Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Kirgizsko
krajina hôr
pastieri
krajina pastierov
Kirgizsko ľudia
tradičný život ľudí
 
Oficiálny názov: Kirgizská republika
Správne členenie: 7 oblastí
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Biškek
Rozloha v km2:198 500
Obyvateľstvo:5 148 000 (hustota 26 os. / km2)
Jazyk:kirgizština, ruština
Mena:som ( 1€ -> cca 65 KGS )
Lokalita:Kajiny sveta - Ázia
Časové pásmo: Z + 4:00h
Susedia:Čína, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Kirgizsko
 • lastminute Kirgizsko
 • hotely Kirgizsko
 • letenky Kirgizsko
 • doprava Kirgizsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

KIRGIZSKO



Napriek tomu, že prvé roky nezávislosti "Krajiny hôr" boli poznamenané biedou, začína tento malý stredoázijský štát rýchlo napredovať vďaka hospodárskym reformám.

Kirgizsko je jednou z bývalých stredoázijských sovietskych republík, ktorá susedí so severozápadnou Čínou. Na západe a severe zdieľa spoločnú hranicu s Kazachstanom, na západe s Uzbekistanom a na juhu s Tadžikistanom.

Kirgizsko v preklade znamená „krajina kočovníkov“, po vysúpení zo sovietskeho zväzu sa stalo členskou krajinou Zväzu nezávislých štátov (SNŠ) ktorý združuje 10 z 15 bývalých sovietskych republík. Krajina hôr by možno bol vhodnejší názov, pretože tri štvrtiny územia sa nachádzajú vo veľhorách. Sú tu veľkolepé štíty ako 7.439 m vysoký pik Pobedy v pohorí Ťan Šan pri čínskej hranici. Smerom na západ sú tu zaľadnené pohoria Terský Alatau a Kakšaal-Too, na ktorý nadväzujú na severe Kirgizský chrbát a Talasský Alatau, na juhu potom Alajský chrbát. V týchto horách pramení najväčší zdroj Syrdar´je rieka Naryn so svojimi prítokmi. Na východe uzatvárajú hory veľké horské jazero Issyl-Kul( 6 280 km2) a ďalej na západ sa široké údolie Narynu roztvára do Ferganskej kotliny, ktorou preteká rieka Syrdar´ja.

V minulosti žili Kirgizovia najmä ako nomádi a živili sa kočovným chovom dobytka. Iba v niektorých kotlinách a v údoliach riek bolo už od staroveku trvalé osídlenie. Na poľnohospodársky a kultúrny rozvoj území mali zásadný vplyv obyvatelia starovekej Sogdiany, ktorí založili tradíciu závlahového poľnohospodárstva. V kotlinách vyrástli prvé mestá Uzgen a súčasné priemyselné stredisko Oš, založené už v 9. storočí na obchodnej ceste do Indie a Číny.

Súčasné kyrgyzské poľnohospodárstvo je rovnako ako v minulosti limitované nielen nadmorskou výškou, ale aj expozíciou horských svahov. Závlahová orná pôda sa nachádza z veľkej časti v Čuskej a Talasskej kotline a po obvode Ferganskej kotliny. Na chránených svahoch rastú miestami riedke orechové háje. Vo vyššej nadmorskej výške prechádza step do horskej lúky, ktorá sa od nepamäti využíva ako letné pastviny. Na nich sa pasú jemnovlnné ovce. Vo výške 3.400 až 4.000 m začína svet snehu a ľadovcov. V lete sa ľad roztápa a voda sa využíva na zavlažovanie polí, na ktorých sa pestuje obilie, ovocie a bavlník.

Reformy vedúce k prosperite


Kirgizsko nemá veľké prírodné bohatstvo. Počas sovietskej vlády bol jeho hrubý národný produkt hlboko pod sovietskym priemerom. Ešte dnes je hospodárstvo krajiny výrazne orientované na poľnohospodárstvo. Popri chove dobytka sú hlavnými hospodárskymi odvetviami pestovanie tabaku a chov priadky morušovej, ťažba uhlia, výroba poľnohospodárskych strojov a textilu. Priemysel je sústredený okolo hlavného mesta Biškeku - vyrábajú sa tu predovšetkým elektromotory, práčky, zariadenie na kŕmenie dobytka, cement a spotrebný tovar. Krajina vyváža elektrickú energiu, ťaží uhlie, kovové rudy a zlato. Až do získania nezávislosti, sovietska vláda subvencovala aj ťažbu ropy a zemného plynu.

Po vyhlásení nezávislosti spravila vláda prezidenta Askara Akajeva najrozsiahlejšie hospodárske reformy zo všetkých bývalých republík. Došlo k privatizácii, poľnohospodárskej a pozemkovej reforme, ktorá si vyslúžila uznanie svetovej verejnosti. Mena je stabilná, inflácia zostáva pod kontrolou, ale vláde sa doteraz nepodarilo znížiť vysoký rozpočtový deficit.

Tieto úspechy povzbudili viaceré západné krajiny, najmä Kanadu, k investíciám do ťažby nerastného bohatstva, najmä zlata. Rozvíja sa aj využívanie hydroenergetického potenciálu krajiny. Elektrina sa stala najvýznamnejšou exportnou surovinou Kirgizska. Sľubný z hľadiska budúcnosti je tiež rozvoj cestovného ruchu, ktorý by sa mohol spolu s poľnohospodárstvom a ťažbou stať kľúčovým odvetvím národného hospodárstva. Krajina sa netají svojimi ambíciami stať sa finančným centrom Strednej Ázie.

V krajine došlo k istému politickému rozvrstveniu podľa náboženských alebo etnických skupín. Najväčšou skupinou obyvateľov sú kirgizskí moslimovia, ktorí sú úzko spriaznení s Kazachmi. Kirgizština patrí do severozápadnej skupiny tureckých jazykov. V 10. storočí vyhnali Mongoli predkov Kirgizov zo Sibíru a tí našli novú vlasť v Ťan Šane. Okolo polovice 19. storočia obsadili oblasť Rusi a po vzniku Sovietskeho zväzu sa krajina stala jeho autonómnou oblasťou.

V prvých rokoch fungovania v sovietskom zväze došlo k významnému rozvoju kultúrneho, školského a spoločenského života. Značne sa zvýšila gramotnosť a bol zavedený spisovný jazyk. Uskutočnili sa pozemkové reformy, ktoré viedli k usadeniu mnohých kočovných Kirgizov. Niektorí vedúci členovia Kirgizskej komunistickej strany sa snažili posilniť postavenie rodených Kirgizov v republikovej vláde, ale aj títo tzv. národní komunisti boli vylúčení zo strany, ušli do exilu alebo boli uväznení, najmä v 30. rokoch. Napriek potlačovaniu nacionalizmu počas stalinského obdobia sa uchovalo veľa tradícií kirgizskej národnej kultúry.

Popri Kirgizoch žije v krajine veľa etnických Rusov, ktorí tvoria druhú najsilnejšiu národnostnú skupinu. Až donedávna zastávali Rusi kľúčové pozície v štáte, zatiaľ čo stredoázijské národnostné skupiny ako Uzbekovia alebo Ukrajinci, Nemci Kazachovia a Tadžikovia, museli o politickú moc bojovať. Napríklad začiatkom roku 1993 došlo k sporom o otvorení kirgizského veľvyslanectva v Izraeli. Veľa miestnych moslimov sa obávalo, že tento krok povedie k zmrazeniu diplomatických stykov s arabským a moslimským svetom.

Sovietsky zväz - ZSSR


Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.

Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:

Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
         
• Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
• Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
• Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
• Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
• Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
• Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
• Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
• Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
• Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
• Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
• Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
• Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
• Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
• Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
• Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan


Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency