Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Astana hlavné mesto Kazachstanu
Astana
Kazachstan - Bajkonur
Bajkonur
 
Oficiálny názov: Republika Kazachstan
Správne členenie: 14 oblastí a 3 mestá
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Astana( Akmola)
Rozloha v km2:2 724 900
Obyvateľstvo:15 730 000 (hustota 6 os. / km2)
Jazyk:kazachčina, ruština
Mena:tenge ( 1€ -> cca 210 KZT )
Lokalita:Kajiny sveta - Ázia
Časové pásmo: Z + 5:00h
Susedia:Uzbekistan, Kirgizsko, Turkmenistan, Rusko, Čína
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Kazachstan
 • lastminute Kazachstan
 • hotely Kazachstan
 • letenky Kazachstan
 • doprava Kazachstan
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

KAZACHSTAN



Veľká krajina s veľkým nerastným bohatstvom sa po oslobodení spod nadvlády Ruska a socializmu stáva novou zaujímavou turistickou destináciou.

Kazachstan ležiaci v Strednej Ázii, je desaťkrát väčší ako Veľká Británia a je deviatou najväčšou krajinou na svete. Je druhou najväčšou republikou z bývalých republík Sovietskeho zväzu a rozkladá sa 3.000 km od Kaspického mora na západe k oblasti Xinjiang Uygur v Číne na východe. Juhovýchodnú hranicu lemuje horský hrebeň Ťan Šan, ktorý je vysoký 4.000 m. Hranice s Uzbekistanom a Turkmenistanom sú takmer priamočiare a prebiehajú stredom púšte Kyzylkum, Aralským jazerom a kopcovitou krajinou na pobreží Kaspického mora. Táto hranica bola umelo vytvorená v 20. rokoch sovietskou vládou.

Krajinu Kazachov tvoria väčšinou nížiny, severnú časť Turanská a východnú časť Prikaspická nížina. Nížiny na sever od Aralského jazera prechádzajú do Turgajskej plošiny. Väčšinu plochy nížin tvoria púšte, polopúšte a na severe stepi. Iba pätina povrchu leží v nadmorskej výške nad 500 m. Z vrchovín sú najväčšie Kazašská pahorkatina a južné zakončenie Uralu Mugodžary. Na juhovýchode zasahujú z Číny na územie Kazachstanu pohoria Targabataj a Džungarský Alatau, z Ťan Šanu potom pohorie Karatau.

Vďaka bohatým zrážkam rastú na severe krajiny stromy, ale južnejšie prší menej, a tak sa lesostep pozvoľna mení na polopúšť a púšť. Kazachstan má rýdzo kontinentálne podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi.

Na stepi pôvodne pásli stáda kočovní Kazachovia a príslušníci iných stredoázijských národov. Po roku 1954 bola veľká časť severných stepí zoraná a zúrodnená a tým sa získalo veľa poľnohospodárskej pôdy. Kazachstan sa čoskoro stal jednou z najväčších obilninárskych oblastí Sovietskeho zväzu s jednou pätinou sovietskej ornej pôdy a pestovala sa tu 1/7 sovietskej pšenice. Dnes predstavuje poľnohospodárstvo takmer 40 % celkovej produkcie krajiny. Nepredvídateľné dažďové zrážky spôsobujú veľkú neúrodu zhruba raz za desať rokov, ale aj v normálnych rokoch sú hektárové výnosy veľmi malé. Veľké ohrozenie poľnohospodárskych výnosov predstavuje pôdna erózia.

Ďalším problémom je vyschýnanie Aralského jazera, ktoré je spôsobené malým prítokom vody riek Amudar´je a Syrdar´je, ktorých voda zostáva na juhu v zavlažovacích systémoch. Vyschýnanie má za následok zvyšovanie koncentrácie minerálnych solí, pesticídov a herbicídov vo vode, ktoré ničia faunu aj flóru. Znečistenie spôsobené priemyslom je všade vidieť. Rýchla industrializácia krajiny začala v 40. rokoch. Počas 2. svetovej vojny sťahoval Sovietsky zväz dôležité továrne zo západu na východ ďaleko od fronty. Tak sa stal Kazachstan takmer cez noc priemyselnou krajinou.

Vďaka bohatým náleziskám uhlia, ropy, zemného plynu, rúd chrómu, molybdénu, niklu, kobaltu, olova, zinku, zlata, striebra a bauxitu vyrástli v oblasti Karagandy a pod horami Altaja a Uralu obrovské priemyselné centrá. V Kzylordskej oblasti na juhu je kozmodrom Bajkonur, odkiaľ bola vypustená prvá umelá družica Zeme. Vedľa moslimských Kazachov tu žijú Rusi, Ukrajinci, etnickí Nemci, Uzbekovia a ďalšie etniká.

Moslimovia spolu s kresťanmi


Po vyhlásení nezávislosti prepukli v Kazachstane národnostné nepokoje. Spoločnosť ovládajú moslimovia, ale žije tu veľa kresťanov, prevažne pravoslávnych. Roku 1992 sa vzťahy s ruskou menšinou zhoršil. Nová ústava z roku 1993 uznala za úradný jazyk kazachčinu. Rusom bolo síce priznané zvláštne postavenie, ale návrh zákona z roku 1997 vyžaduje, aby všetci občania hovorili a písali kazašsky. Zákon sa stretol s obtiažami, nakoľko väčšina občanov vrátane etnických Kazachov hovorí stále rusky.

Od roku 1731 bol Kazachstan pod ruskou koloniálnou správou. Nezávislosť vyhlásil v roku 1991, ale s Ruskom si uchoval úzke hospodárske, obchodné aj politické vzťahy. Napriek bohatým nerastným zdrojom ropy a zemného plynu a sebestačnému poľnohospodárstvu je Kazachstan stále závislý na obchode s Ruskom. Tieto vzťahy by sa mohli posilniť po presťahovaní vlády z Alma-Aty do nového hlavného mesta Akmoly na severe krajiny.

Aj keď väčšina vývozu stále smeruje do bývalých sovietskych republík, s ktorými bol Kazachstan združený do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), podniká kroky k získaniu nezávislosti politickej aj hospodárskej. Prekážkou úplnej nezávislosti je vnútrozemská poloha krajiny. Pôvodne bránila vývozu ropy na Západ skutočnosť, že všetky ropovody vedú cez bývalé sovietske republiky. Ale roku 1994 bol podpísaný štyridsaťročný americko-kazašský plán rozvoja a využitia tengizských a korolevských ropných polí.

Nasledovali jednania o dodávkach ropy do západoeurópskych krajín a roku 1996 bola podpísaná s Ruskom a Ománom dohoda o výstavbe ropovodu k Čiernemu moru. Roku 1992 uvoľnila kazašská vláda ceny a začala s hospodárskymi reformami. Prisľúbená zahraničná pomoc, vlastné nerastné bohatstvo a privatizácia by mali Kazachstanu umožniť prechod od plánovaného k tržnému hospodárstvu. Vysoký dôraz je kladený na využitie krajiny ako turisticky zaujímavej a rôznorodej destinácie. Vláda podniká výrazné kroky podpory priemyslu dovoleniek a prílivu turistov.

Sovietsky zväz - ZSSR


Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.

Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:

Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
         
• Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
• Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
• Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
• Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
• Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
• Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
• Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
• Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
• Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
• Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
• Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
• Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
• Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
• Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
• Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan


Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency