Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Indonézia Jakarta
Jakarta
Indonézia dovolenka
pláže pod palmami
 
 
Oficiálny názov: Indonézska republika
Správne členenie: 33 provincií
Politický systém:prezidentská republika
Hlavné mesto:Jakarta
Rozloha v km2:1 919 440
Obyvateľstvo:234 800 000 (hustota 122 os. / km2)
Jazyk:indonézčina a veľa ďalších jazykov a dialektov
Mena:rupia ( 1€ -> cca 12.224 IDR )
Lokalita:Kajiny sveta - Ázia
Časové pásmo: Z + 7:00h
Susedia:Malajzia, Papua Nová Guinea, Východný Timor
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Indonézia
 • lastminute Indonézia
 • hotely Indonézia
 • letenky Indonézia
 • doprava Indonézia
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

INDONÉZIA



Na tisíckach sopečných ostrovov sa rozkladá z prírodného aj etnického hľadiska jedna z najexotickejších krajín sveta.

Územie Indonézie tvorí 13 677 ostrovov nachádzajúcich sa medzi Indickým a Tichým oceánom. Je to najväčšia reťaz ostrovov na svete. Indonézia je so svojimi 197 miliónmi obyvateľov štvrtou najľudnatejšou krajinou sveta. Takmer 90% obyvateľov sú moslimovia a je najväčšou moslimskou krajinou na svete. V Indonézii je 360 etnických skupín, ktoré hovoria 250 jazykmi a nárečiami. Indonézia má viac ako sto činných sopiek a nepokoju prírody zodpovedá aj nepokoj politický v krajine. Tisíce Indonézanov prišli o život po pokuse o komunistický prevrat v polovici 60. rokov, ktorý priviedol k moci prezidenta Suharta. Udržanie jednoty tejto rozľahlej mnohonárodnostnej krajiny s nepreniknuteľnou džungľou, sopkami a obdivuhodnou krajinou je jedným z najťažších úloh indonézskych predstaviteľov. Od získania nezávislosti roku 1949 sa o zjednotenie tejto rozľahlej republiky snažili dvaja prezidenti, Suharto a Sukarno.

KDE SA ZEM OTRIASA

Rozloha indonézskej pevniny činí takmer 2 milióny km2. Rozlohou najväčší je Kalimatan, nasleduje Sumatra, Nová Guineaa nepravidelný tvarovaný Celebes, Jáva aj keď je podľa veľkosti až piata, je hospodársky najdôležitejším a najhustejšie obývaným ostrovom. Dnešné ostrovy vznikli v rovnakom čase ako Himaláje, Kalimatan, Sumatra, Jáva Lombok, Bali a ďalšie sú vrcholmi tzv. Sundskej lavice, ktorá je ponoreným výbežkom Ázie. Intenzívne pohyby litosferických dosiek v tejto oblasti majú za následok búrlivú sopečnú činnosť a časté zemetrasenia. Najvyššou horou je Puncak Jaya (5 030 m). Indonézske súostrovie patrí v dôsledku pohybov zemskej kôry medzi najnepokojnejšie miesta sveta. Stretávajú sa tu Euroázijská a Indoaustrálska litosferická doska, preto je asi tretina indonézskych sopiek činná a niektoré sa prejavili ako veľmi ničivé. Roku 1833 vybuchla po 200 rokoch sopka Krakatau v Sundskom prielive medzi Jávou a Sumatrou. Výbuch takmer rozmetal celý ostrov, zahynulo 36 000 ľudí, ale z jej lávy vyrástli ďalšie ostrovy. Sopečný popol doletel vtedy až na Madagaskar a výbuch bolo počuť až vo vzdialenosti 5 000 km.

Silné sopečné výbuchy spojené s tektonickou činnosťou vytvorili v niektorých miestach členitú a nesúrodú krajinu. Sopečná pôda podlieha erózii, prudké dažde splachujú veľké množstvo pôdy a zvetralín z horských oblastí a krajina sa veľmi rýchlo mení. Časté sú dlhotrvajúce výdatné dažde. Nakoľko na veľkom území Indonézie je horúco a vlhko, je tam viac tropických lesov ako inde na svete. Iba na Jáve a Malých Sundách je od apríla do októbra suché podnebie a dažďový les tam strieda suchomilnejšia vegetácia. Rastú tu listnaté stromy najmä stále zelené teakové stromy. Ostrovy sú obývané už od prehistorických čias. Roku 1891 Dr. Eugene Dubois našiel pozostatky kostry spred 5 000 rokov. V prvých storočiach nášho letopočtu prichádzali z Indického subkontinentu indickí kupci a hinduistickí a budhistickí kňazi a prinášali so sebou svoju kultúru. Zvyšky chrámov z tých čias sa zachovali dodnes. Moslimskí kupci pravdepodobne zo štátu Gudžarát, priniesli v 14. storočí do krajiny islam, ktorý sa rýchlo šíril iba Bali zostalo baštou hinduizmu. Roku 1509 sa v Indonézii usadili ako prví Európania Portugalci, ktorí obchodovali s korením. O výnosný obchod sa zaujímali aj Španieli, Holanďania a Angličania. Roku 1619 Východoindická spoločnosť zvíťazila nad svojimi rivalmi a obsadila Jakartu, ktorú nazvala Batávia. Holandská nadvláda bola prerušená iba na krátke obdobie v čase napoleonských vojen, kedy ostrovy obsadil pre Britániu sir Thomas Stamford Raffles.

UPEVŇOVANIE NÁRODNEJ JEDNOTY

Otvorený boj za nezávislosť vypukol roku 1947 a po dvoch rokoch bojov opustili Holanďania krajinu. Prezidentom sa stal Sukarno. Počas Sukarnovej vlády bola na začiatku tolerovaná marxistická ideológia, ale po komunistickom pokuse o puč roku 1965, bola nasadená armáda a puč bol potlačený. Behom troch mesiacov bolo zavraždených 500 000 komunistov a ich sympatizantov a niekde boli zrovnané so zemou celé dediny. Roku 1967 sa na čelo štátu postavil Suharto. Suharto ukončil spory s Malajziou, znova nadviazal styky so Západom . Roku 1975 zväčšil územie Indonézie po obsadení portugalského Východného Timoru, kde zúrila občianska vojna. Roku 1998 zasiahla celú juhovýchodnú Áziu hlboká hospodárska kríza, ktorá zvlášť silno postihla Indonéziu. Protesty obyvateľstva prerástli do masového odporu a prinútili prezidenta Suharta, ktorý sa stal v očiach verejnosti hlavným vinníkom krízy, k rezignácii. Jedným z najväčších problémov krajiny je preľudnenie. Obývaných je iba 6 000 z 13 677 ostrovov. Na Jáve, ktorá predstavuje iba 7% rozlohy krajiny, žije 60% obyvateľov. Vďaka Holanďanom, ktorí zastavili kmeňové vojny a zvýšili produktivitu poľnohospodárstva, počet obyvateľov stále rástol. Zdravotná starostlivosť tento rast ešte zrýchlila a tým sa zvýšil záujem o ornú pôdu. Napriek zavodňovaniu a pestovaniu vysoko výnosných odrôd ryže, hrozí úrodnej sopečnej pôde na Jáve vyčerpanie. Hlavné mesto Jakarta so 7,8 mil. obyvateľov je najväčším mestom juhovýchodnej Ázie ale byty, zamestnanie, kanalizácia a ostatné služby stačia iba pre 1,5 mil. obyvateľov. Rýchly rast obyvateľstva zaznamenali tiež oblastné strediská ako Surabaya a Bandung, ktoré majú dnes 2 a 1,5 mil. obyvateľov.

Naopak prevažná časť Kalimantanu a Irianu zostáva pustá s menej ako 10 obyvateľmi na km2. Oblasť je vzhľadom na nebezpečenstvo malárie nevhodná na osídlenie. Osídľovanie ostrovov sa tradične obmedzuje na pobrežie. Obyvatelia sa tradične živia rybolovom a predajom dreva. Hlavným problémom všetkých indonézskych politikov od získania nezávislosti je spojiť rôzne územia a rôzne národy do jedného politického celku. Snaha zjednotiť tieto rozličné skupiny viedla k ustanoveniu indonézčiny ako úradného jazyka. Aj moderná technológia prispela k zjednoteniu krajiny. Indonézia vybudovala ako štvrtá krajina na svete vlastný systém telekomunikačných družíc, ktoré prenášajú televízne a rozhlasové programy do všetkých 27 indonézskych provincií. V krajine je okolo 3 mil. Číňanov a indická a holandská menšina. Číňania získali vplyvné postavenie v hospodárskom živote krajiny. Ropa bola v krajine objavená roku 1885, ale až v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa stala Indonézia predným svetovým producentom. Veľké ložiská zemného plynu boli objavené v Atjehu a na východnom Kalimantane. Dnes je Indonézia najväčším svetovým vývozcom kvapalného zemného plynu. Rudy cínu a bauxitu sa už dlho ťažia na súostroví Riau a nálezisko patrí k najbohatším na svete. Na Celebese a na Molukoch sú rudy niklu, na Sumatre a na Irian Jaya rudy medi. Indonézia patrí k popredným producentom kaučuku. Dôležitým vývozným artiklom je taktiež drevo. V krajine sa pestuje cukrová trstina, kávovník, čajovník, tabak, palma olejná a kokosová a korenie. Pre domáci trh sa pestuje ryža, kukurica, maniok, sladké zemiaky a sója. Tropické ovocie ako banány, ananásy, papáje a mango. Rybolov a jeho metódy sú na primitívnej úrovni a nevyhovuje požiadavkám vývozu. Indonézia je zásobárňou energie a cenných surovín a poskytujú krajine pevnú základňu pre ďalší hospodársky rozvoj. Krajina začala budovať ťažký priemysel, ktorý využíva ohromné nerastné bohatstvo krajiny a elektrinu vyrábanú zo zemného plynu alebo vodnej energie na Sumatre. Technické znalosti, ktoré krajine poskytujú ostatné členské krajiny ASEAN ( Malajzia, Filipíny, Singapur, Thajsko a Brunej), by mala v budúcnosti umožniť Indonézii rozvoj moderných priemyselných odvetví ako elektroniky a presného strojárstva.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency