Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Burkina ľudia
mladí ľudia
 
Oficiálny názov: Demokratická republika Burkina Faso
Správne členenie: 45 provincií
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Ouagadougou
Rozloha v km2:274 200
Obyvateľstvo:14 326 000 (hustota 130 os. / km2)
Jazyk:francúzština, domorodé jazyky
Mena:frank ( 1€ -> cca 656 CFA )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 0:00h
Susedia:Benin, Ghana, Mali, Niger, Pobrežie Slonoviny, Togo
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: pas, vstupné vízum
Pozri tiež: • dovolenka Burkina
 • lastminute Burkina
 • hotely Burkina
 • letenky Burkina
 • doprava Burkina
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

BURKINA



Preľudnenie, nadmerné využívanie pôdy a katastrofálne suchá premenili tento suchý okraj Sahary, bývalú Hornú Voltu na neúrodnú prašnú kotlinu.

Zdá sa, že príroda Burkine nepraje. Vedúcim predstaviteľom tejto západoafrickej vnútrozemskej krajiny sa nedarí vyrovnať s prírodnými ťažkosťami, ktorých následky siahajú od nezamestnanosti až po hladomor. Situáciu v krajine nezlepšilo ani rozhodnutie revolučnej vlády, ktorá roku 1984 zmenila názov štátu z Hornej Volty na Burkina, čo približne znamená krajina spravodlivého kľudu. Dokonca aj nový názov spôsobil zmätok: veľa ľudí nazývalo krajinu Burkina Faso. Čoskoro po zmene názvu však oznámil riaditeľ štátneho rozhlasu Ouatamon Lamien, že názov krajiny znie Burkina a že slovo Faso môže byť chápané ako republika, takže spojenie Burkina Faso odpovedá názvu Republika Burkina. O burkinskom hospodárstve sa však podobné spory nevedú. Problémy krajiny sú starého dáta, od čias francúzskej koloniálnej nadvlády, ktorá trvala od roku 1895 až do vyhlásenia nezávislosti roku 1960. V tomto období zaviedli Francúzi systém nútených prác na plantážach na susednom Pobreží Slonoviny, čím pripravili vidiek Hornej Volty o mužskú populáciu. Súčasný nedostatok pracovných príležitostí núti veľa mladých mužov doteraz hľadať prácu v Ghane a na Pobreží Slonoviny. Od vyhlásenia nezávislosti sa v Burkine rýchlo striedali vojenské a civilné vlády. Štátny prevrat roku 1983 priviedol k moci zmiešanú vojensko-civilnú vládu na čele s kapitánom Thomasom Sankarom, ktorá hľadela do budúcnosti s optimizmom, zmenila názov aj symboly krajiny( zástavu krajiny hymnu aj ústavu).Vláda prisľúbila emancipáciu žien a zdvojnásobenie pracovných príležitostí. Ale čoskoro zakázala politické strany a rozpustila parlament. Ďalší štátny prevrat nasledoval v roku 1987, keď Sankara vyzval k založeniu jedinej socialistickej politickej strany. To bolo pre Ľudovú frontu vedenú kapitánom Blaisom Compaórom priveľa. Vojenské komando zavraždilo Sankara a trinásť jeho spolupracovníkov a pripravilo Ľudovej fronte cestu k moci. O rok neskôr zaviedol Compaoré hospodárske reformy podporujúce súkromný sektor a zahraničné investície. V skutočnosti sa však zmenilo málo. V roku 1992 sa biedou sužovaná krajina pokúsila o prvý váhavý krôčik späť k demokracii. Konali sa voľby, ale ani tie nepriniesli žiadnu zmenu. Chudoba zostáva hlavným problémom krajiny. Sociálna situácia, najmä zdravotníctvo, bývanie a zásobovanie vodou akútne žiada riešenie. Väčšia časť severu a západu Burkiny sa nachádza na Saheli, vyprahnutom a ekologicky zraniteľnom okraji Sahary. Tunajšie plošiny neúrodnej pôdy boli intenzívnym vypásaním a obrábaním veľmi zničené.

Na severe krajiny celé roky neprší


Skaza krajiny postupuje rýchlo. Starší obyvatelia hlavného mesta Ouagadougou si pamätajú, že na centrálnej plošine Mossi rástli stromy. Dnes tu rastú stromy iba sem tam. Na severe krajiny celé roky neprší. Nedostatok potravín viedol k hladomoru. Na centrálnej plošine tečú rieky Čierna, Červená a Biela Volta, prítoky hlavného toku Volty, ktoré cez suché letá niekedy celkom vyschnú. Na juhu na dolnom toku sú vodnatejšie a pretekajú cez vlhšiu krajinu, ktorá je plochá, pokrytá zelenou savanou, ale jej červená pôda je iba málo úrodná. Údolia riek, kde by človek očakával husté osídlenie, sú však pusté. Burkina sa nachádza na náhornej plošine s výškami 200 až 400 m nad morom a jej územie vrcholí na juhozápade krajiny, kde rastie krovinatá savana. Vládne tam tropické podnebie s veľkými rozdielmi sezónnych teplôt a veľkými nerovnosťami zrážok ich deficit vedie k hladomoru. Krajina ponúka turistom veľa lákadiel. Je to predovšetkým divá zver, ktorá má v Burkine lepšie životné podmienky ako jej obyvatelia. Čarovná krajina je najmä na juhozápade, kde plošiny vystupujú do výšky 150 m nad okolitou krajinou a kde vodopády u mesta Banfora stoja za namáhavý výstup. Asi 80 % obyvateľov sa živia poľnohospodárstvom. Pestujú prevažne čirok, bôby a kukuricu. Významnými exportnými artiklami zostávajú dobytok a bavlna, aj keď v posledných rokoch je najcennejším vývozným artiklom zlato, ktoré prináša krajine ročne cca 40 mil. dolárov. Táto čiastka by mohla byť ešte vyššia, keby nedochádzalo k rozsiahlemu pašovaniu. Investori v Burkine často presadzovali pestovanie tržných plodín, čo poškodilo pôdu a spôsobilo nedostatok potravín v krajine. Nezamestnanosť a bieda vedú k vysokej kriminalite. V burkinských vlakoch na hlavnej trati z Ouagadougou cez Pobrežie Slonoviny k moru sú krádeže a prepadnutia na dennom poriadku. Železničná doprava je naviac nepohodlná, vlaky sú preplnené a nespoľahlivé. Ďaleko lepším spôsobom cestovania aj na väčšie vzdialenosti sú taxíky, ktoré jazdia od mesta k mestu. Väčšina burkinských miest leží popri železnici. Ouagadougou nieje iba hlavným mestom krajiny, ale tiež centrom kmeňa Mosijov, ktorí tvoria polovicu obyvateľov Burkiny. Ich kráľovstvo sa nachádzalo na tomto území od 15. storočia. Ale na trhoch sa dajú vidieť zástupcovia všetkých obyvateľov krajiny. Sú tam tuarégski obchodníci zo severu v splývavých šatách a dômyselných turbanoch, mosijskí, bobskí a djulskí roľníci v pestrých plátených halenách bubu alebo v európskych odevoch, aj vysokí, jemní Fulbovia alebo Peulovia. Inak sa v krajine zdržiavajú Francúzi a Američania, Libanonci, ktorí vlastnia a prevádzkujú reštaurácie a bary. Asi 80 % obyvateľov žije na vidieku. Jednotlivé rodinné skupiny obývajú kužeľovité domy, navzájom oddelené plotmi. Pre väčšinu obyvateľov je umením prežiť suché obdobie. V posledných rokoch ich životy závisia od zahraničnej pomoci.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency