Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Argentína Buenos Aires
Buenos Aires
Argentína Iguazú
Vodopády Iguazú
Argentína San Carlos de Bariloche
Jazerá v Bariloche
Argentína Patagónia
Patagónia - krajina ľadu
 
Oficiálny názov: Argentínska republika
Správne členenie: 23 provincií
Politický systém:federatívna republika
Hlavné mesto:Buenos Aires
Rozloha v km2:2 780 092
Obyvateľstvo:35 220 000 (hustota 13 os. / km2)
Jazyk:španielčina
Mena:peso ( 1€ -> cca 5,8 ARS )
Lokalita:Kajiny sveta - Amerika
Časové pásmo: Z - 3:00h
Susedia:Bolívia, Brazília, Čile, Paraguaj, Uruguaj
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Argentína
 • lastminute Argentína
 • hotely Argentína
 • letenky Argentína
 • doprava Argentína
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ARGENTÍNA



Druhá najväčšia Juhoamerická krajina bojuje za politickú a hospodársku stabilitu.

Argentína, ôsmy najväčší štát na svete a po Brazílii druhý najväčší v Južnej Amerike, má vyše 33 mil. obyvateľov. Hlavné mesto Buenos Aires je jedným z najväčších miest sveta. Prvým latinskoamerickým nositeľom Nobelovej ceny bol Argentínec Carlos Saavedra, ktorý získal roku 1936 Nobelovu cenu mieru.

Väčšina Argentíncov je presvedčených, že sú iní ako ostatní Juhoameričania. Považujú sa za kultivovanejších a vzdelanejších, pretože sú potomkami európskych prisťahovalcov. Európsky vplyv je tu cítiť a hlavné mesto Buenos Aires, kde žije tretina všetkého obyvateľstva, sa podobá európskym mestám. V Buenos Aires je početná britská komunita, dedičstvo časov, kedy Briti prišli do krajiny budovať železnicu.

Argentína bývala bohatšia ako ostatné juhoamerické krajiny, ale očakávanie trvalého hospodárskeho rozvoja sa nenaplnilo a zvyšok svetadielu ju dnes doháňa. Roku 1914 vyrábala Argentína veľkú časť svetovej spotreby mäsa a obilovín, bola hlavným cieľom prisťahovalcov z južnej Európy a zdalo sa, že je predurčená k tomu zaradiť sa medzi rozvinuté štáty. Tohto postavenia nikdy nedosiahla, ale pocit vlastnej dôležitosti jej zostal, aj keď svojim vplyvom a bohatstvom patrí iba k priemerným štátom.

Vznik republiky, nezávislosť od Španielska


Argentína sa prepracovala k prosperite z nevábnych začiatkov. Španielski dobyvatelia, ktorí prišli v 16. storočí, nenašli na území dnešnej Argentíny ani zlato ani striebro. Do roku 1713 bola krajina spravovaná z peruánskeho hlavného mesta Limy, ktoré bolo pod nadvládou Španielska. Prvým krokom k nezávislosti bolo založenie miestokráľovstva Río de La Plata. Po povstaniach proti španielskym kolonizátorom vyhlásili spojené provincie La Plata roku 1816 nezávislosť. Nasledovala občianska vojna na ktorej konci bola vyhlásená Argentínska republika, akú poznáme dnes.

Hospodársky vzostup a pokles


Hlavným zdrojom argentínskeho bohatstva boli rozľahlé úrodné pláne zvané pampy, ktoré zaberajú centrálnu časť krajiny. Argentína sa stala jedným z najväčších svetových producentov pšenice a kukurice. Významným vývozným artiklom boli tiež vína, baranie, hovädzie mäso a usne.

Slávne obdobie hospodárskeho rastu je z rokov 1853-1930. Británia posielala do krajiny peniaze, pokračovala stavba železníc a prúd prisťahovalcov utekajúcich pred biedou, najmä zo španielska a Talianska zvyšoval osídlenie krajiny. Počet prišelcov čoskoro prevýšil počet príslušníkov domorodých indiánskych kmeňov a mesticov (miešancov Indiánov a prvých španielskych osadníkov). Buenos Aires sa rozvíjalo ako sídlo vlády a obchodný prístav. Od r. 1914 začala Argentína rozvíjať spracovateľský priemysel ako výrobu železa a ocele, automobilov konfekcie a elektrických prístrojov.

Prudký rozvoj spomalila 1. svetová vojna a úplne ho zastavila svetová hospodárska kríza 30. rokov. Od tých čias je argentínske hospodárstvo zdrojom vážnych a spoločenských a politických problémov. Argentína sa z pozície siedmej najbohatšej krajiny sveta prepadla v 60. rokoch na 77. miesto. Tento úpadok sa pripisuje Juanovi Perónovi, ktorého politika po 2. svet. vojne viac podporovala robotníkov ako poľnohospodárov. Obvineniu z drancovania sa nevyhli ani americké a britské spoločnosti.

Argentína sa v polovici 20. st. premenila na priemyselnú krajinu a väčšina Argentíncov našla obživu v mestách. Ale priemysel nieje schopný vyrovnať úpadok poľnohospodárstva, ktorý sa prejavil aj v prudkom poklese podielu na svetovom vývoze potravín.

Hospodárske problémy zhoršujú politickú stabilitu v Argentíne


Vlády až do éry plukovníka Peróna a jeho ženy Evy netrvali dlho. Perón bol autoritársky a nacionalistický prezident, ktorý získal obľubu priemyselných robotníkov, keď im zvýšil mzdy napriek poklesu produktivity práce. Nedocenenie poľnohospodárstva iba urýchlilo hospodársky úpadok. Perónova pozícia bola oslabená smrťou jeho ženy ako aj roztržkou s rímskokatolíckou cirkvou. Roku 1955 bol Perón zvrhnutý vojenskou a občianskou revolúciou. Nasledoval rad vojenských režimov až do krátkeho návratu Peróna k moci. Po jeho smrti ho na čele krajiny nahradila jeho druhá manželka Maria, ktorá bola zvrhnutá roku 1976.

Ďalšie striedanie vojenských vlád bolo ukončené desaťdennou vojnou o Falklandské ostrovy. Britské sily ich dobyli späť a zriadili na nich posádku. Konflikt viedol k zvrhnutiu vojenskej junty, vedenej generálom Leopoldom Galtierim, ktorá bola nahradená v demokratických voľbách civilnou vládou. Hospodársky kolaps viedol roku 1989 k víťazstvu Carlosa Saúla Menema, ktorý začal riešiť poľnohospodárske problémy privatizáciou. V období rokov 1989-91 sa inflácia znížila z 58% na 2,2% a v rokoch 1991-93 bol zaznamenaný 8% ročný hospodársky nárast. To všetko nebolo zadarmo. Bohatí sa stali bohatšími a chudobní ešte viac chudobnými. Napriek tomu, že sa argentínske hospodárstvo dostávalo z krízy, vysoká nezamestnanosť pretrvala.

Zaujímavosti krajiny gaučov


Argentína je rozľahlá krajina. Na západe sa tiahne mohutná reťaz Ánd, ktoré sú najdlhším pohorím sveta. Najvyššou horou je Aconcagua (6.959m). Na juh sa tiahne rozsiahla, vetrami šľahaná Patagónia s úchvatnými horami a jazerami okolo San Carlos de Bariloche. Najznámejšou vo svete je centrálna časť krajiny – pampy – rozsiahla rovinatá oblasť krajiny, ktorá poskytuje obživu väčšine obyvateľov žijúcich mimo mesto.

Pampy sú domovom argentínskych kovbojských hrdinov – gaučov-, ktorí na koňoch prechádzajú holé pláne a nikdy nemusia skákať cez ohrady. Kilometre trávnatej zeme spestrujú iba stĺpy elektrického vedenia a veterné čerpadlá na podzemnú vodu. Na pampách rastie málo stromov. Najčastejšie sú vidieť v dedinách, ktoré skromne chránia pred slnkom alebo eukalyptových alejách, ktoré lemujú cesty k dobytkárskym farmám. Gaučovia, ktorý na tunajších farmách žijú sú poväčšine mestici. Obliekajú sa pre cudzincov romanticky - nohavice z vrecoviny ku kolenám – bambachas a pruhovaná šatka – chiripá, obtočená okolo pása a medzi nohami, sú najtypickejšou súčasťou ich odevu.

Mimo pampy, žijú Argentínci iným spôsobom. Severozápad krajiny sa stretáva s bolívijskými plošinami, kde žijú prevažne Indiáni a mestici. Živia sa poľnohospodárstvom. Krajinu pokrýva subtropická vegetácia a preto sa tejto časti krajiny hovorí Záhrada Argentíny. Tamojšie koloniálne mestá so španielskymi kostolmi a katedrálami pripomínajú časy rozkvetu tejto oblasti pred rozvojom Buenos Aires a presunom hospodárskej aktivity na juh.

Na severovýchode sa rozkladajú plošiny Gran Chaco, kde sa chovajú ovce a pestuje bavlník. Východnejšie medzi riekami Paraná a Uruguay leží územie s plantážami čajovníka, z ktorého sa získava horký čaj maté, obľúbený u gaučov. Celkom na východe, v mieste kde sa stretáva Argentína, Brazília a Paraguay, sa nachádza jeden z najkrajších prírodných divov Južnej Ameriky. Uprostred džungle padajú z výšky 82 m takmer 4 km široké vodopády Iguazú.

Na západe, pri úpätí Ánd, kade preteká rieka Mendoza, je úrodná oblasť známa ako Záhrada Ánd. Aj keď Chile vyváža päťkrát viac vína ako Argentína, mendozské vína – kabernet, merlot a malbec – sú vo svete známe a obľúbené. Okrem révy sa v oblasti pestuje zelenina a olivovníky. Blízka rafinéria ropy priniesla rozvoj mestu Mendoza. Ešte južnejšie, na východných svahoch Ánd, sa nachádza malebná vysokohorská krajina Bariloche, ktorá môže súperiť so Švajčiarskom svojimi modrými jazerami, zasneženými vrcholcami hôr, vodopádmi ľadovcami a lesmi.

Južne od tejto alpskej scenérie začínajú patagónske pláne tiahnúce sa až k Ohňovej zemi. Na jej kamenistých plážach žijú početné kolónie tuleňov. Patagónia vybiehajúca k chladnému juhu je chudobná hornatá krajina. Roku 1865 tam začali prisťahovalci z Walesu chovať ovce. Dodnes sa v odľahlých končinách južných Ánd hovorí španielsky a walesky.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency