Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Bolívia Titicaca
Jazero Titicaca
 
Oficiálny názov: Bolívijská republika
Správne členenie: 9 departamentov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:La Paz, Sucre
Rozloha v km2:1 098 581
Obyvateľstvo:10 300 000 (hustota 9 os. / km2)
Jazyk:španielčina, kečuánčina, aymarčina,guaraníjčina
Mena:boliviano ( 1€ -> cca 10,2 BOB )
Lokalita:Kajiny sveta - Amerika
Časové pásmo: Z - 4:00h
Susedia:Argentína, Brazília, Čile, Paraguaj, Peru
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Bolívia
 • lastminute Bolívia
 • hotely Bolívia
 • letenky Bolívia
 • doprava Bolívia
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

BOLÍVIA



Veľké nerastné bohatstvo prinieslo Bolívijskému obyvateľstvu iba vojny a biedu.

Bieda existuje v mnohých juhoamerických krajinách, ale nikde nieje horšia ako v tejto vnútrozemskej krajine na svahoch Ánd. Napriek veľkému nerastnému bohatstvu zostáva krajina najchudobnejšou v Latinskej Amerike. Zavinili to dve vojny a politická nestabilita. Od vyhlásenia nezávislosti roku 1825 sa v krajine vystriedalo 190 vlád.

Indiáni- poľnohospodári, ktorí tvoria viac ako 60 % obyvateľstva - pestujú najmä kukuricu a zemiaky. Hlavným zdrojom príjmov je ťažba nerastov, ropy a zemného plynu. Rozvíja sa najmä ťažba zlata. Roku 1995 pochádzalo 44 % exportných príjmov z vývozu nerastných surovín, najmä zlata, olova, zinku, cínu a striebra.

V 16. storočí obsadili krajinu španielski dobyvatelia, olúpili Indiánov a nútili ich pracovať v strieborných baniach. Bolívia získala nezávislosť na Španielsku roku 1825, ale nezhody so susedmi nepriniesli obyvateľom zmenu k lepšiemu. Bolívia stratila viac ako polovicu svojho územia vrátane cenných nálezísk liadku, prístupu k moru a tichomorskému prístavu Antofagasta, ktoré po vojne v rokoch 1879-83 pripadli Chile.

Až roku 1992 získala Bolívia zmluvou s Peru opäť prístup do bezcolnej zóny na tichomorskom pobreží. Avšak ďaleko väčšie územie východnej nížiny Gran Chaco Bolívia stratila vo vojne s Paraguajom v rokoch 1932-33.

Jedinou politickou zmenou, ktorá priniesla indiánskej populácii úžitok, bola revolúcia roku 1952. Presadila pozemkovú reformu, znárodnenie cínového priemyslu a niektoré opatrenia v prospech indiánskeho obyvateľstva. Roku 1991 boli liberalizované daňové a investičné zákony s cieľom prilákať do krajiny zahraničné investície. Roku 1994 boli štátne spoločnosti spravujúce bolívijské bane, železnice, energetiku a telekomunikácie rozdelené formou akcií všetkým Bolívijčanom starším ako 21 rokov. Roku 1996 došlo podobným spôsobom k privatizácii ropného priemyslu.

Väčšina obyvateľov sa sústreďuje na západe krajiny a polovica z nich potom žije na náhornej plošine zvanej antiplano vo výške až 3.700 m. Miestni obyvatelia sa nazývajú Ajmarovia. Aj keď je antiplano najhustejšie osídlenou časťou Bolívie, zostáva iba málo dotknutá ľudskou činnosťou. Na rozľahlej plošine rastie ostrá tráva a roztrúsené kroviny. Uživia sa tu však lamy alpako aj divé lamy vikuni.

Na náhornej plošine antiplano sa nachádza hlavné mesto La Paz. Je to najvyššie položené hlavné mesto na svete. Na severozápad od La Paz sa nachádza Titicaca, najvyššie splavné jazero na svete. Na východe Bolívie sa rozprestiera rozľahlá nížina, ktorá zaberá 70 % krajiny, ale žije tu iba 20 % obyvateľstva. Severné tropické pralesy pod Andami poskytujú drevo, para orechy a tropické ovocie. Zvyšok nížin ktoré sú na juhovýchode smerom na Gran Chaco, sú čiastočne zalesnené savany a rozľahlé prírodné pastviny, na ktorých sa chovajú stáda dobytka.

Od severu na juh sa tiahne východné pásmo Ánd. Jednotlivé horské chrbty po španielsky cordilleras sú navzájom oddelené hlbokými údoliami, ktorými pretekajú horské rieky. Tieto údolia, chránené pred vetrom sú teplé a darí sa tu rôznym poľnohospodárskym plodinám. Vo vyššie položených údoliach sa ťažia tropické dreviny, ako céder, mahagón, chininovník a tiež barviarske drevá. Na plantážach sa vysadzujú predovšetkým citrusové stromy, ale aj ďalšie subtropické ovocné dreviny.

V nižšie položených údoliach, ktoré majú tropickú klímu, sa pestuje cukrová trstina, tabak, kávovník, kakaovník a koka, ktorá je zdrojom kokaínu. Koka sa často vysádza ilegálne na plantážach. Nezákonný obchod s touto surovinou prináša vyššie príjmy ako obchod s cínom, zlatom, striebrom, zemným plynom a ropou dokopy.

Aj keď sa bolívijská vláda pripojila k rozsiahlemu protidrogovému programu Spojených štátov s cieľom zlikvidovať pestovanie koky, jeho uskutočnenie by ohrozilo živobytie 60.000 farmárov. Obchod s kokaínom má veľký vplyv nielen v bolívijskom hospodárstve, ale aj v politickom živote krajiny. Zlikvidovať celkom pestovanie koky je takmer nemožné. Väčšina Bolívijčanov totiž žuje listy koky, z ktorého sa uvoľňuje droga s povzbudzujúcimi účinkami.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency