Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Estónsko
 
Estónsko históriahistorické pamiatky
 
Oficiálny názov: Estónska republika
Správne členenie: 15 okresov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Tallinn
Rozloha v km2:45 226
Obyvateľstvo:1 340 000 (hustota 30 os. / km2)
Jazyk:estónčina, ruština
Mena:Euro
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Lotyšsko, Rusko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas alebo občiansky preukaz
Pozri tiež: • dovolenka Estónsko
 • lastminute Estónsko
 • hotely Estónsko
 • letenky Estónsko
 • doprava Estónsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ESTÓNSKO



Najmenšia z pobaltských republík si po páde komunizmu vedie dobre.

Estónska republika, ktorá je od roku 1991 nezávislá, je najúspešnejšia zo všetkých 15 bývalých sovietskych republík. Jej výhodou je, že bola pod ruskou nadvládou kratší čas, ako väčšina ostatných republík a jej zemepisná poloha umožňuje jednoduchšie obchodovanie s európskymi krajinami.

Estónsko bolo zo všetkých bývalých sovietskych republík najväčším výrobcom spotrebného tovaru a malo tiež najrozvinutejšie služby. Preto sa dalo očakávať, že čoskoro priláka zahraničných investorov a turistov. Väčšina priemyselných podnikov bolo sprivatizovaných a krajina nadviazala úzke styky s Európskou úniou, zatiaľ čo predtým sa jej obchodné styky takmer výhradne obmedzovali na bývalé sovietske republiky. Mena je stabilná. Estónsko uzatvorilo s Európskou úniou asociačnú dohodu a požiadalo o plné členstvo. Do krajiny prúdia významné zahraničné investície.

Vážnym problémom pre mladú republiku je skutočnosť, že etnickí Rusi tvoria 30 % obyvateľstva. Vláda sa zaviazala, že im umožní získať estónske štátne občianstvo a práva, ktoré z neho plynú, požaduje však splnenie istých podmienok, ktoré sa zdajú dosť neštandardné. Žiadatelia o občianstvo musia zložiť skúšku zo znalosti estónskej ústavy v estónčine, čo je nad schopnosť niektorých Rusov. Rusko tieto podmienky kritizuje, a aj západné krajiny k nim majú výhrady.

Historický vývoj


Krajina, ktorá sa nachádza medzi Rižským a Fínskym zálivom, je iba o niečo väčšia ako Dánsko. Estónci (ugrofínsky národ) žijú v tejto časti baltického pobrežia už asi 5.0000 rokov. Ich trvalé osídlenie tohto kúska krajiny bolo narušené až začiatkom 13. storočia, kedy Estóncov nebolo viac ako 100.000. Najprv prišli Dáni v službách nemeckého rádu livonských rytierov. Keď ich moc v 16. storočí opadla, zmocnili sa severnej časti Švédi.

Južná časť sa zatiaľ stala súčasťou litevsko - poľského Kurónskeho vojvodstva. Roku 1629 sa celé územie Estónska dostalo pod nadvládu Švédov. Ale o krajinu mali záujem aj Rusi, najmä o prístavy v Baltskom mori, ktoré takmer po celý rok nezamŕzajú a slúžia ako vstupná brána do celej oblasti Pobaltia. Ruskí cári sa pokúsili obsadiť Estónsko už v 16. storočí, ale natrvalo získal pobaltské štáty až Peter Veľký počas vojny proti Švédsku (1700-21). Ďalších dvesto rokov bolo Estónsko najsevernejšou z troch ruských pobaltských provincií.

V čase zmätkov okolo ruskej revolúcie sa podarilo Estóncom vymaniť z ruského područia. Roku 1918 založili nezávislú Estónsku republiku, ktorá existovala až do roku 1940. Potom ju Stalin v čase krátkeho sovietsko-nemeckého spojenectva okupoval a pripojil k Sovietskemu zväzu. Tisícky obyvateľov bolo deportovaných vrátane mnohých Estóncov nemeckého pôvodu. Po 2. svetovej vojne sa začali Rusi masovo sťahovať do Estónska a zloženie obyvateľstva sa takto zmenilo.

Ale skôr, ako prišli Rusi, mala táto krajina s 1,5 milióna obyvateľov tradičné vzťahy so susedným Fínskom, ale existujú aj isté zväzky so susedným Švédskom, pretože estónske ostrovy Hiiumaa a Saaremaa v Baltickom mori Švédsku dlhý čas patrili. Nakoniec tu žila po stáročia až do svojho vysídlenia menšina nemeckých veľkostatkárov, obchodníkov a remeselníkov, ktorá spolu vytvárala estónsku literatúru, náboženstvo a architektúru.

Prirodzený prírastok územia


Estónsko je zo všetkých pobaltských republík najviac spojené a ovplyvnené Baltickým morom. Takmer jedna desatina územia sa nachádza na ostrovoch Saaremaa Hiiumaa a ďalších viac ako 1.500 ostrovoch a ostrovčekoch. Územie Estónska je prevažne nížinné a je súčasťou Východoeurópskej roviny. Krajina je veľmi poznamenaná štvrtohorným zaľadnením. Po ľadovci tu zostalo okolo 1.000 ľadovcových jazier. Prevažná časť územia sa nachádza v nadmorskej výške okolo 50 m. Celé pobrežie vrátane ostrovov stúpa asi o 30 cm za storočie. Estónsko sa postupne vynára z Baltského mora a zväčšuje svoju rozlohu.

Estónsko má podobu polostrova a dlhá vodná hranica vedie po rieke Narve a cez pohraničné Čudské a Pskovské jazero. Monotónnu rovinu oživuje na severe vápencová plošina, ktorá klesá prudko do Fínskeho zálivu. Tu sa nachádza aj historické mesto a najvýznamnejší estónsky prístav Tallinn, ktorý je aj hlavným mestom republiky. Tiež na juhu sa dvíhajú nevysoké pahorkatiny, ktoré prechádzajú z Lotyšska. Tu je najvyšší kopec Estónska Suur-Munamägi (318 m). Centrálnu časť krajiny tvoria barinaté nížiny a močiare. Estónsko má na svojom malom území asi 1.000 jazier, väčšinou ľadovcového pôvodu. K najväčším patrí Čudské, Vôrts a Suur Laht na ostrove Saaremaa. Umelé jazero vzniklo na rieke Narve, za priehradou s hydroelektrárňou.

Prírodné zdroje a podmienky pre poľnohospodárstvo


Asi tretina krajiny je obrastená lesmi, najmä smrekovými, pätinu pokrývajú bariny, ďalšia pätina je poľnohospodársky využívaná, pestujú sa najmä obilniny, zemiaky, zemiaky a krmoviny. Poľnohospodárstvo je rozvinuté, a aj keď zamestnáva iba 20 % obyvateľstva, zaisťuje potreby krajiny aj menšie množstvo tovaru na vývoz. Rozsiahle lesy poskytujú kvalitné drevo, ktoré je výborným exportným artiklom. V poslednom čase sa rozvíja papierenský priemysel. Popri Tallinne patrí k významným mestám priemyselný Tartu, pri pobreží ležiace Pärnu a na ostrove Saaremaa je veľké mesto Kuressaare.

Prírodné zdroje nie sú bohaté. V krajine sa ťaží rašelina, vápenec, fosfority, horľavé bridlice, ktorých náleziská patria medzi najbohatšie na svete. Využívajú sa na výrobu elektrickej energie a ako hlavná surovina pre chemický priemysel. Napriek tomu že viac ako polovica elektrickej energie v Estónsku pochádza z horľavej bridlice, musia sa ropa a zemný plyn dovážať. Využívanie nálezísk fosforitov rovnako ako horľavej bridlice neúnosne znečisťuje životné prostredie.

Do roku 1993 väčšina estónskeho dovozu pochádza z bývalých sovietskych republík, kam tiež prevažne smeroval export( bežecké lyže, elektromotory). O rok neskôr sa stalo najdôležitejším obchodným partnerom Estónska Fínsko.

Sovietsky zväz - ZSSR


Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.

Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:

Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
         
• Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
• Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
• Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
• Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
• Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
• Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
• Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
• Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
• Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
• Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
• Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
• Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
• Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
• Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
• Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan


Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency