Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Čad
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Čadská republika
Správne členenie: 28 departementov a hlavné mesto
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Ndžamena
Rozloha v km2:1 284 000
Obyvateľstvo:10 100 000 (hustota 8 os. / km2)
Jazyk:francúzština, arabčina
Mena:frank ( 1€ -> cca 656 CFA )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 1:00h
Susedia:Líbya, Sudán, Stredoafrická republika, Kamerun, Nigéria, Niger
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Čad
 • lastminute Čad
 • hotely Čad
 • letenky Čad
 • doprava Čad
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ČAD



Hlavným problémom tejto Africkej krajiny je prežitie – národ, ktorý je obeťou občianskej vojny, je tiež jedným z najchudobnejších na svete.

Príčinou súčasnej tragédie Čadu je jeho zemepisná poloha. Nachádza sa vo vnútrozemí strednej Afriky, prevažne na polovyprahnutom Saheli. Svojim najsevernejším výbežkom siaha až k obratníku Raka na vyprahnutej Sahare a odtiaľ sa tiahne na juh cez niekoľko horských pásiem až k savanám a okrajom rovníkových lesov. Je jednou z najzaostalejších krajín sveta, ktorej chýba ako vlastná infraštruktúra, tak prírodné bohatstvo. Naviac bola postihnutá veľkým suchom. Na území Čadu žije veľa etnických skupín, ktoré majú rozdielne náboženstvo, zvyky a celkom odlišný spôsob života. Vládne medzi nimi odveká nevraživosť, ktorá čas od času prerastie do vojnových konfliktov. Sever a juh Čadu sa navzájom výrazne líši, a to ako charakterom krajiny a podnebím, tak rôznym typom obyvateľov. Na subsaharskom severe sa dvíha najvyšší horský masív Tibesti. Je hlboko rozčlenený údoliami, v ktorých miestami rastú palmy. Strmé skaliská alebo horské chrbty bez vegetácie siahajú až do výšky 3 000 m. Najvyššou horou je vyhasnutá sopka Emi Kussi ( 3415 m). Pri južnom úpätí Tibesti ležia rozsiahle plošiny Borkou a Ennedi s polopúštnou vegetáciou. Ešte južnejšie, v samom strede Čadu, sa rozkladá kotlina Bodelí spojená suchým riečiskom s plytkým vysychajúcim Čadským jazerom. Púšť si berie stále viac územia. Táto krajina nebola vždy suchá. Skalné kresby v horách Tibesti dokazujú, že pred 3 000rokmi tam rástla bujná vegetácia a žili hrochy a nosorožce. Dodnes suché riečne údolia ukazujú, kade tiekli dávne rieky. Severnú polovicu krajiny, prevažne polopúštny Sahel, obývajú potomkovia troch arabských kráľovstiev, ktoré tam vznikli v priebehu 16. a 17. storočia. Arabi sa zaoberali predovšetkým predajom čiernych otrokov, pochytaných v savanách a pralesoch. Najdlhšie sa udržalo wadajské kráľovstvo, ktoré Francúzi dobyli až roku 1911. Kedysi bohaté arabské kráľovstvá postupne chudobneli, a to nielen zrušením obchodu s otrokmi, ale aj postupným vysychaním krajiny. Súčasní Arabi sú prevažne kočovní pastieri islamského vyznania a od Arabov zo Stredomoria sa odlišujú nápadne tmavšou pleťou. Ich stáda tiav, oviec a kôz nemajú dosť potravy, čo ich núti putovať stále na juh, ktorý je vlhší. Tu sa stretávajú s pôvodnými čiernymi obyvateľmi, ktorých predkovia ich lovili ako otrokov. Nomádi si uchovávajú tradičnú arabskú kultúru a umenie, najmä známe tkaním kobercov z ovčej a ťavej srsti. Južná polovica krajiny je plochá savana s osamoteným horským masívom Waddáj, na ktorého svahoch je jeden z čadských národných parkov Zakouma. Územie je už pod vplyvom tropických monzúnov, a preto tam sú nielen občasné rieky ústiace do bezodtokových paniev so slanými jazerami, ale aj stále rieky Šari a Logone, ktoré ústí do Čadského jazera. Južná savana má tradične celkom husté zaľudnenie a bola odjakživa významnou poľnohospodárskou oblasťou. Ničivé suchá však prenikajú aj tam. K najstarším obyvateľom Čadu patria asi Saovia, ktorí pochádzajú z údolia Nílu. Usadzovali sa na brehoch Čadského jazera v časoch už pred 1 000 až 400 rokoch. Pamiatkou na túto kultúru sú typické hrnčiarske výrobky. Najúrodnejšou časťou krajiny obývajú predovšetkým príslušníci kmeňa Sara, ktorí v normálnych daždivých rokoch pestujú proso, čirok, ryžu, zeleninu, podzemnicu olejnatú ale, predovšetkým bavlník určený na vývoz.Okrem toho však tiež uchovávajú tradičné rodové zvyky a starší príslušníci kmeňa majú tváre zjazvené ozdobnými geometrickými obrazcami. Mladšia generácia sa už tak horlivo nezdobí. Príslušníci iných kmeňov sa živia rybolovom. Takmer všetci vyznávajú rôzne prírodné náboženstvá aj keď aj kresťanstvo z koloniálnych čias tu zanechalo svojich veriacich. Čad je dvakrát väčší ako Francúzsko. Francúzska armáda vstúpila do Čadu v 90. rokoch 19. storočia a južné kmene ju vítali ako záchrancu. Roku 1920 sa stal Čad samostatnou francúzskou kolóniou , nezávislosť získal roku 1960. Severná prefektúra Borkou-Ennedi-Tibesti, ktorá bola vždy centrom odporu proti koloniálnej vláde, zostala pod francúzskou vojenskou správou až do roku 1965, kedy sa pripojila k zvyšku Čadu. Od tých čias vládne v krajine nestabilita, podnecovaná politickými a kultúrnymi rozdielmi.

BEZ NÁDEJE NA MIER ?

Roku 1980 vyústili vnútorné rozpory do občianskej vojny. Jedna strana bola podporovaná Líbiou, druhá Egyptom a Sudánom. Do konfliktu sa nakoniec zapojili aj francúzske mierové sily. Roku 1973 okupovala Líbia severočadské územie vrátane okolia Aozou, ale vládne sily podporované Francúzskom ju prinútili k ústupu. Líbyjci však stále požadovali pripojenie tejto 100 000 km2 veľkej pohraničnej oblasti, ktorú naďalej okupovali a ktorá vraj ukrýva veľké nerastné bohatstvo. Roku 1994 rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Haagu, že oblasť Aozou patrí Čadu. Ešte v tom roku sa líbyjské sily stiahli z oblasti. Aj vo vnútornej politike sa začalo črtať riešenie. Ku koncu roka 1990 sa k moci dostala povstalecká armáda na čele s Idrissom Débym, ktorý započal demokratizačný proces. Politické strany boli povolené a roku 1993 zostavil Déby prechodnú vládu so zastúpením viacerých strán. Prezident Déby zvíťazil aj v prvých demokratických prezidentských voľbách, ktoré sa konali roku 1996.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency