Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Brazília karneval Rio de Janeiro
Karneval v Rio de Janeiro
Brazília futbal
Futbal
Brazília Copacabana
Copacabana
 
Oficiálny názov: Brazílska federatívna republika
Správne členenie: 27 federatívnyhc štátov
Politický systém:federatívna republika
Hlavné mesto:Brazília
Rozloha v km2:8 547 877
Obyvateľstvo:190 010 647 (hustota 22 os. / km2)
Jazyk:portugalčina
Mena:real ( 1€ -> cca 2,31 BRL )
Lokalita:Kajiny sveta - Amerika
Časové pásmo: Z - 3:00h
Susedia:Francúzska Guyana, Surinam, Guyana, Venezuela, Kolumbia, Peru, Bolívia, Paraguaj, Argentína, Uruguaj
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Brazília
 • lastminute Brazília
 • hotely Brazília
 • letenky Brazília
 • doprava Brazília
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

BRAZÍLIA



Pri vyslovení názvu krajiny sa mužom vybaví futbal a ženám samba a všetkým spoločne výborná brazilská káva. Úžasná Brazília skrýva rozprávkové bohatstvo, zároveň je jedným z najväčších svetových dlžníkov.

Rozprávkové Rio de Janeiro s karnevalom, plážou Copacabana a horou, ktorá pripomína homoľu cukru. Nekonečné dažďové lesy v Amazonskej nížine, nové futuristické hlavné mesto uprostred ničoho, pusté púšte, svieže savany, divoké pohoria. Nesmierne nerastné bohatstvo a množstvo kávy. To všetko nájdete v Brazílii, krajine so 190 miliónmi obyvateľov, z ktorých polovica je mladšia ako 25 rokov.

Brazília má úžasné prírodné bohatstvo, ale málo peňazí. Patrí k najväčším svetovým dlžníkom. Našťastie program hospodárskych reforiem, započatý roku 1991 vtedajším ministrom financií a neskôr prezidentom Henriquom Cardosom, začalo prinášať prvé plody. Aj keď Brazília ťažko prežíva, bojuje a hľadá novú nádej, jej etnicky nepredstaviteľne zmiešaní obyvatelia sa neprestávajú zaujímať o zábavu, futbal a automobily.

Futbalové štadióny krajiny pojmú 4 mil. divákov a najznámejší brazílsky (aj svetový) futbalista Pelé je stále veľmi populárny. Okrem Pelého vychovala Brazília aj troch automobilových majstrov sveta : Emerson Fittipaldi, Nelson Piquet a Ayrton Senna. Brazílčania patria tiež k najväčším spotrebiteľom alkoholu na svete. Keď na začiatku 70. rokov zdražela ropa, začali stavať automobily na lieh, získavaný z rozľahlých plantáží cukrovej trstiny.

Brazília je piatou najväčšou krajinou sveta, rozprestierajúcou sa takmer na polovici juhoamerického kontinentu. Brazília vďačí za svoju veľkosť faktu že ju „objavili“ Portugalci a nie Španieli. Keď bola roku 1494 Južná Amerika rozdelená medzi Španielsko a Portugalsko, rozčlenilo Španielsko svoj podiel na menšie provincie, ktoré sa neskôr stali nezávislými krajinami. Portugalsko s kolonizáciou Brazílie až do 16. storočia váhalo. Neskôr uplatňovalo priamu koloniálnu nadvládu a tak sa napriek vnútorným problémom Brazília konštituovala ako jediný portugalsky hovoriaci štát.

Portugalskí kolonisti sa zmiešali ako s domorodými Indiánmi, tak s otrokmi, ktorých do roku 1888, kedy bolo otroctvo zrušené, priviezli z Afriky okolo 4 mil., keď zistili, že Indiáni nie sú ochotní pracovať. Rasovú zmes obohatilo tiež masové prisťahovalectvo z Európy aj z Blízkeho a Ďalekého východu. Na juhu boli založené celé nemecké kolónie, Japonci zasa pestovali peper v delte Amazonky a zakladali záhradníctva v okolí mesta São Paulo. Po druhej svetovej vojne prišli do Brazílie ďalší prisťahovalci.

Hlboká priepasť delí bohatú menšinu od veľmi chudobnej väčšiny. Ale v čase karnevalu sa ako bohatí, tak aj chudobní vrhajú do víru zábavy a samba im dáva zabudnúť na starosti všedných dní. Karneval sa slávi v mnohých rímskokatolíckych krajinách, no nikde takým spôsobom ako v Riu. Rio de Janeiro, aglomerácia s viac ako 9 mil. obyvateľov, zaujíma nádhernú polohu medzi zelenými horami a modrým morom.

Návštevníci, ktorí prichádzajú do krásneho prístavu, sa nechajú ľahko presvedčiť, že „Boh stvoril svet za šesť dní a siedmy deň stvoril Rio“, ako hrdo tvrdia miestni obyvatelia, čo aj ako by to potvrdzovala gigantická socha Krista nad mestom. Rio je bývalé hlavné a dnes po São Paule druhé najväčšie mesto na východnom pobreží. Leží asi v polovici cesty medzi mestom Salvador na severe a Pôrto Alegre na juhu. V celom tomto úseku krajina prudko stúpa, takže pobrežný pás je v priemere iba 100 km široký. Aj keď pobrežný pás zaujíma iba 7,7 % brazílskeho územia, žije tu 30% obyvateľov krajiny. Je to výsledok historického vývoja aj prírodných pomerov : prví portugalskí osadníci pristáli práve tu a ihneď začali obrábať pôdu na pobreží.

Pôvodne pokrýval tento prímorský región tropický prales, ktorého veľká časť bola behom storočí vyklčovaná a oblasť sa dnes stala hospodárskym a politickým srdcom Brazílie. Tvorí jednu z piatich veľkých prírodných oblastí krajiny a zahrnuje východné časti štátov Minas Gerais, Espírito Santo, Rio de Janeiro a São Paulo, dva posledné s hlavnými mestami rovnakých mien.

Viac ako polovicu brazílskeho územia zaujíma Brazílska vysočina. Jej celková plocha je 5 mil.km2. Nachádza sa medzi Amazonskou a Laplatskou nížinou a spolu s Guyanskou vysočinou na severe je súčasťou prastarého Brazílskeho štítu. Najvyššou horou Brazílie je Neblina (3.014m) v Guyanskej vysočine pri severnej hranici s Venezuelou.

Amazonské dažďové lesy a Indiáni


Najrozľahlejšou brazílskou oblasťou je 5.300.000 km2 rozsiahla Amazonská nížina, ktorá je pokrytá dažďovým lesom a je odvodňovaná 6.570 km dlhou Amazonkou a jej prítokmi ako je Xingu a Negro. Tomuto lesu sa hovorí inferno verde (zelené peklo). Je tu vysoká vlhkosť a celoročná teplota 27°C a viac ako 3.000 mm ročných zrážok. Vybudovanie transamazonskej diaľnice a mnohých nových ciest a železničných tratí má umožniť rozvoj oblasti.

Veľké plochy lesa boli vyklčované a upravené na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka ktorými sa Brazília snaží vylepšiť poľnohospodársku produkciu a ponúknuť chudobnému severovýchodu možnosť presťahovania sa do vyklčovaných oblastí. Veľká časť pôdy bola rozdelená na obrovské ranče, takže prisťahovalci zo severovýchodu sa stávajú námedznými robotníkmi. Viac ako 8% brazílskeho dažďového lesa už bolo týmto programom rozvoja zničeného.

Klčovanie pralesa má nedozierne následky pre ekológiu aj pre poľnohospodárstvo. Zdá sa že prales rastie na úrodnej pôde, ale nieje tomu tak. Les žije z vlastných odumretých organických zvyškov, jeho klčovanie zanecháva pôdu bez humusu a tá sa po dvoch alebo troch rokoch stáva pre poľnohospodárske účely neúrodnou. Na konci roku 1990 bol schválený plán na rekultiváciu 1 mil. ha lesa, ktorý však nebol uskutočnený. Namiesto toho bol zverejnený sedemročný plán ktorý ráta s otvorením oblasti chemickým a farmaceutickým spoločnostiam pre „veľa nevyužitých zdrojov“. Veľká časť Amazonskej nížiny bola kontaminovaná ortuťou, používanou pri ťažbe zlata. Do Amazonky sa takto dostalo 2.000 ton ortuti.

Amazonskí Indiáni sú etnickou skupinou, ktorú hospodársky rozvoj Amazónie ovplyvňuje najhoršie. Stali sa obeťou zlatokopov. Vykorenených domorodcov, niektorých dosiaľ zvyknutých na život doby kamennej pohltila dravá spoločnosť. Tento proces je tŕňom v oku ochrancom tradičného indiánskeho spôsobu života a odporcom zmien v samotnom lese. V niektorých obdobiach kolonizácie až do dneška išlo viac menej o likvidáciu Indiánov než o ich asimiláciu.

V čase príchodu Portugalcov bol v Brazílii viac ako milión Indiánov. Veľa ich bolo zabitých alebo odvlečených do otroctva, ďalší podľahli chorobám zavlečeným Európanmi proti ktorým neboli imúnni. Dokonca aj v tomto storočí boli nútení zberať prírodný kaučuk a boli zabíjaní, keď už neboli práce schopní. Dnes v celej krajine žije asi 250.000 Indiánov. Miestni politici a ťažobné spoločnosti sa snažia zrušiť dekrét, k torý zaručuje Yanomamom 94.000 km2 rezervácie a poskytujúcim rovnaké práva aj ostatným etnickým skupinám v oblasti.

Chudobná severovýchodná oblasť zahŕňa rozsiahle územie polopúšte pokryté tŕnitým krovím zvaným caatinga. V týchto oblastiach takmer neprší ale v úzkom pobrežnom páse spadne dostatok zrážok, takže tam rastú opadavé aj stále zelené stromy.

Štvrtou oblasťou krajiny je južná náhorná plošina v štátoch Paraná, Santa Catarina a Rio Grande do Sul na hraniciach s Uruguayom. Na severe pokrývajú hornatú krajinu ihličnaté aj listnaté lesy, ne juhu sú trávnaté lúky podobné argentínskym pampám. Je to úrodná zem gaučov s dobytkárskymi rančmi na západe a rozľahlými kávovými plantážami na severe a severovýchode.

Západná centrálna oblasť, kde rozľahlú plošinu pokrýva trávnatá pampa a kde sa nachádzajú dobytkárske štáty Mato Grosso, Mato Grosso Do Sul a Goiás. Práve v odľahlej divočine štátu Goiás sa prezident Juscelino Kubitschek rozhodol vybudovať mesto snov Brasíliu, ktorá sa roku 1960 stala hlavným mestom krajiny namiesto Ria. Napriek chatrčiam vo svojom okolí je Brasília pomerne malým mestom v porovnaní s najväčším mestom krajiny São Paulom. São Paulo je jedným z najrýchlejšie rastúcich miest na svete a zároveň jedným z najmocnejších finančných centier. K jeho 18 mil. obyvateľov pribúda ročne ďalších 150.000.

São Paulo a poľnohospodárska zlatá baňa


Tvrdým, kosmopolitným a podnikavým Paulistanom (ako sa hovorí obyvateľom São Paula) sa páči ruch a možnosti vypracovať sa, ako aj príjemné podnebie a ľahký prístup k plážam a prístavu Santos. SãO Paulo je v očiach Južnej Ameriky mestom činu. Celý kraj je známy ako poľnohospodárska zlatá baňa. V úrodnej červenej pôde sa výborne darí káve. Pred sto rokmi sa začalo São Paulo búrlivo rozvíjať vďaka bohatstvu získanému z kávy, ktoré poslúžilo k vybudovaniu ďalších priemyselných odvetví. Z Európy prichádzalo veľa prisťahovalcov, ktorí prinášali zručnosť a podnikavosť. Dnes sa v samotnom meste nachádza 40% ekonomického potenciálu krajiny.

Je charakteristické, že práve v São Paule požadovali Brazílčania roku 1822 nezávislosť na Portugalsku. Avšak celá história krajiny pred aj po vyhlásení nezávislosti je zaujímavá. Námorný kapitán Pedro Alvares Cabral „objavil“ brazílske pobrežie roku 1500 a zabral zem pre Portugalsko, ale až o 49 rokov neskôr menovali Portugalci svojho generálneho guvernéra. Roku 1572 bola kolónia rozdelená na dve časti: severnú s hlavným mestom Salvador (dnes hlavné mesta štátu Bahia) a južnou s hlavným mestom Rio de Janeiro.

Prosperita začala príchodom cisára


Africkí otroci pracovali na rozľahlých plantážach pozdĺž pobrežia a ďalší osadníci sa usadzovali v oblasti São Paulo a Minas Gerais, kde hľadali zlato a drahokamy. Holandské útoky na Salvador a Recife v polovici 17. storočia boli odvrátené a s výnimkou neúspešnej revolúcie v Minas Gerais roku 1789 sa koloniálny život menil iba málo, dokiaľ sa roku 1808 navždy nezmenil vďaka Napoleonovi. Toho roku portugalská kráľovská rodina ušla do Brazílie pred Napoleonovou okupačnou armádou. Pristála v Riu, ktoré sa stalo sídlom portugalského cisárstva. Kráľ Ján VI. Zostal v Brazílii až do roku 1821 (kedy zomiera Napoleon na ostrove Sv. Heleny) a potom sa vracia do Lisabonu. Svojho syna Pedra nechal v Brazílii ako regenta. Ten sa o rok neskôr prehlásil za cisára.

Jeho vláda však nepokračovala tak úspešne ako sa začala. Pedro I. stratil územie dnešného Uruguaya Roku 1831 abdikoval, vrátil sa do Portugalska a zvrhol svojho brata Miguela, ktorý uchvátil trón. Vládcom v Brazílii sa stal jeho päťročný syn Pedro, zastupovaný regentom. V pätnástich rokoch prevzal Pedro II. Vládu a okamžite zahájil liberálne reformy. Zlepšil dopravu, školstvo, bojoval proti korupcii. Do krajiny začali po tisíckach prichádzať prisťahovalci. Pedro II. zvíťazil vo vojne proti paraguayskému diktátorovi a prehlásil, že radšej stratí korunu, ako by v krajine ďalej trpel otroctvo.

Toto prehlásenie a nasledujúce udalosti ho skutočne o korunu pripravili. Jeho dcéra Isabela, ktorá v jeho neprítomnosti vystupovala ako regentka, zrušila otroctvo roku 1888. Majitelia plantáží a armáda sa vzbúrili. Kráľ musel abdikovať a roku 1889 bola vyhlásená republika.

Po Pedrovom odchode pokračovala prosperita Brazílie až do roku 1930, kedy svetová kríza rozvrátila trh s kávou. Za pomoci robotníckych más sa chopil moci Getúlio Vargas a vládol ako diktátor až do roku 1945. Roku 1950 bol zvolený za prezidenta, ale po štyroch rokoch spáchal samovraždu. Roku 1955 sa stal prezidentom zakladateľ nového hlavného mesta Brasílie Kubitchek, ktorý bol českého pôvodu. Rovnako ako jeho nasledovníci neúspešne bojoval s infláciou. Roku 1964 uchvátila moc armáda. Posledný z vojenských prezidentov generál Joao Figueiredo nastúpil do úradu roku 1979 a začal pripravovať pomalý návrat k demokracii.

Roku 1985 sa stal prezidentom Tancred Neves, ktorý sľúbil hospodárske, spoločenské a politické zmeny, ku ktorým skutočne došlo, aj keď nie jeho zásluhou, pretože zomrel. Do úradu nastúpil viceprezident José Sarney a demokratické zmeny pokračovali. Roku 1988 vstúpila do platnosti nová ústava. Dovoľovala zakladať politické strany bez obmedzenia, čo znamenalo povolenie aj dosiaľ zakázaných komunistických strán. Indiánom boli priznané práva navrátenie pôdy, rozsiahle sociálne programy ako napr. pomoc so zabezpečením potravy pre najchudobnejších obyvateľov, školské obedy pre 20 mil. detí, výstavbu 250.000 domov a pripojenie k elektrickej a vodnej sieti pre 500.0000 domov.

Národu, ktorý sa v obidvoch svetových vojnách pripojil ku Spojencom, svitla nádej. Napriek obrovskej biede, veľkým dlhom sociálnej nerovnosti zavládol v krajine optimizmus, ktorý sa už v roku 1992 ukázal ako márna nádej. Prezident Fernando Collor de Mello bol obvinený z korupcie, začala stúpať kriminalita aj ľudový odpor proti rozmáhajúcej sa korupcii.

Smelé hospodárske plány a projekty


Súčasná brazílska vláda musí čeliť mnohým problémom, hoci z hospodárskeho hľadiska má krajina bohaté zdroje nerastných surovín. Prvým exportným artiklom bolo červené drevo – paubrasil, ktoré sa v 16. storočí používalo k farbeniu a podľa ktorého získala krajina svoje meno. Portugalci sem priviezli z Madeiry cukrovú trstinu. V nasledujúcom storočí bolo v Minas Gerais objavené zlato, striebro a veľa druhov drahokamov. Ale až koncom 19. storočia našla Brazília svoj najväčší poklad, kávu aj keď bola do krajiny privezená už roku 1727.

Brazília zostáva najväčším producentom kávy. S rozvojom automobilového priemyslu, rýchlo rástol dopyt po kaučuku, keďže kaučukovník divo rastie v Amazonskej nížine. Brazílska vláda sa snaží o rozvoj aj iných odvetví priemyslu a poľnohospodárstva. Veľké energetické projekty majú za cieľ dodať potrebnú energiu. Na severovýchode bola roku 1985 dostavaná priehrada Tucuruí, v tom čase štvrtá najväčšia na svete. Ďalšou rozvojovou oblasťou je Carajás s najväčším nerastným bohatstvom v Brazílii. Je tu jedno z najväčších svetových ložísk rúd železa, bauxitu, zlata, niklu, medi a mangánu. Roku 1996 tu bola otvorená najväčšia latinskoamerická zlatá baňa.

Nová železnica vedie z Carajásu cez krajinu vhodnú na poľnohospodárstvo a chov dobytka do atlantického prístavu São Luís. Ale Tucuruí sa nedá porovnať s vodným dielom Itaipú na rieke Paraná pri hraniciach s Paraguayom, ktoré bolo dokončené roku 1988. Svojou kapacitou 12.600 MW je jednou z najväčších vodných elektrární na svete. Stavba ďalších elektrární sa pripravuje. Veľa prostriedkov bolo vložených do mechanizácie poľnohospodárskej výroby, najmä v centrálnych a južných oblastiach, kde sa rozvíja chov dobytka.

Rozsiahla podnikateľská činnosť na Amazonskej nížine priniesla nový život do mesta Manaus. Na začiatku storočia počas kaučukového boomu bolo mesto známe ako „Paríž trópov“. Vybrané obecenstvo v opere hádzalo na scénu diamanty, keď chcelo oceniť výkon operných hviezd tých čias. Mesto sa nachádza hlboko v džungli v dnešnom štáte Amazonas a jedinou prístupovou cestou tu bola rieka Amazonka a jej prítok Negro. Donedávna ďalšou prístupovou cestou bolo lietadlo, no dnes sem vedie aj diaľnica, ktorá ho pripojila k brazílskej cestnej sieti.

Po Amazonke a Negre sa môžu plaviť zaoceánske lode, ktoré v tomto bezcolnom prístave nakladajú produkty celej hornej oblasti Amazonky - kaučuk, ružové aj iné drevo, hovädzie mäso a usne, jutu a ropu. Rozvíja sa turistický ruch. Za obdiv tu stojí botanická a zoologická záhrada a prírodný park v džungli. Mesto Manaus s 1 mil. obyvateľov leží na rieke Negro, je pretkané vodnými kanálmi a mostíkmi, príjemná priemerná ročná teplota 27 ºC.

Po Amazonke sa plavia aj výletné lode a vozia bohatých Európanov a Američanov hlboko do pralesa. Mestu prináša zisk aj súčasný vzrastajúci záujem ochrancov prírody na zachovanie veľkých dažďových lesov v Brazílii, ktoré sú veľmi dôležité na zachovanie ekologickej rovnováhy Zeme. Najvýznamnejšou udalosťou pre dnešné mesto Manaus bolo objavenie ložísk ropy v oblasti Amazonie. Aj keď má Brazília takmer všetko, vlastná ropa jej stačí pokryť iba pätinu spotreby a preto sa venuje veľká pozornosť alternatívnym palivám. Krajine taktiež chýba zemný plyn a uhlie. Ropu kupuje Brazília z Blízkeho východu.

Veľké hydroenergetické projekty majú za cieľ posilniť energetickú sebestačnosť krajiny, ktorá sa stále viac zaujíma o jadrovú energiu. Od roku 1983 bolo otvorených niekoľko jadrových elektrární. Brazília má bohaté ložiská uránu a thória. Stále pokračuje hľadanie ložísk uhlia a ropy. Napriek veľkému presunu obyvateľstva z vidieka do miest, stále 20% obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve. Posledné štatistiky ukazujú na pätinu Brazílčanov, ktorí sú negramotní, 2 mil. detí nemá kam chodiť do školy. Ak je škola v blízkosti, iba 60% detí do nej dochádza dostatočne dlho, aby sa naučili čítať a písať.

Podľa Vatikánu je Brazília najväčším katolíckym štátom na svete. Ale väčšina Brazílčanov nosí spolu s krížom aj talizman a vyznáva afrických bohov zároveň s Bohom kresťanským.
Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency