Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/

AUSTRÁLIA A OCEÁNIA


Austrália najmenší svetadiel ležiaci na južnej pologuli pozostávajúci z dvoch častí - pevninovej Austrálie (niekedy býva uvádzaná ako politický štát) a z veľkého množstva okolitých ostrovov a súostroví roztrúsených v Tichom oceáne nazývaných Oceánia. Jej vzdialenosť od ostatnej pevniny spôsobila špecifický vývoj živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré sa vyskytujú len v Austrálii napr. klokan, koala, wombat. Objavenie a postupné osídlovanie Európanmi sa datuje od 1770 kedy sem doplával Jamess Cook, čím britskej koloniálnej ríši pribudlo nové územie, kam umiestňovala najprv trestancov. Z trestaneckej kolónie sa postupne vytvoril domov pre 21 mil. Britov a Írov. Okrem Austrálie vznikli na susedných ostrovoch ďalšie oceánske krajiny:
Austrália, Cookove ostrovy, Fidži, Kiribati, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Nový Zéland, Palau, Papua-Nová Guinea, Samoa, Šalamúnove ostrovy, Tonga, Tuvalu, Vanuatu
  • krajiny sveta
    • Afrika
    • Amerika
    • Ázia
    • Európa
    • Austrália a Oceánia

Veľká južná krajina


Či už je Austrália považovaná za najväčší ostrov alebo najmenší kontinent na svete, je to bezpochyby krajiny superlatívov. Viac ako 70% populácie obýva osem najväčších miest, ktoré ležia s výnimkou hlavného mesta Camberry na pobreží. Celkom 86% Austrálčanov žije v mestách, čo je z celosvetového hľadiska nezvyčajné. Pre väčšinu Európanov a dokonca aj Severoameričanov nieje ľahké uvedomiť si veľkosť a prázdnotu Austrálie. Perth, hlavné mesto Západnej Austrálie je asi najizolovanejším hlavným mestom na svete. Nachádza sa viac ako 2 100 km od svojho najbližšieho mestského suseda Adelaide. Je to ďalej ako vzdialenosť Londýn – Moskva.

Na 3 500 km dlhej komunikácii naprieč kontinentom, ktorá vedie z Adelaide na juhu do najsevernejšieho mesta Darwinu, sa prechádza iba jediným mestom Alice Springs s 20 500 obyvateľmi. Veľké časti rozľahlého austrálskeho "červeného územia" sú nehostinnou púštnou krajinou krovín s malým počtom, alebo úplne chýbajúcim obyvateľstvom. Na vzdialené farmy prilietava lekár lietadlom, deti sa učia pomocou rádia a honelníci zháňajú svoje stáda pomocou vrtuľníkov.

V centrálnej Austrálii a v priľahlých častiach juhovýchodu až k Veľkému predelovému pohoriu panuje horúce sucho a celé roky tam nemusí spadnúť ani kvapka dažďa. Iné roky však prinášajú katastrofálne prietrže mračien, ktoré môžu vyvolať rozsiahle záplavy. Na severe a severovýchode sú takéto záplavy bežné kedykoľvek počas mokrého leta medzi októbrom a májom, kedy prichádza monzún. Severné pobrežie tiež postihujú tropické búrky (hurikány), prichádzajúce z oceánu.

Obraz Austrálie ako slnkom spálenej krajiny má v sebe veľa pravdy. Jedným z dôvodov veľkej miery slnka je rekordný výskyt rakoviny kože, ktorý drží Qeensland, - slnečný štát. V jeho severozápadnej časti je mesto Cloncurry, ktoré drží teplotný rekord 53,1°C. Necelých 400 km od oboch najväčších miest krajiny Sydney a Melbourne sú v Snežných horách lyžiarske strediská.

Väčšina Austrálčanov však žije na juhovýchode kontinentu na území medzi oceánom a Veľkým predelovým pohorím, kde je mierna klíma a dažďové zrážky sú bohaté. Tento obývaný pás sa tiahne v širokom oblúku od hlavného mesta Queenslandu Brisbane, ležiaceho na severe, cez hlavné mesto Nového Južného Walesu Sydney, ďalej cez Camberru a Melbourne (hlavné mesto štátu Victoria) až po Adelaide. Okrem tejto oblasti existuje v Austrálii iba málo väčších miest. Patrí k nim Perth a Hobart v južnom ostrovnom štáte Tasmánii a queenslandské mestá Rockhampton, Townsville a Cairns na sever od Brisbane.

Z geologického hľadiska je Austrália starou stabilnou pevninou zarovnanou vetrom a vodou do tej miery, že dnes sa iba 13% jej rozlohy nachádza vyššie ako 500 m. Veľké predelové pohorie lemuje celé východné pobrežie. Najvyšší vrchol Mount Kosciusko meria 2.228 m a dvíha sa blízko hraníc Nového Južného Walesu a Victorie. Je najvyššou horou kontinentu. V Austrálii sú aj iné menšie pohoria, ako Hammersleyovo pohorie v oblasti Pilbara v Západnej Austrálii. Macdonnellovo pohorie v Severnom teritóriu a Musgraveovo a Flindersovo pohorie v Južnej Austrálii. Dosahujú však iba výšku 1.000 – 1.500 m. Vo väčšine sú to žlté a červené skaly bizarných tvarov.

Svoje zvláštne čaro má aj austrálske pobrežie, lemované prekrásnymi piesočnými plážami dlhé takmer 37.000 km. Najúchvatnejší je Veľký bariérový útes, rozľahlý komplex koralových útesov, ktorý sa tiahne v dĺžke 2.000 km pozdĺž východného pobrežia. Je to najväčší koralový útes na svete, široký od 2 – 150 km. Z tejto plochy za dvíha viac ako 600 ostrovov, väčšinou neobývaných. Na východe sa útesy prudko zvažujú do Koralového mora.

Veľkú časť Austrálie tvoria suché plošiny a nízke zvlnené pahorkatiny. Na hlbokom juhu, kde sa mení planetárna cirkulácia vetrov, prichádzajú dažde aj na juhozápadné pobrežie a na južný ostrov Tasmániu. Všade tam, kde sú hojné dažde, rastú rozsiahle lesy. V tropickom a subtropickom pásme to sú dokonca dažďové lesy. Z austrálskych stromov sú najznámejšie akácie a eukalypty. Listy väčšiny eukalyptov majú modrosivú farbu až tmavo zelenú a ako obranu pred vysušujúcou žiarou vylučujú kvapôčky aromatického oleja, ktoré tvoria nad lesnatou krajinou vonný modrastý opar (napríklad v Modrých horách na západ od Sydney).

Pohromou v Austrálii bývajú požiare, ktoré sa pravidelne opakujú. Niektoré stromy majú ale veľmi hrubú a tvrdú kôru a dokážu požiarom odolať. Pre niektoré rastliny je požiar blahodárny. Patrí k nim niekoľko druhov banksií, ktoré otvárajú semenníky až po požiari.

Zabudnutí pôvodní obyvatelia


Aj keď kapitán Cook vyhlásil o novo objavenej zemi že je ľudoprázdna v roku 1770 tam žilo 500 tisíc až milión domorodcov. Podľa archeologických výskumov obývali domorodci krajinu nepretržite najmenej 50.000 rokov. Najstaršie skalné rytiny v jaskyniach na Nullarborskej plošine v Južnej Austrálii sú 20.000 rokov staré a patria k najstarším pamiatkam skalného umenia na svete.

Keď Británia založila svoje austrálske kolónie, všetka pôda bola vyhlásená za majetok koruny a domorodcom za ňu nebola priznaná žiadna náhrada. Európski prisťahovalci priniesli so sebou mnohé choroby, ktoré boli pre domorodcov smrteľné. Najväčšou tragédiou však bolo, že domorodci neboli považovaní za ľudí a osadníci ich zabíjali pod zámienkou že ich ohrozujú. V dôsledku európskej kolonizácie zahynulo 250.000 pôvodných obyvateľov. Medzi obeťami bola celá populácia tasmánskych domorodcov, ktorí boli odlišnou etnickou skupinou.

Roku 1930 zostalo v krajine asi 70.000 domorodcov, dnes ich počet presahuje 265.000. Stále však trpia diskrimináciou a chudobou. Ich priemerný príjem tvoria dve tretiny príjmu bielej austrálskej rodiny. Dojčenská úmrtnosť je dvojnásobná, nezamestnanosť štvornásobná a priemerná dĺžka života je o 15-17 rokov kratšia ako u ostatnej populácie. Až do 40. rokov 20.st. žila asi polovica domorodcov z tropických a púštnych oblastí tradičným spôsobom. Boli lovcami a zberačmi. S výnimkou Nového Južného Walesu, Tasmánie a Victorie žili mnohí domorodci v rezerváciách oddelene od bielych Austrálčanov.

V súčasnosti je ich pobyt neobmedzený, ale hospodárske a sociálne ťažkosti prinútili mnohých presťahovať sa do miest a prispôsobiť sa tamojším podmienkam. Ale takto vykorenení ľudia sa uchyľujú k alkoholizmu a zločinu. Iba jedna tretina domorodcov žije dnes na vidieku. V posledných rokoch sa však začínajú vracať na vidiek, najmä do buše Severného teritória, kde zakladajú nové osady. Žijú tradičným životným štýlom, ale používajú niektoré moderné vymoženosti ako vodu z vodovodu a telefón.

Či kampaň za „právo na pôdu“ zmení štruktúru domorodej spoločnosti, ukáže budúcnosť. Napriek veľkému odporu ťažobných spoločností a politikov zo Západnej Austrálie vstúpil do platnosti roku 1994 zákon zaručujúci domorodcom právo na ich pôdu. Po 2. svetovej vojne došlo k veľkej zmene v skladbe austrálskeho obyvateľstva. Roku 1945 bolo 90% obyvateľstva britského alebo írskeho pôvodu. Po veľkej vlne talianskych, gréckych, holandských, poľských, tureckých, maltských a ďalších prisťahovalcov vznikla v Austrálii zmiešaná spoločnosť. Dnes sú v krajine významné komunity libanonských, vietnamských, Kambodžských prisťahovalcov, ktorí pôvodne prišli do krajiny ako utečenci, rovnako ako osadníci z Cypru, Etiópie, tichomorských ostrovov, Nového Zélandu Ázie atd.

Putá s Britániou sa postupne uvoľňujú aj keď obyvatelia britského a írskeho pôvodu neustále prevládajú. Austrálčania si uvedomujú že neanglicky hovoriaci prisťahovalci môžu obohatiť austrálsky spôsob života. Dnes sa v Austrálii hovorí stovkou jazykov, v mnohých sú vydávané noviny, hovorí sa nimi v televízii a rozhlase a viac ako 2 mil. ľudí nehovorí anglicky. V povojnových rokoch došlo k zmiešaniu obyvateľstva, ale objavili sa aj rasistické tendencie, vyvolané nedostatkom pracovných miest. Najmä ázijskí prisťahovalci sa stávajú obeťami predsudkov . Napriek tomu sa stále väčší počet Austrálčanov učí ázijské jazyky a krajina hľadá nové obchodné kontakty s juhoázijskou a tichomorskou oblasťou.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency