Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Island
fotogaléria Island
 
Oficiálny názov: Islandská republika
Správne členenie: 105 okresov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Reykjavík
Rozloha v km2:103 000
Obyvateľstvo:296 737 (hustota 3 os. / km2)
Jazyk:isladčina
Mena:islandská koruna ( 1€ -> cca 170 ISK )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 0:00h
Susedia:ostrovný štát
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, alebo občiansky preukaz
Pozri tiež: • dovolenka Island
 • lastminute Island
 • hotely Island
 • letenky Island
 • doprava Island
 • cestovné kancelárie Island
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ISLAND



Z geologického hľadiska mladá a neustále sa meniaca sopečná krajina má stabilnú vládu a vysokú životnú úroveň málopočetného obyvateľstva.

Keby chceli kozmonauti simulovať chôdzu na Mesiaci, našli by ideálne prostredie „mesačnej“ krajiny tu na Islande. Je to väčšinou pustá krajina čiernych čadičových skál, lávových polí, púští s povrchom z popola a ľadovcov, ktorú prví misionári, keď ju navštívili charakterizovali ako „púšť v oceáne“.

Cestovný ruch láka turistov do krajiny ohňa a ľadu


Cestovný ruch využíva sopky, gejzíre a jazierka bublajúceho bahna a nazýva ostrov „Krajinou ohňa a ľadu“. Tento podivuhodný ostrov na juh od severného polárneho kruhu má dlhé ľudské dejiny, geologicky je však mladý. Krajinu tvorí lávový štít uprostred Stredoatlantického chrbta. Je to nestabilná časť zemskej kôry v miestach, kde sa dve oceánske litosférické dosky neustále vzďaľujú a kde často dochádza k sopečnej činnosti, ktorá sformovala ostrov a naďalej ho formuje.

Z hlbín oceánu takmer neustále vyteká láva. Na Islande je viac ako 200 sopiek, z ktorých je 30 činných. Najznámejšie sú Hekla a Askja. K sopečnému výbuchu dochádza priemerne raz za päť rokov, nová láva prekryje starú a zmení povrch. Roku 1963 sa z mora vynorila nová sopka Surtsey a roku 1973 láva z Helgafellu na ostrove Heimaey na Westmanových ostrovoch zničila jedno z najväčších islandských miest. Roku 1996 vyvolal silný výbuch sopky Bardarbunga pod ľadovcom Vatna obrovské záplavy, kedy sa z pod roztápajúceho sa ľadu valili milióny ton vody. Občas miestne sopky dokážu do ovzdušia vychrliť obrovsé množstvo sopečného prachu ( apríl 2010 sopka Eyjafjallajökull, máj 2011 Grímsvötn), ktoré sa dostáva do vyšších vrstiev atmosféry a spôsobuje veľké problémy až kolaps leteckej dopravy v celej Európe.

Pustá ale nádherná krajina


Behom každej doby ľadovej sa Island úplne pokryl ľadom. V súčasnosti ľad a sneh pokrýva desatinu ostrova. Najväčším ľadovcom je 9.000 km2 rozľahlý Vatna, s výnimkou Grónska najväčší ľadovec severnej pologule. Ľadový príkrov postupne narastá a opäť sa zmenšuje. Ústup ľadovca v minulom storočí odkryl zvyšky domov, ktoré zakryl v stredoveku.

V krajine je viac ako 700 horúcich prameňov, ktoré vyhrievajú tri štvrtiny domácností a mnoho skleníkov. V Haukadalure je počuť, ako pod zemou vrú pramene. Základnou horninou Islandu je čadič. Prúdy lávy zvetrávajú do fantastických tvarov. Aj keď v krajine nie sú vysoké hory, je Island krajinou s vysokou nadmorskou výškou – viac ako tretina krajiny leží nad 600 m. Výnimkou sú pobrežné nížiny. V krajine nerastú okrem zakrslých briez a niekoľkých umelých plantáží ihličnanov žiadne stromy.

Island je obývateľný iba vďaka moru. Najväčšia a najviac zaľudnená nížina je na juhozápade, kde severoatlantický prúd ohrieva pobrežie a bráni jeho zaľadneniu. Tu leží aj hlavné mesto Reykjavík s nezamŕzajúcim prístavom. V zime klesajú priemerné teploty v tejto oblasti pod bod mrazu a v júli a auguste dosahujú 11°C. Letné dni majú krátke noci, zimné dni sú krátke a sychravé.

Islandské hospodárstvo je veľmi závislé na rybolove, ktorý zaisťuje 75 % vývozu a zamestnáva 12 % pracovnej sily. Z malého rodinného podnikania sa zmenil rybolov na rozsiahle priemyselné odvetvie s rybárskymi loďami a spracovateľskými továrňami, ktoré vlastnia veľké spoločnosti alebo družstvá. Rybársky priemysel dodnes zaisťuje polovicu hrubého národného dôchodku Islandu a viac ako 70 % ziskov z vývozu. Klesajúce svetové ceny rýb a rozhodnutie vlády obmedziť rybolov v záujme zachovania zásob, spôsobili hospodárske ťažkosti a zvýšili nezamestnanosť v krajine. Veľký výlov rýb môže byť príčinou nedôvery mnohých Islanďanov v hospodársku integráciu s ostatnými európskymi krajinami, ktorá by cudzincom umožnila legálne loviť v islandských pobrežných vodách.

Iba 21 % územia je vhodné pre poľnohospodárske využitie a iba 1 % pre pestovanie najmä krmovín a okopanín, zvyšných 20 % je využívaných ako pastviny oviec a dobytka.

Štvrtina obyvateľstva je zamestnaných v energetickom priemysle. Islanďania sú náruživými čitateľmi, ich vášeň uspokojuje rozvíjajúci sa polygrafický priemysel. Ešte pred niekoľkými rokmi sa verilo, že Island najprv osídlili Vikingovia z Nórska roku 874. Archeologické objavy však ukázali, že škótski a írski osadníci boli v krajine skôr. Roku 930 vznikol v krajine prvý parlament na svete Althing. Roku 1262 sa Island spojil s Nórskom a roku 1380 obidve krajiny prešli pod dánsku nadvládu.

Počas 2. svetovej vojny bol Island okupovaný spojeneckými vojskami a roku 1944 získal nezávislosť. Na Islande je vysoká úroveň bývania, vzdelania, sociálnych istôt a zdravotnej opatery. Obyvatelia sú hrdí na rovnostársku spoločnosť a kultúrne dedičstvo. Rozporuplné názory panujú na americkú vojenskú základňu v Keflavíku. Island je síce členom NATO, ale nemá vlastnú armádu.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency