Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Austrália Sydney
Sydney
Austrália Melbourne
Melbourne
Austrália Tasmania
Tasmania
Austrália Koala
Koala
 
Oficiálny názov: Austrálsky zväz
Správne členenie: 6 federálnych štátov
Politický systém:federálna parlamentná monarchia
Hlavné mesto:Camberra
Rozloha v km2:7 692 030
Obyvateľstvo:20 600 856 (hustota 3 os. / km2)
Jazyk:angličtina, domorodé jazyky
Mena:austrálsky dolár ( 1€ -> cca 1,34 AUD )
Lokalita:Kajiny sveta - Austrália
Časové pásmo: Z + 8:00-10:00h
Susedia:ostrovný štát
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Austrália
 • lastminute Austrália
 • hotely Austrália
 • letenky Austrália
 • doprava Austrália
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

AUSTRÁLIA



Rozsiahly, riedko osídlený svetadiel, kde mladá súťaživá spoločnosť nachádza blahobyt a slobodu.

V 60. rokoch sa Austrália s troškou irónie nazývala “šťastná krajina“ ako keby jej prosperita bola viac dielom šťastia ako rozumu. Toto šťastie trvá, aj keď od začiatku 90. rokov prechádza Austrália ťažkým obdobím, poznamenaným pomerne vysokou nezamestnanosťou, poklesom zahraničného dopytu po jej tovare a oslabenou menou. Napriek týmto problémom zostáva Austrália takmer vo všetkých smeroch šťastnou krajinou. Takmer 18 mil. obyvateľov sa teší z blahobytu a slobody, aké sú obvyklé iba v malom počte elitných krajín.

Za svoju dobrú hospodársku situáciu vďačí Austrália bohatým nerastným zdrojom a poľnohospodárstvu, ktoré produkuje veľké množstvo potravín na export. Vytvorené bohatstvo sa delí medzi pomerne nízky počet obyvateľov, ktorým umožňuje bezstarostný životný štýl, v mnohých ohľadoch totožný s európskym a severoamerickým. Blahobyt a sloboda však obišli jednu skupinu Austrálčanov a a to domorodcov, ktorí obývali túto krajinu už 50.000 rokov pred tým, než sa tu usadili roku 1788 prví Európania a ich rôznorodá kultúra, ktorá má najdlhšiu súvislú históriu na svete.

Učebnica vývoja života na Zemi


Pôvodné austrálske živočíchy, najmä cicavce, sa nápadne líšia od cicavcov ostatného sveta. Vyvíjali sa totiž dlhé milióny rokov samostatne, lebo Austrália stratila spojenie s ostatnými kontinentmi. Pred viac ako 200 miliónmi rokov bola Austrália súčasťou veľkého južného superkontinentu Gondwana. Patrili k nej aj Južná Amerika, Afrika, India Antarktída. V priebehu druhohôr sa Godwana rozpadla, Austrália zostala osamotená uprostred južného oceánu a život sa tu vyvíjal svojim vlastným spôsobom.

Preto sa tiež Austrálii hovorí učebnica vývoja života na Zemi. K najstarším druhom živočíchov patria vtákopysk a ježura. Svojim spôsobom sú to tvory, ktoré zabudli vyhynúť. Predstavujú totiž vývojový článok medzi vtákmi a savcami. Druhým starodávnym typom živočíchov sú vačkovci. Ich predchodcovia prišli do Austrálie z Južnej Ameriky a boli podobné dnešným vačiciam. Najtypickejšími austrálskymi vačnatcami sú klokani, ktorí zastupujú kopytnatcov. Kto by nepoznal milého živočích z obrázku koala.

Do Austrálie prenikli aj drobné hlodavce. Stalo sa tak v treťohorách, kedy sa medzi Austráliou a Áziou vytvoril na kratší čas pevninský most. Pre ďalších ako netopiere, kalone, tulene a vtáky, nebol oceán neprekonateľnou prekážkou. Tiež medzi austrálskymi vtákmi sú zaujímavé druhy. Sú to nelietaví bežci ako emu, žijúci na otvorených pláňach a pralesný kasuar. Ďalší je nelietavý kiwi. K najtypickejším austrálskym vtákom patria papagáje. Je to vtáčí rad starý okolo 50 mil. rokov, existujú približne tak dlho ako izolácia Austrálie.

Z ostatných druhov sú pozoruhodné kurovité vtáky taboni, ktorí sa rozmnožili do viacerých druhov. Pre svoje veľké vajcia si stavajú vysoké kopy zo zmesi hliny a lístia, do ktorých ako do teplého kompostu znáša samica jedno vajce.

Zdivočené zvieratá privezené belochmi v posledných storočiach majú veľmi nepriaznivý vplyv na austrálske životné prostredie a pôvodnú faunu. Divé svine, somáre, mačky, líšky a psy žijú v prírode, kde majú málo prirodzených nepriateľov. Králiky, vysadené jedným farmárom roku 1859, boli a stále sú vážnou pohromou pre trávnaté pláne, aj keď bol ich počet znížený ochorením, spôsobujúcim ich úhyn. Toto ochorenie - myxomatózu prenášajú mačky a líšky. Austrálsky pes dingo, ktorý sa do krajiny dostal pred mnoho tisíc rokmi, je farmármi považovaný za najväčšiu hrozbu. Pred ich výpadmi bol vystavaný najdlhší plot na svete (8 500km) v Južnej Austrálii a v Queenslande.

V Austrálii žijú divé ťavy, potomkovia dovezených zvierat ktoré boli v 19. storočí používané na prieskum vnútrozemia. Dnes sú niektoré exempláre vyvážané na chov na Blízky východ. Ďalším nevítaným dovezeným zvieraťom je jedovatá ropucha, ktorá bola privezená v 30. rokoch, aby hubila škodcov cukrovej trstiny.

Založenie trestaneckej kolónie


Koncentrácia obyvateľstva na juhovýchode Austrálie sa udáva od zámorských ciest britského moreplavca Jamesa Cooka. Nebol ale prvým Európanom ktorý objavil Austráliu. Už v 17. storočí preskúmali pobrežie Karpentarského zálivu a terajšiu Tasmániu holandskí moreplavci Willem Janszoon a Abel Tasman roku 1699 sa dostal na západné pobrežie Angličan William Dampier. Všetci títo cestovatelia však tvrdili, že Nové Holandsko, ako sa vtedy Austrália volala, nemá pre obchod a kolonizáciu prakticky žiadny význam.

Kapitán Cook pri spiatočnej ceste z Tahiti a po zmapovaní Nového Zélandu roku 1770 pristál na východnom pobreží Austrálie. Zátoka udivila svojou nezvyčajnou a bohatou kvetenou a preto ju Cook nazval Botanickým zálivom. Po zmapovaní takmer celého východného pobrežia takmer stroskotal na Veľkom bariérovom útese. Novo objavené územie zabral pre Britániu a nazval ju Novým Južným Walesom. Pretože väznice v Anglicku boli preplnené, rozhodla sa vláda založiť prvú trestaneckú kolóniu práve v Botanickom zálive. Keďže krajina v okolí bola barinatá, flotila s prvými trestancami zakotvila severnejšie. Neskôr toto miesto bolo pomenované Sydney Cove.

Život prvých nútených osadníkov bol veľmi ťažký. Behom ďalších päťdesiat rokov boli zriaďované ďalšie trestanecké kolónie na ostrove Norfolk a blízko dnešných miest Hobart a Brisbane. Okolo roku 1830 bolo však dobrovoľných osadníkov viac ako odsúdencov. Boli založené mestá Perth, Adelaide a Melbourne. Noví osadníci obchodovali s Britániou a preto budovali prístavy, ktoré sa stali bránou do Austrálie aj hlavnými spojnicami medzi jednotlivými osadami na pobreží. Austrália má iba málo väčších provinčných miest. Výnimku tvorí Canberra, ktorá sa stala hlavným mestom federácie, Newcastle a Wollongong v Novom Južnom Walese a Geelong vo Victorii.

Veľká časť poľnohospodárskej výroby je určená na export


Veľká časť austrálskeho bohatstva vzniká za hranicami miest. Aj keď na konci 20. storočia bolo hlavným vývozným artiklom uhlie, v Austrálii sa stále ešte chová 137 mil. oviec a vyrába sa 30% svetovej vlny. Veľké ovčie a dobytkárske farmy sa rozprestierajú na obrovských rozlohách vnútrozemia. V miestach, kde prší viac, a kde je tráva bohatšia je chov intenzívnejší najmä na juhovýchode a juhozápade.

Z obilnín sa najviac pestuje pšenica najmä na západne od Veľkého predelového pohoria do Victorie a v Západnej Austrálii. Austrália je štvrtým najväčším vývozcom pšenice. Pestuje sa tu aj jačmeň, čirok a ovos. Ryža sa pestuje v oblasti Riverina v Novom Južnom Walese. Vzhľadom ku klimatickým rozmanitostiam kontinentu sa pestované plodiny v jednotlivých oblastiach rôznia. Teplejšie oblasti Nového Južného Walesu dávajú bavlnu, cukrovú trstinu ananásy, banány, arašidy, avokádo a austrálske orechy. Ovocie, najmä broskyne, marhule a citrusové plody, sa pestujú pozdĺž riek Murray a Murrumbidgee, jablkám sa darí najmä v Tasmánii.

Všetky štáty produkujú víno stolové ako aj ušľachtilé odrody. Najstaršou vinárskou oblasťou je Barossa v Južnej Austrálii, osídlenej v minulom storočí nemeckými prisťahovalcami a Hunterovo údolie u Newcastlu. V posledných rokoch sa vinárstvo rýchlo rozvíja a bolo založených veľa nových viníc. Dôležitým produktom je tiež drevo, ktoré sa ťaží najmä v Tasmánii.

Banícka tradícia založená na bohatstve nerastných surovín


Roku 1946 zaisťovalo poľnohospodárstvo viac ako 75% austrálskych príjmov z exportu, dnes predstavuje iba 26% z celkových exportných ziskov krajiny. Výnosy z poľnohospodárstva prekonal zvýšený vývoz nerastných surovín. Krajina je okrem uhlia dôležitým producentom rúd železa, medi, zinku, mangánu, niklu, wolfrámu, uránu, cínu a bauxitu. Austrália je taktiež najväčším svetovým producentom olovených rúd. V krajine sú náleziská rúd striebra, zlata, platiny, zirkónu, titanu a kobaltu.

Veľa väčších miest ako Broken Hill a Mount Isa vďačí za svoju existenciu baníctvu. Najväčšie nálezisko bauxitu sa tiahne 160km pozdĺž pobrežia, blízko Weipy na polostrove York. Ťažba železnej rudy bola v 60. rokoch príčinou rýchleho rastu osídlenia v okolí Middlebakovho pohoria v Južnej Austrálii a v oblastiach Kimberley a Pilbara v Západnej Austrálii. Austrália je hlavným dodávateľom ocele pre Japonsko, Južnú Kóreu a Čínu.

Banícka tradícia v Austrálii sa najviac pýši surovinou, ktorá preslávila Austráliu najviac a tou je zlato. Ťažba zlata spravila z malých miest Victorie a Melbourne prosperujúce mestá s veľkým nárastom obyvateľstva. Zlato bolo objavené aj v Kalgoorlie v Západnej Austrálii, kde ťažba pokračuje dodnes. Austrália produkuje 13% svetovej ťažby zlata.

V Austrálii sú tiež známe náleziská drahých kameňov, najmä diamantov (35% svetovej produkcie) a opálov. Bohaté ložiská uhlia, menšie zásoby ropy a zemného plynu spoločne s hydroenergetickým systémom v oblasti Snežných hôr zaisťujú Austrálii energetickú sebestačnosť.

Sto rokov Austrálskeho štátu


Austrália ako štát ešte dosiahla trvania iba sto rokov. Šesť štátov bolo autonómnych od roku 1850, Západná Austrália od roku 1890. Roku 1901 bol vyhlásený Austrálsky zväz. Hlavou zväzu je kráľovná Alžbeta II., ktorú zastupuje guvernér a guvernéri jednotlivých štátov. Samostatné územie mesta Camberry bolo vyhlásené roku 1911. V rovnakom čase bolo priamej federálnej vláde podriadené aj Severné teritórium, ktoré roku 1978 získalo obmedzenú autonómiu.

Územie hlavného mesta Camberry získalo plnú samosprávu roku 1988. Dlhé roky sa tu striedala vláda Labouristov s koalíciou Liberálnej strany a Národnej strany. Roku 1975 vypukla ústavná kríza, keď generálny guvernér sir John Kerr rozpustil labouristickú vládu Gougha Whitlama potom, čo senát hrozil zablokovaním rozpočtových zákonov. Veľa Austrálčanov si myslelo, že Kerr prekročil svoje právomoci. V roku 1996 bola vláda Paula Keatinga porazená vo voľbách liberálno - nacionálnou koalíciou vedenou Johnom Howardom.

Životný štýl Austrálčanov


Napriek prílivu Aziatov je Austrália stále ešte kultúrne a materiálne súčasťou západného sveta. Priemerná rodina považuje automobil za nutnosť. Viac ako štyri pätiny domácností vlastní dom, väčšinou na rozľahlých predmestiach. Austrálčania milujú život v prírode a takmer všetci trávia nedele na slnečných plážach alebo piknikoch v prímestských parkoch. Podnebie praje mnohým športom ako surfovanie, futbal, kriket, rugby, austrálsky futbal, tenis, jazdectvo, lyžovanie.

Ani kultúrny život nezostáva stranou. Väčšina veľkých miest má kultúrne strediská s divadlami, koncertnými sálami, galériami. Svetoznámou sa stala moderná budova opery v Sydney. Pozostatky národného pocitu kultúrnej menejcennosti napriek tomu pretrvávajú, aj keď Austrália sa snaží stále presadzovať svoju národnú identitu.
Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency