Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Maroko
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Marocké kráľovstvo
Správne členenie: 37 provincií
Politický systém:konštitučná monarchia
Hlavné mesto:Rabat
Rozloha v km2:456 550
Obyvateľstvo:32 000 000 (hustota 70 os. / km2)
Jazyk:arabčina, berberské jazyky, francúzština, španielčina
Mena:dirham ( 1€ -> cca 11 MAD )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 0:00h
Susedia:Alžírsko, Západná Sahara
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Maroko
 • lastminute Maroko
 • hotely Maroko
 • letenky Maroko
 • doprava Maroko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

MAROKO



Dnešná brána severnej Afriky je dedičom mocného kráľovstva Maurov.

Maroko má strategickú polohu pri Gibraltárskom prielive, ktorý je západným vstupom z Európy do Afriky. Maroko od Európy je vzdialené iba niekoľko desiatok kilometrov, ale svojim charakterom patrí k Orientu a Afrike. Gibraltársky prieliv je však iba 13 km široký a tak kontakty medzi Európou a Marokom pretrvávali už od antiky. Dnešné Maroko je jedným z posledných troch afrických kráľovstiev. Je to konzervatívny štát, ktorý si napriek úzkym vzťahom s ostatnými arabskými krajinami uchoval jasnú západnú orientáciu. Územné nároky Maroka na riedko obývané susedné územie Západnej Sahary však zavlieklo krajinu do dlhej a nákladnej vojny.

Krajina plná protikladov


Maroko leží v susedstve Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Sahary. Od severovýchodu do krajiny preniká mohutné pohorie Atlas, ktoré sa delí na Stredný Atlas s max. výškou 3 340 m, Vysoký Atlas s najvyššou horou Tubkal (4 165 m)a za údolím a riekou Sús sa dvíha Antiatlas, ktorý je už okrajom Saharskej plošiny. Na severe pozdĺž Stredozemného mora sa dvíhajú chrbty pohoria Ríf. Celý horský systém rozdeľuje krajinu na dva krajinné celky. Na juhu a juhovýchode to sú okrajové plošiny Sahary s kamenistou alebo piesočnatou púšťou. Obývané sú iba niektoré oázy. Na západ a na sever od horských chrbtov sa pozdĺž morského pobrežia nachádzajú úrodné zavlažované nížiny, najmä na pobreží Atlantického oceánu.

Medzi atlantickými nížinami a Atlasom leží zaujímavá krajina s nápadnými stolovými horami, nazývaná Meseta. Na pobreží a v riečnych údoliach Mesety je sústredený všetok život Maroka. Vo vnútrozemí sú mestá ako Marakéš, podľa ktorého dostala krajina meno. Na pobreží prekvitajú prístavné mestá ako Casablanca a hlavné mesto Rabat. Lesy rastú na 12% územia, väčšinou na horských svahoch. Okrem typicky afrických zvierat, ku ktorým patrí aj populácia makakov, je Maroko zimoviskom mnohých európskych vtákov. Krajina má niekoľko prírodných rezervácií a krasovú krajinu v Strednom Atlase –Tazekku.

V Maroku žijú prevažne miešanci Arabov a Berberov, neskôr aj černochov, Francúzov a Španielov. Berberi sú potomkami pôvodných obyvateľov, ktorí tu žili pred tisíckami rokov a kedysi ovládali celú oblasť až k Egyptu. Takmer všetci Maročania sú moslimovia. Úradným jazykom je srabčina, francúzština sa používa ako obchodný jazyk, v mestách sa hovorí aj španielsky. Sú tu aj malé francúzske, talianske a španielske komunity. Maroko zostáva poľnohospodárskou krajinou, 50% obyvateľov obrába pôdu a poľnohospodárske produkty zaisťujú 30% príjmov z vývozu. Hlavnými pestovanými plodinami sú jačmeň, kukurica a pšenica. Maroko patrí k popredným vývozcom citrusových plodov. Pestuje sa aj vinná réva, olivovník a veľa druhov zeleniny. Životná úroveň v krajine je rozdielna. Veľa ľudí je chudobných a tretina žije pod hranicou biedy.

V minulosti patrili k marockému bohatstvu fosfáty na výrobu umelých hnojív. Maroko zostáva po Spojených štátoch a Rusku tretím najväčším vývozcom fosfátov na svete. Maroko je najväčším producentom striebra. Má aj ďalšie nerastné bohatstvo rudy železa, zinku, mangánu, olova, kobaltu a jediné zásoby čierneho uhlia v severnej Afrike. Marocké hospodárstvo patrí k najkomplexnejším a najrozvinutejším v Afrike. Krajina je sebestačná vo výrobe textilu a väčšinu svojich poľnohospodárskych produktov konzervuje. Montujú sa tu automobily, vyrába mydlo a cement, priemysel na spracovanie morských rýb patrí k najväčším v Afrike. Maroko teraz hľadí cez more do Európskej únie, ktorá by sa v budúcnosti mala stať hlavným obchodným partnerom. Dôležitým zdrojom príjmov bol dlho cestovný ruch. V 90. rokoch však počet návštevníkov neustále klesá. Dnešné dva milióny turistov ročne sú púhou polovicou tých, ktorí prichádzali na konci 80. rokov.

Kráľovstvo v minulosti a dnes


Ako ostatné severoafrické krajiny bolo aj Maroko v staroveku postupne ovládané Kartágincami, Rimanmi a Vandalmi. Okolo roku 685 prišli do krajiny od východu Arabi, ktorí so sebou priniesli islam. Maurovia dostali meno po severoafrickom berberskom kmeni. Dynastia berberských Almoravidov, ktorá vládla v 11. storočí v Marakéši, ovládala územie od Španielska po Senegal. Roku 1492 vyhnali kresťanské vojská Maurov z ich poslednej španielskej dŕžavy v Granade a dobyli niekoľko miest na marockom pobreží. Do roku 1578 Maurovia dobyli územia späť, ale Ceuta a Melilla zostali dodnes španielskymi enklávami. Ďalších 300 rokov, bolo Maroko nezávislé. Na konci 19. storočia však oň usilovali európske koloniálne mocnosti Francúzsko a Španielsko. Roku 1912 sa takmer celá krajina stala francúzskym protektorátom, Španielsku pripadol malý protektorát na severe a Tanger sa stal medzinárodným demilitarizovaným pásmom.

Sultán zostal na čele krajiny, no jeho moc bola obmedzená. Jedinou vážnou opozíciou boli berberské skupiny v horách. V 1. svetovej vojne bojovali Marockí vojaci po boku Francúzov a po boku generála Franca v španielskej občianskej vojne, ktorá vlastne začala povstaním na španielskych vojenských základniach v Maroku. V 2. svetovej vojne roku 1942 pristali spojenecké vojská v Maroku a v Alžírsku, aby vyhnali Nemcov zo severnej Afriky. Po vojne sa sultán Muhammad Ibn Júsuf stal predstaviteľom národného hnutia za nezávislosť a s jeho prispením získalo Maroko nezávislosť. Roku 1957 sa sultán stal kráľom a po ňom nastúpil na trón jeho syn Hassan II Roku 1965 prepukli v krajine nepokoje a bol vyhlásený výnimočný stav. Roku 1972 bol zrušený zákaz politických strán. Nová ústava bola schválená referendom roku 1992.

V posledných rokoch sa kráľ Hassan snaží vyvarovať možných konfliktov s fundamentalistickými islamskými skupinami. Napriek tomu že sa marocké hospodárstvo rozvíja v porovnaní s ostatnými africkými štátmi uspokojivo, sociálne problémy v krajine pretrvávajú. Najviac sa Maroko borí s populačnou explóziou- v období 1970 – 90 sa počet obyvateľov zvýšil o 10 miliónov. Školská dochádzka je povinná od 7 – 13 rokov, ale polovica dospelých je negramotná. Nezamestnanosť je vysoká a Maročania utekajú do miest alebo hľadajú ilegálne prácu v Európe.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency