spojencom, odberateľom a investorom až do Stalinovej smrti. Keď nový sovietsky vodca Nikita Chruščov odsúdil stalinizmus, Albánsko prerušilo styky so Sovietskym zväzom a takmer cez noc nahradili sovietov čínski poradcovia, ktorí pomáhali pri uskutočňovaní poľnohospodárskych a priemyselných projektov. Rovnako ako v Číne bola aj v Albánsku daná prednosť poľnohospodárstvu pred priemyslom. Ale v 70. rokoch došlo k roztržke aj s Čínou.

Aj keď boli v stalinskom období vybudované továrne a železnice, hlavným úspechom Albánska bolo poľnohospodárstvo. Celé roky bola krajina napriek veľmi zaostalej poľnohospodárskej technike sebestačná vo výrobe potravín. Dve tretiny obyvateľstva žila na vidieku a väčšina z nich pracovala na družstevných farmách. Všetky deti školského veku, museli každoročne stráviť mesiac poľnými prácami, čo sa považovalo za súčasť školského vzdelávania.

Odklon od socializmu, ktorý priniesol krajine kolaps


Počas Hodžovho nástupcu Ramiza Alii krajina naviazala diplomatické styky s Juhosláviou, Gréckom a postupne s celým Západom. Komunistická éra skončila roku 1992. Krajina bola na pokraji hospodárskeho kolapsu a obyvateľstvu hrozil hlad. Tisícky Albáncov ušli do susedných krajín najmä do Talianska a Grécka. V snahe obmedziť masovú emigráciu, poskytlo Európske spoločenstvo potravinovú pomoc.

Dnes patrí Albánsko k najchudobnejším krajinám Európy. Po desaťročiach izolácie nadviazali predstavitelia Albánska styky nielen s Európou, ale tiež s moslimskými štátmi najmä Tureckom, ktoré celé storočia okupovalo krajinu. Keď sa dostali k moci komunisti, bolo asi 60% obyvateľstva moslimského. Roku 1967 však bola krajina vyhlásená za ateistickú. Mešity a kostoly boli premenené na múzeá, školy, obchody alebo stajne. Ženy boli oslobodené od závoja a boli im zaručené rovnaké mzdy aj rovnaký prístup k povolaniu.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency