Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Madagaskar - národný park Andringitra
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Madagaskarská republika
Správne členenie: 6 provincií
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Antananarivo
Rozloha v km2:587 041
Obyvateľstvo:18 606 000 (hustota 31 os. / km2)
Jazyk:malgaština, francúzština
Mena:ariary ( 1€ -> cca 2850 MGA )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 3:00h
Susedia:ostrovný štát
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Madagaskar
 • lastminute Madagaskar
 • hotely Madagaskar
 • letenky Madagaskar
 • doprava Madagaskar
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

MADAGASKAR



Africký ostrovný štát je obdarený bohatými prírodnými zdrojmi, a napriek tomu zostal nesmierne chudobný.

Aj keď leží Madagaskar iba 400 km od východoafrického pobrežia, je svojim obyvateľstvom, kultúrou a jazykom ďaleko viac spriaznený s indonézskymi ostrovmi vzdialenými viac ako 5 000 km na východ ako so susednou Afrikou.

Ostrovania pravdepodobne vďačia za svoj ázijský temperament predkom, ktorí prišli na ostrov pred 2 000 rokmi. Je nezvyčajné, že všetkých 18 rôznych etnických skupín na Madagaskare hovorí jediným jazykom – malgaštinou. Miestne dialekty síce existujú, ale sú navzájom zrozumiteľné.

Madagaskar je po Grónsku, Novej Guinei a Kalimantane štvrtým najväčším ostrovom na svete. Portugalskí moreplavci na ostrove pristáli roku 1500, ale ďalšie tri storočia odolával Madagaskar všetkým pokusom o kolonizáciu. Pod francúzsku nadvládu sa dostal až roku 1896, v roku 1960 získal nezávislosť.

Ostrov sa líši od Afriky nielen obyvateľstvom, ale aj prírodou. Potom, čo sa asi pred 150 mil. rokov oddelil od materského kontinentu, vyvíjali sa fauna aj flóra celkom izolovane. Snáď najznámejším príkladom jedinečného živočíšneho druhu sú lemuri. K ich ochrane, ako aj k ochrane iných vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, boli zriadené viaceré národné parky. Madagaskarská vláda kombinuje politiku ochrany životného prostredia s politikou rozvoja jednotlivých obcí.

Madagaskar patrí k najchudobnejším a najzaostalejším krajinám na svete. Väčšina z 13 miliónov obyvateľov sa živia poľnohospodárstvom, z ktorých 80 % pestuje plodiny iba pre vlastnú spotrebu. Hlavnou potravou je ryža. Nižšie zbery úrody v posledných rokoch boli spôsobené čiastočne zlým počasím a čiastočne vyčerpaním pôdy. Spolu s rastúcim počtom obyvateľov došlo v roku 1980 k úpadku hospodárstva a zavedení prídelového systému. V roku 1986 vyhlásila vláda päťročný program podpory pestovania ryže s cieľom zaistiť potravinovú sebestačnosť. Ale politické nepokoje v rokoch 1990-91 tento plán narušili.

Vnútrozemie ostrova tvorí rozsiahla náhorná plošina rozčlenená na niekoľko menších častí. Najvyšší je masív Tsaratanana (2 886 m). K východnému pobrežiu klesá územie hornatými prudkými svahmi až k pobrežnej nížine. Hornaté svahy pokrýva les, náhorné plošiny savana a kroviny. Na západe a juhozápade sa hory zvažujú pozvoľna k členitému pobrežiu, ktoré lemujú koralové útesy. Krajinu s mnohými vyhasnutými sopkami postihujú časté zemetrasenia.

Pestovanie kasavy, škrobnatej hľuzy, je takmer tak rozšírené ako pestovanie ryže, ale obrábané je iba 5 % zeme. Pastviny pokrývajú 58 % krajiny. Vysoký stav dobytka však vedie k nadmernej pastve a aj jeho kvalita je nízka. Hlavnými plodinami pestovanými na vývoz sú káva, klinček, vanilka (Madagaskar je jej najväčším svetovým vývozcom) a cukor, v poslednom čase rastie taktiež vývoz plodov mora. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú baníctvo a cukrovarníctvo.

Väčšina obyvateľov žije na vnútrozemskej náhornej plošine a na pobreží. Najväčšou etnickou skupinou sú svetlí Merinovia, ľudia indonézskeho pôvodu, ktorí tvoria takmer štvrtinu obyvateľov. Betsimisarakovia žijú na pobreží. Sú zmiešaného indonézsko-africko- arabského pôvodu a od roku 1960 stáli na čele vlády, čo spôsobovalo rozpory medzi nimi a ľuďmi z vnútrozemia.

Po vyhlásení nezávislosti v roku 1960 sa krajina volala Malgašská republika. V roku 1975 však bola referendom zmenená ústava a krátko potom, keď sa moci chopila socialistická vojenská vláda plukovníka Didiera Ratsiraka, bola krajina premenovaná na Madagaskarskú demokratickú republiku. Roku 1982 bol prezident Ratsiraka zvolený na druhé sedemročné funkčné obdobie a v roku 1989 bol zvolený tretí raz.

Rastúce volanie po reformách prinútilo prezidenta vydať dekrét o vytvorení demokratickej vlády. V roku 1991 vyšlo do ulíc Antananariva tisíce obyvateľov požadujúcich skutočnú demokraciu a toho istého roku bola vytvorená prechodná vláda. Aj keď sedemnásťročná vláda prezidenta Ratsiraka skončila roku 1993 potom, čo bol vo voľbách porazený Albertom Zafym, po štyroch rokoch sa po víťazných voľbách opäť vrátil do čela štátu. Sľúbil skončiť so svojimi autoritatívnymi spôsobmi a robiť osvietenejšiu politiku.

Pred obyvateľmi Madagaskaru sa teraz rysuje vidina lepšej budúcnosti. Na ostrove boli objavené ložiská bauxitu, ropy, chromitu a rúd železa.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency