Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
02-52637610
My status ICQ kontakt
Krajiny sveta - vyberte krajinu kliknutím na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Fínsko
 
Fínsko
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Fínska republika
Správne členenie: 5 krajov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Helsinky
Rozloha v km2:338 145
Obyvateľstvo:5 300 000 (hustota 16 os. / km2)
Jazyk:fínčina, švédčina(úradná), lapončina
Mena:Euro
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + +1:00h
Susedia:Nórsko, Švédsko, Rusko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, alebo občiansky preukaz
Pozri tiež: • dovolenka Fínsko
 • lastminute Fínsko
 • hotely Fínsko
 • letenky Fínsko
 • doprava Fínsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

FÍNSKO



Krajina tisícich jazier, vlastnými obyvateľmi nazývaná Suomi, je príkladom vzácnej tolerancie, ktorú prejavujú nielen k iným štátom, ale i k prírode.

Fínsko, ktoré sa nachádza na severe priemyselnej Európy, je zároveň územím, kde sa stretáva moderná technika 20. storočia s pôvodnou severskou krajinou. Zatiaľ čo život obyvateľov sa sústreďuje do miest a osád na južnom pobreží, vnútrozemie a sever si ponechávajú svoju nezmenenú podobu – na rovinatom juhu sa striedajú lesy a jazerá, na kopcovitom severe ustupujú najprv jazerá, potom lesy a za polárnym kruhom už pokrýva krajinu iba kríčková a trávnatá tundra. Chladná, čistá krása severskej prírody je pre Fínov večnou inšpiráciou v umení aj v živote. Iba máloktorá krajina Európy sa tak sústredene venuje ochrane životného prostredia a vytváraní harmonických vzťahov medzi človekom a prírodou. Mimoriadny význam nadobúda fínska architektúra, ktorej predstaviteľmi sú Alvaro Aalto (1898-1976) a Eero Saarinen (1910-1961) Fíni sú propagátormi myšlienky bývania v prírode a využívaní prírodných materiálov, najmä dreva a kameňa. Územie Fínska tvoria prevažne nížiny pokryté jazerami a rašeliniskami. Na severe v Laponsku sa dvíhajú až nad 1000 m výbežky Škandinávskeho pohoria. Hlboké lesy poskytujú surovinu na papier, ktorý predstavuje pätinu fínskeho exportu, tvoria predovšetkým smreky, borovice a brezy, ktoré rastú takmer všade. Keď na konci poslednej doby ľadovej, asi pred 10 000 rokmi, nastalo otepľovanie a rozsiahly ľadovcový príkrov ustúpil, zanechal po sebe nesmierne množstvo ľadovcových sutín, ktoré prekryli pôvodné žulové horniny. V tom čase vznikli tisícky jazier, ktoré pokrývajú Fínsku jazernú plošinu. Ako sa ľadovec roztápal, hladina mora začala stúpať. Ale zem, oslobodená od ľadovcovej záťaže sa začala dvíhať, čo trvá doposiaľ. V Helsinkách sa dvíha územie asi o 30cm za sto rokov. Výsledkom dvíhania sa je 1 km2 súše získaný každých 10 rokov zo dna mora. Baltické more, ktoré Fínsko obklopuje dvoma zálivmi – Fínskym a Botnickým, sa v skutočnosti prelieva cez časť súše a vzniklo po ústupe kontinentálneho ľadovca. Fínsko má na západe suchozemskú hranicu s Ruskom. Ruské mesto Petrohrad, ktoré leží u Fínskeho zálivu, je vzdialené iba 300 km od fínskeho hlavného mesta Helsinky. Na severe hraničí Fínsko s Nórskom. Tretina Fínska leží za polárnym kruhom. Fíni sú zvyknutí na extrémne klimatické rozdiely medzi zimou a letom. Letné dni sú dlhé a noci biele, v zime sú dni krátke a je šero. Za polárnym kruhom svieti slnko počas dvoch letných mesiacov aj o polnoci, ale v zime sa štyri až osem týždňov podľa polohy vôbec neobjavuje nad obzorom.. Jeseň je krátka a jar prichádza neskoro; mrazy na začiatku leta nie sú zvláštnosťou. Neprekvapuje, že Fínsko je niekedy nazývané „ krajinou troch zím“- má miernu jesennú zimu. Počas dlhej drsnej zimy všetko zamŕza vrátane Baltického mora.

NÁRODNOSTNÉ MENŠINY

Fíni prišli do svojej krajiny pravdepodobne pred 2 000 rokmi z ruského kraja za Uralom. Fínčina je podobná estónčine a nepodobá sa žiadnemu významnejšiemu európskemu jazyku s výnimkou maďarčiny. Pobrežné oblasti boli osídlené v 12. storočí švédsky hovoriacimi osadníkmi, ktorí prišli zo západu, a Fínsko je dodnes oficiálne dvojjazyčnou krajinou, aj keď švédsky hovorí iba 24 000 obyvateľov a žijú predovšetkým na ostrovoch Ahvenanmaa pri juhozápadnom pobreží Fínska. Toto súostrovie tvorí samostatnú správnu jednotku. Aj keď po vyhlásení nezávislosti Fínska obyvatelia tejto provincie hlasovali pre pripojenie k Švédsku, Liga národov trvala na tom, aby Alandy zo strategických dôvodov zostali súčasťou Fínska. Provincia však roku 1920 obdržala autonómiu: má svoju vlajku a vydáva vlastné známky, obyvatelia sú oslobodení od vojenskej služby vo fínskej armáde a obyvatelia fínskej národnosti si nesmú kúpiť pozemky, pokiaľ tam nežijú nepretržite viac ako päť rokov. Obyvatelia budú požívať výhody bezcolného predaja na trajektoch medzi Fínskom a Švédskom. Na severe Fínska žije iná menšina, asi 17 000 Laponcov, ktorí sa tradične živia rybolovom a chovom sobov. Dnes však väčšina pastierov jazdí na motorových saniach. Lapončina sa vyučuje na školách a veľa Laponcov ešte dnes hovorí svojim rodným jazykom. Dnešní Laponci neboli Saamovia, ako sa sami nazývajú, sú už väčšinou usadlou populáciou , ktorá stany s koží a parožie vymenila za domy. Fínsko je čisto národným štátom a Fíni sú si fyzicky podobní, akoby boli členmi jednej rodiny. Hlavnou cirkvou je evanjelická luteránska, hoci v krajine je aj silná pravoslávna menšina. Kresťanstvo priniesli do krajiny v 12. storočí Švédi, keď dobyli Fínsko a začali obracať miestnych obyvateľov na svoju vieru. Švédska okupácia ovplyvnila najmä juhozápadné pobrežie oblasti Botnického zálivu a ostrovy Ahvenanmaa. Fínsko sa stalo súčasťou Švédska roku 1540. Po rusko-švédskej vojne v rokoch 1808-09 bolo Fínsko odstúpené Rusku. Roku 1917 vyhlásilo Fínsko nezávislosť.

ZNOVUZRODENIE NÁRODA

Roku 1939 obsadil Fínsko Sovietsky zväz. Napriek tomu že Fíni odvrátili inváziu, museli sa vzdať viac než desatiny svojho územia vrátane veľkej časti Karélie, polovice severovýchodných farností Salla Kuusamo a prístupu k Barentsovmu moru. Potom čo Hitler roku 1941 obsadil Rusko, snažilo sa Fínsko spoluprácou s Nemeckom znova získať stratené územie. Roku 1944 bolo však nútené podpísať potupné prímerie ktoré zahrnovalo aj presídlenie 400 000 obyvateľov a rozsiahle vojnové reparácie, ktoré Fínsko muselo splácať Rusku dodávkami lodí a strojov. To bola taká záťaž pre fínske hospodárstvo, že jeho celková reštrukturalizácia od poľnohospodárstva až po priemysel bola nutná, čo sa po čase ukázalo ako veľká výhoda. Od roku 1947 až do rozpadu Sovietskeho zväzu malo Fínsko so ZSSR uzatvorenú zmluvu o spolupráci. Obchodné styky so Sovietskym zväzom boli ešte posilnené fínskou potrebou dodávok sovietskej energie. Iba tretina fínskej energetickej spotreby môže byť pokrytá z domácich zdrojov, ku ktorým patrí skoro všetka dostupná vodná energia a čiastočne i rašelina. Fíni postavili niekoľko jadrových elektrární a neboja sa zriaďovať ďalšie. Dlhé roky sa nedostatok energetických zdrojov vyrovnáva dovozom ropy a zemného plynu. Zo Sovietskeho zväzu a uhlia z Poľska a Nemecka. Rusko-fínske obchodné dohody prestali platiť rozpadom Sovietskeho zväzu. To spoločne so svetovou hospodárskou krízou viedlo k úpadku fínskeho hospodárstva. Zvýšený vývoz na západné trhy viedol k ďalšiemu odcudzeniu s Ruskom. Vzťahy s Ruskom sa podstatne skomplikovali už s otvorením Fínska na Západ ešte pred vstupom krajiny do Európskej únie roku 1995.

ŽIVOT V MESTÁCH A NA VIDIEKU

Premena Fínska z poľnohospodárskej krajiny na priemyselnú sa začala po 2. svetovej vojne. Hospodársky rast v jednom období bol väčší ako v Japonsku. Ale roku 1992 došlo k poklesu a roku 1993 dosahovala nezamestnanosť v krajine 22%. Väčšina Fínov žije v juhozápadnej tretine krajiny, kde sa nachádzajú aj tri najväčšie mestá Helsinky, Tampere a Turku. Pätina obyvateľstva sídli vo veľkých mestách a 80% býva v mestách a na samotách. Fínsko je sebestačné vo výrobe potravín, nakoľko obyvateľstvo vidieka kombinuje poľnohospodárstvo s rybolovom a lovom. Niektorí rybári chovajú norkov, ktorých kožušiny sú určené na vývoz. Väčšinu rybolovu krajiny však zaisťujú veľké komerčné flotily. Smerom na sever pokrývajú väčšinu územia lesy. Väčšina plodín ako obilie, repka, cukrová repa, zemiaky a zelenina sa pestujú na juhozápade , kde je miernejšie podnebie. Dôležitým poľnohospodárskym produktom je aj bravčové mäso. Od roku 1900 vybudovalo Fínsko rozsiahlu sieť družstiev, ktoré predávajú poľnohospodárske výrobky, nakupujú vo veľkom stroje, hnojivá a osivá a zaisťujú tiež financovanie a poistenie. Poľnohospodárske školy a učilištia zaisťujú vysokú úroveň vzdelania vidieckeho obyvateľstva.

ŠTEDRÁ PRÍRODA

Fínske leto a jeseň prinášajú veľkú úrodu lesných plodín, húb, bohatstvo lovných vtákov najmä divých husí. Jazerá sú bohaté na ryby, aj keď znečistenie životného prostredia, spôsobené spracovaním dreva, hnojivami a kyslými dažďami, sa stáva problémom. Rybačka ako aj lov losov sú stále obľúbeným športom. Ročne sa v krajina zastrelí až 70 000 losov, aby nedošlo k premnoženiu. Medvede a rysi boli kedysi lovení, sú dnes chránené. Fínsko stále ešte žije prevažne zo svojich lesov, napriek tomu, že už minuli časy najímania drevorubačov a splavovania dreva po riekach. Niekedy sa síce prepravuje drevo cez jazerá na pltiach, no väčšina sa preváža nákladnými automobilmi. Tretina lesov je súkromným majetkom drobných vlastníkov iba lesy na severe krajiny patria štátu. Lesnícke školstvo viedlo k obrovskému rastu výnosov.. Neustála kontrola lesov zo vzduchu ako aj zo zeme zaisťuje, aby výrub lesov neprebiehal rýchlejšie ako ich výsadba. Pokrok v lesníctve je sprevádzaný pokrokom v technológii spracovania dreva. Nové postupy vedú k výrobe nových druhov papiera, obkladových materiálov laminovaných a prefabrikovaných drevených výrobkov rovnako ako aj chemických výrobkov, určených na export. Celková prestavba priemyslu po 2. svetovej vojne viedla k investíciám v hutníctve, výroby elektriny a strojárstva ktoré nateraz zamestnávajú väčšinu pracovníkov v priemysle. Rozvoja sa dočkala aj stavba lodí, nakoľko Fínsko v 50. rokoch potrebovalo účinnú flotilu ľadoborcov, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do rôznych krajín vrátane Ruska. Lodenice v Helsinkách a Turku stavajú tiež trajekty a výletné lode a v poslednom čase postavili aj luxusnú výletnú loď Royal Princess. Fínsko vyváža kompletné továrne vrátane elektrární, na spracovanie mäkkého dreva, a vrtných ropných plošín. Vyváža tiež know-how: fínski bankoví experti pracujú vo všetkých veľkých svetových finančných centrách; fínski návrhári skla, módy, porcelánu, kuchynského náčinia, športového vybavenia a elektronického tovaru podstatnou mierou ovplyvnili svetový design.

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Rozvoj národného hospodárstva je sprevádzaný starostlivo vypracovaným programom ochrany prírody: v krajine je 30 národných parkov a cez 1 000 chránených území. Kontroluje sa znečisťovanie ovzdušia. Veľa Fínov si stavia letné chaty a väčšina obyvateľov nestratila cit pre zvláštne prírodné krásy svojej krajiny. Fíni sú nadšenými športovcami. K životnému štýlu patria sauny. Pri väčšine dedín sú lyžiarske mostíky a školáci majú lyžiarske prázdniny vo februári, v čase veľkého národného zimného športového sviatku v Lahti. Dlhých letných dní si obyvatelia musia užiť, preto je pracovná doba v tomto období kratšia a školské prázdniny trvajú od konca mája do poloviny augusta. Cez prázdniny sa obyvatelia sťahujú so svojimi autami a člnmi na letné chaty alebo rodinné farmy. Pohodlné mestské byty vymieňajú za často primitívne príbytky uprostred divočiny. Udalosťou roka je sviatok letného slnovratu s pálením ohňov. V auguste sa Fíni lúčia s letom račími hodami pri stále slabnúcom slnečnom svite. Dlhá zima končí Valpružinou nocou 30. apríla – tento sviatok slávia najmä študenti, ktorí celý večer pred sviatkom Prvého mája prespievajú. Pri všetkých slávnostných príležitostiach najmä na deň nezávislosti, sa vyvesuje fínska vlajka a hrá Sibeliova hudba. Pred sto rokmi bolo Fínsko hladovou, chudobnou krajinou na okraji Európy, ovládanou cárskym Ruskom. Dnes našlo svoju národnú identitu a dosiahlo vysokej životnej úrovne napriek drsným životným podmienkam a obmedzenom množstve prírodných surovín.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency