Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Malajzia - Kuala Lumpur
Kuala Lumpur
 
Oficiálny názov: Malajzia
Správne členenie: 13 štátov a 3 federálne územia
Politický systém:parlamentná monarchia
Hlavné mesto:Kuala Lumpur
Rozloha v km2:329 790
Obyvateľstvo:20 581 000 (hustota 62 os. / km2)
Jazyk:malajčina, čínština, angličtina, tamilčina, a domorodé jazyky
Mena:ringgit ( malajský dolár) ( 1€ -> cca 4,3 MYR )
Lokalita:Kajiny sveta - Ázia
Časové pásmo: Z + 6:00h
Susedia:Brunei, Filipíny, Indonézia, Singapur, Thajsko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Malajzia
 • lastminute Malajzia
 • hotely Malajzia
 • letenky Malajzia
 • doprava Malajzia
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

MALAJZIA



Dve časti štátu Malajzia delí 700 km široké juhočínske more.

Hory stratené v džungli, husté a vlhké lesy na pobreží, rozsiahle plantáže. kaučukovníkov a olejnatých paliem, kilometre zlatých pláží – to všetko je Malajzia. V horúcom a vlhkom podnebí sa darí vzácnym tropickým stromom a rôznym tropickým stromom aj rôznym druhom orchideí. Svieža a zelená Malajzia je jednou z najúspešnejších tropických krajín: je najväčším svetovým producentom kaučuku, palmového oleja, korenia a cínu a významným dodávateľom tropického dreva. V poslednom čase začala vyvážať aj ropu, zemný plyn, strojárenské výrobky a motorové vozidlá. To všetko sa podarilo v nezvyčajnom štáte, ktorý tvorí Západná Malajzia na Malajzijskom polostrove a Východná Malajzia na severozápade ostrova Kalimantan, kde leží provincia Sabah a Sarawak. Obe časti Malajzie sú oddelené 700 km juhočínskeho mora a okrem britského koloniálneho panstva nemali nič spoločného. Západná Malajzia bola vždy výrazne rozvinutejšia ako Východná. Za úspechy vďačí Malajzia svojim obyvateľom, ktorí tvoria nebezpečnú zmes rás Malajzijcov, Číňanov, Indov a sú tu ďalšie väčšinou domorodé národy. V politickom živote dominujú Malajzijci , zatiaľ čo Číňania ovládajú hospodárstvo. Napätie medzi obidvomi skupinami by mohlo ohroziť úspešný rozvoj krajiny.

Obidve časti Malajzie sú hornaté a zalesnené. Na Malajzijskom polostrove dosahujú vrcholy výšku až 2 190 m (Tahan) a na Kalimantane v Sabahu až 4 101 m(Kinabalu)

Predkovia Malajzijcov pochádzali z oblasti Yunnan v južnej Číne a územie osídlili v období 2000 až 1000 pr .n. l. Od začiatku nášho letopočtu vznikali na juhu Malajzijského polostrova malé štáty sústredené okolo prístavov, ktoré zaisťovali obchodné styky medzi Áziou a Čínou. V 15. storočí obrátili arabskí obchodníci z oblasti Perzského zálivu obyvateľov na islam. Sultán sídlil v meste Melaka, ktoré sa vďaka výhodnej strategickej polohe medzi Indiou a Čínou stalo prosperujúcim obchodným strediskom. Krátko na to prišli Európania. Roku 1509 bola Melaka dobytá Portugalcami, tých vystriedali časom Holanďania, ktorí zostali v krajine viac ako 200 rokov. Roku 1824 ju prevzali Briti, ktorí už skôr založili obchodné osady na ostrove Pinang a v Singapure. Tieto územia utvorili roku 1826 kolóniu Prielivovej osady a roku 1867 sa stala korunnou kolóniou. O niekoľko rokov neskôr ovládla Británia aj provincie Perak a Selangor a roku 1930 už kontrolovala celý Malajzijský polostrov. Obidve provincie Východnej Malajzie sa však dostali pod britskú správu až po 2. svetovej vojne. Roku 1841 tam Brit James Brooke potlačil vzburu proti brunejskému sultánovi a za odmenu bol menovaný sarawackým radžom. Jeho následníci tu vládli až do japonskej invázie behom 2. svetovej vojny. Po vojne radža odovzdal územie britskej korune. Druhá provincia Sabah bola spravovaná Britskou spoločnosťou Severného Bornea.

Japonská okupácia Malajzie ukázala, že Briti niesu neporaziteľní, čo dalo impulz k vzniku oslobodeneckého hnutia. Po vojne sa partizánske skupiny stiahli do džungle, odkiaľ podnikali teroristické útoky proti Britom.“ Pohotovosť“, ako sa volal tento stav bola potlačená . Briti si uvedomovali, že túto situáciu nieje možné riešiť iba vojensky . Roku 1957 bola vytvorená nezávislá Malajzijská federácia, ku ktorej sa roku 1963 pripojili Singapur, Sarawak a Sabah a bola premenovaná na Malajzijskú federáciu. Singapur však čoskoro z federácie vystúpil a krajina tak prišla o najväčší prístav a dôležité priemyselné stredisko.

Deväť z 13. malajzijských štátov má na čele sultána alebo iného dedičného vládcu, štyri riadi guvernér menovaný kráľom. Každých päť rokov volí deväť dedičných vládcov kráľa. Každý štát má vlastnú ústavu a vládu. Hospodársky úspech Malajzie po získaní nezávislosti je výsledkom účelného využívania prírodných zdrojov. Mena patrí k najsilnejším na svete. V čase získania nezávislosti boli územia na Kalimantane zaostalé. Všade rástol tropický dažďový prales, pozdĺž pobrežia Sarawaku sa tiahol barinatý les, vnútrozemie bolo riedko osídlené. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a bývali v spoločných domoch. Pozdĺž pobrežia ležali roztrúsené dedinky Dajakov alebo Ibanov, ktorí sa živili drevorubačstvom a rybolovom. Ich predkovia boli piráti. Dnes Sarawak a Sabah zbohatli z ropného priemyslu a z predaja tropického dreva do Japonska a Spojených štátov. Naopak kontinentálna časť Malajzie mala už v čase získania nezávislosti rozvinuté hospodárstvo založené na pestovaní kaučukovníka a ťažbe rúd cínu. Semená kaučukovníku sem prepašoval z Brazílie sir Henry Wickham. Vypestované sadenice boli prevezené hlavne do britských kolónií na Filipínach, ale iba 20 sadeníc bolo prevezených do Malajzie. Tieto položili základ budúcim rozsiahlym plantážam. Briti využili už existujúce železničné siete vybudované na prepravu rúd cínu a rozvinuli pestovanie kaučukovníku na západnej časti polostrova. Neskôr boli kaučukovníky nahradené olejnatými palmami. Dnes sú dve tretiny kaučukovníkových plantáží v rukách Malajzijcov. Kľudný život panuje ako v malých dedinkách pozdĺž riek, kde sa pestuje ryža a chová dobytok, tak v rybárskych dedinkách na pobreží Terengganu. Miestni rybári však musia čeliť konkurencii väčších člnov a aj turisti začínajú prekážať korytnačkám obrovským , ktoré raz za rok priplávajú na pobrežie, kde kladú vajcia.

Obyvateľstvo tvorí pestrá zmes rôznych rás


V dedinách na východe polostrova prevažujú moslimskí Malajzijci. Ale na starších poľnohospodárskych usadlostiach na západnom pobreží zberajú kaučuk prevažne Indovia, potomci robotníkov, ktorých do krajiny priviezli Briti. V prístavoch sú hinduistické chrámy a množstvo tamilských obchodov. V štátoch Pinang, Perak, Selangor a Melake tvoria väčšinu Číňania. Ich predkovia sem prichádzali od 17. storočia za obchodom a usadzovali sa najviac v provincii Melaka, ktorú vtedy ovládali Holanďania. Väčšina Číňanov sa však na Malajzijský polostrov dostala až o 200 rokov neskôr, a to ako robotníci v cínových baniach. Aj keď sú niektoré veľké podniky v okolí hlavného mesta Kuala Lumpur a v údolí Kinta závislé na zahraničnom kapitále, veľká časť cínového priemyslu je v rukách Číňanov.

Malajzia je najväčším svetovým producentom cínu. Vďaka ziskom z cínu sa Číňania sťahujú aj do ďalších oblastí krajiny a kontrolujú stále väčšiu časť malajzijského hospodárstva. V Juhovýchodnej Ázii sú čínske mestá väčšinou iba enklávami uprostred domorodých miest, v Malajzii však existujú aj čisto čínske mestá. V posledných rokoch však Číňanom začínajú hospodársky konkurovať Malajzijci. Roku 1969 vyvolalo rasové napätie zrážky, kvôli ktorým museli byť prerušené voľby. V ďalších rokoch musela byť vedená opatrná politika voči jednotlivým národnostiam, aby nedošlo k rasovému napätiu. „ Nová hospodárska a politika“ priviedla do miest veľa mladých Malajzijcov, ktorí hľadali prácu v rozvíjajúcom sa priemysle, najmä na ostrove Pinang a v údolí rieky Kelang medzi Kualam Lumpurom a hlavným prístavom krajiny Kelangom. Kuala Lumpur je dnes moderným mestom s diaľnicami a mrakodrapmi, priemyselnými štvrťami a predmestiami. Smerom ku Kelangu vyrástli nové mestá s elektronickým a iným priemyslom. Migrácia do miest však naráža na moslimský tradicionalizmus, ktorý sa obáva, že v mestách by mladá generácia nedodržovala prísne moslimské tradície. Za necelé štvrťstoročie sa Malajzia zmenila z krajiny tretieho sveta, životne závislej na kaučuku a cíne, na prevažne priemyselný štát.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency