Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Holandsko - krajina tulipánov
polia tulipánov
 
 
Oficiálny názov: Holandsko
Správne členenie: 12 provincií
Politický systém:konštitučná monarchia
Hlavné mesto:Amsterdam
Rozloha v km2:41 526
Obyvateľstvo:16 500 000 (hustota 397 os. / km2)
Jazyk:holandčina, frízčina, angličtina, nemčina
Mena:Euro
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 1:00h
Susedia:Belgicko, Nemecko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, alebo OP
Pozri tiež: • dovolenka Holandsko
 • lastminute Holandsko
 • hotely Holandsko
 • letenky Holandsko
 • doprava Holandsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

HOLANDSKO



Bohatá a husto obývaná krajina na západe Európy má najväčší svetový prístav, ktorý je bránou do modernej Európy. Holandsko symbolizujú kvetinové polia tulipánov a veterné mlyny.

Holandské kráľovstvo existuje z rozmaru mora a vôle obyvateľstva – 27% územia vrátane najväčších miest ležia pod úrovňou mora. Holanďania začali rozširovať svoje územie na úkor mora v 15. storočí, kedy boli vynájdené veterné mlyny – čerpadlá, ktoré prečerpávali vodu z vnútorných jazier do mora. V 19. storočí sa síce celý prečerpávací systém preorientoval na výkonnejšie parné a neskôr elektrické čerpadlá, ale veterné mlyny zostali a dodnes sú symbolom holandskej krajiny. Roku 1421 more zaplavilo rozsiahlu oblasť pri ústí Rýna, ktorej sa od tých čias hovorí Hollands Diep. V 17. storočí bolo vysúšaním získané 1 120 km2 súše, v 18.storočí ďalších 500 km2 a v 19. storočí 1 170 km2. Ale more od nešťastia v roku 1421 niekoľkokrát zaútočilo na pevninu, najviac pri záplavách v roku 1953. Iba v posledných päťdesiatich rokoch vyhrávajú obyvatelia nad morom. S pomocou moderných technológií sa zatiaľ Holanďanom v 20. storočí získať územie s rozlohou 2 500 km .Tieto časti vysušeného morského dna sa nazývajú poldere. Roku 1995 muselo byť 250 000 obyvateľov z nízko položených provincií Gerderland a Limburg evakuovaných, keď záplavy na Rýne, Waale Máze ohrozili pevnosť hrádzí. Holanďania majú v boji s morom bohaté skúsenosti, ktoré im umožnili v minulých rokoch získať vysúšaním veľké oblasti. Jednou z nich je IJsselmeer, kde bola roku 1932 postavená veľká hrádza a následne vysušené štyri rozsiahle poldere. Holandskí poľnohospodári tak získali 1 650 km2 pôdy a na nej mohlo vyrásť mesto Almere. Realizáciu ďalšieho rozsiahleho projektu urýchlili ničivé záplavy roku 1953, kedy sa utopilo 1 835 ľudí a 200 000 kusov dobytka. V delte Rýna, Mázy a Šeldy bolo vtedy veľa ostrovčekov, ktorých pobrežie nebolo chránené proti útokom mora. Projekt Delta odrezal tieto ostrovčeky od mora prehradením jednotlivých kanálov v delte riek. Otvorené zostali iba plavebné kanály do Rotterdamu na severe a do Antverp na juhu. Ostrovy sa tak ocitli v bezpečí a boli spojené s pevninou. Vybudované umelé jazerá priťahujú domácich rekreantov i turistov zo zahraničia. K rozvoju cestovného ruchu chce prispieť napríklad i plán provincie Groningen predložený roku 1995, ktorý počíta s obmedzením poľnohospodárskej pôdy v oblasti Oldambt a s vybudovaním rekreačného jazera. Holandsko má však vedľa nízko položených oblastí získaných vysúšaním mora tiež územie prirodzených nížin, ako je provincia Gelderland, Overijssel, Severné Brabantsko a Limburg. Holanská krajina takmer nemá lesy. Tam, kde niesu polia, pastviny alebo kosené lúky, sú tu riedke háje, ktoré sú dnes chránenými prírodnými rezerváciami. Orná pôda sa nachádza najmä na pobrežných morských piesočnato ílovitých pôdach.

HISTÓRIA UPROSTRED KVETINOVÝCH POLÍ

Najznámejším obrázkom holandskej krajiny sú kvetinové a zeleninové polia za piesočnými dunami, ktoré sa tiahnu od Hoek van Holland na sever až do Alkmaaru. Dnes sa v tejto krajine budujú skleníky na pestovanie šalátu, zeleniny, ovocia a kvetín. Historické meno Nizozemsko skôr patrilo celému regiónu dnešného Holandska, Belgicka a Luxemburska. V 19. storočí však získali Belgicko a Luxembursko nezávislosť a v Holandskom kráľovstve zostala protestantská väčšina, protestantský panovník a silná katolícka menšina na juhu. Dnešní Holanďania sú bohatí aj na európske pomery. Ale v prvom storočí svojej nezávislosti na Španielsku medzi rokom 1600 – 1700 boli naviac vodcovskou silou Európy. Ctižiadostivé kráľovstvo lákalo protestantské exulantov, umelcov a remeselníkov z celej Európy. Krajina mala veľkú vojenskú a najmä námornú moc. Svoje bohatstvo hľadala v zámorí, kde tiež vybudovala rozsiahlu koloniálnu ríšu. Zatiaľ čo holandská Východoindická spoločnosť zarábala veľké peniaze, veľkí kartografi Mercator, Ortelius a Blaeu tvorili mapy a Rembrandt, Hals a Vermeer maľovali scény z každodenného života. Neskôr sa už Holandsku tak nedarilo. V 18. storočí vtrhli do krajiny francúzske vojská. Veľkou ranou bola strata Belgicka roku 1830. Štyri vojny proti Francúzsku a tri proti Británii znamenali začiatok konca koloniálneho panstva. Život v krajine sa dramaticky zhoršil roku 1940, kedy Nemecko okupovalo Holandsko a pri svojom prvom útoku behom niekoľkých hodín zrovnalo so zemou stred Rotterdamu. Štyri roky nemeckej okupácie skončili pre južné Holandsko na jeseň 1944. Rýn a Máza, ktoré kedysi chránili Holandsko, teraz ochraňovali Nemcov. Na severe pokračovala okupácia ešte celú strašnú“ hladovú zimu“. Roku 1945 iba máloktorá časť Európy bola tak spustošená ako holandské vnútrozemie. Na týchto troskách musela krajina zorganizovať svoju povojnovú obnovu. Holandsko je najhustejšie osídlenou krajinou Európy. Holanďania žijú predovšetkým v mestách, a to v oblasti Randstad Holland, ktorá má tvar podkovy a rozprestiera sa od Dordrechtu na juh cez Rotterdam, Delft, Haag, Leiden, Haarlem, Amsterodam a Hilversum do Utrechtu. Celú oblasť trápi nedostatok bytov, preťažené komunikácie a znečistené životné prostredie. To má za následok neustály úbytok poľnohospodárskej pôdy. Preto sa stále viac a viac obyvateľov miest sťahuje na vidiek, ktorý je najproduktívnejšou poľnohospodárskou oblasťou na svete. Takmer celý Randstad sa nachádza pod úrovňou morskej hladiny, takže akejkoľvek výstavbe musí predchádzať vysúšanie a prieskum pôdy. Rýchlo rastú mestá na juhu krajiny najmä Eindhoven s významným elektrotechnickým priemyslom. Priemysel v Limburgu je tradične založený na uhlí, novšie na cestovnom ruchu a na chémii. V provincii Overijssel sú bývalé strediská textilného priemyslu, na juhovýchode čakajú na rozvoj náleziska zemného plynu. Cez najväčší prístav na svete Rotterdam, prechádza viac než štvrtina tovaru Európskej únie prepravovaného po mori. V pobrežných oblastiach pracujú rafinérie ropy, oceliarne, stavajú sa tam lode a spracovávajú potraviny z trópov. Je tam aj vysoko rozvinutý chemický a elektrotechnický priemysel. Husté osídlenie vyžaduje aj hustú dopravnú sieť. V krajine funguje spoľahlivá elektrifikovaná železničná doprava, ktorá bola v poslednom čase posilnená zavedením vysokorýchlostných spojov s Kolínom nad Rýnom a Parížom. Nákladná doprava sa uskutočňuje po vode, prevažne po Rýne a po kanáloch, ktoré smerujú do Rotterdamu. Delta Rýna je pre Holanďanov bránou do západnej Európy. Holanďania patria medzi najnadšenejších priaznivcov zjednotenej Európy a ich krajina tiež najlepšie spĺňa podmienky Európskej menovej únie, vyhlásenej roku 1991 v holandskom Maastrichte.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency