Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Mauritánia
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Mauritánska islamská republika
Správne členenie: 12 regiónov + hl. mesto
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Naukšott
Rozloha v km2:1 030 700
Obyvateľstvo:3 400 000 (hustota 3 os. / km2)
Jazyk:arabčina, francúzština
Mena:uguija ( 1€ -> cca 395 MRO )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 0:00h
Susedia:Alžírsko, Mali, Senegal, Západná Sahara
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Mauritánia
 • lastminute Mauritánia
 • hotely Mauritánia
 • letenky Mauritánia
 • doprava Mauritánia
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

MAURITÁNIA



Africká islamská krajina je mostom medzi Arabmi a čiernymi Afričanmi.

Dlhotrvajúce suchá zničili tradičné mauritánske hospodárstvo. Krajina nieje schopná zabezpečiť pre svojich obyvateľov potraviny a je úplne závislá na zahraničnej pomoci, najmä z arabských krajín. Keď v roku 1991 počas vojny v Perzskom zálive Mauritánia podporila Irak, dvaja hlavní darcovia, Kuvajt a Saudská Arábia svoju pomoc prestali poskytovať.

Mauritánia je takmer dvakrát tak veľká ako Francúzsko, ale má iba čosi viac ako 3 mil. obyvateľov. Na jej území sa stretáva arabský Maghrib s čiernou západnou Afrikou. Sever krajiny pohltila Sahara a ľudia žijú iba v oázach ako Atar, kde pestujú datľovník , melóny, zeleninu a proso. Teploty cez deň stúpajú nad 30°C, ale v noci prudko klesajú. Hlavnými poľnohospodárskymi oblasťami je pobrežie pri oceáne a úrodné údolia hraničnej rieky Senegal na juhu.

Asi dve tretiny obyvateľov sú maurského (arabsko-berberského) pôvodu, alebo miešanci Maurov a černochov. Bidanovia (bieli Maurovia) majú svetlú pokožku a nosia biele a svetlomodré odevy, ktoré majú svetlosť pokožky zvýrazniť. Harattinovia (čierni Maurovia) majú rovnaké rysy, ale oveľa tmavšiu pokožku a v minulosti boli otrokmi Bidanov. Na juhu Mauritánie žijú čierni príslušníci kmeňa Fulbov a Wolofov. Napriek tomu, že krajinu zjednocuje islamská viera, ktorú vyznávajú takmer všetci obyvatelia a je aplikované aj islamské právo, v roku 1989 vypukli nepokoje medzi Maurami a černochmi potom, čo armáda prenasledovala menšinových černochov a mnohých zatkla a mučila, Tisíce černochov ušlo do susedného Senegalu, čo ešte zhoršilo napäté vzťahy medzi obidvomi krajinami. Napätie medzi obidvomi skupinami mauritánskeho obyvateľstva stále stúpa.

Väčšina obyvateľov – Maurovia a Fulbovia- sú kočovní alebo napoly usadení pastieri kôz, oviec a tiav. Následkom katastrofálneho sucha v 70. a 80. rokoch však 50 až 70 % dobytka vyhynulo. Roku 1963 bolo 83 % obyvateľov kočovných, v roku 1980 už iba jedna štvrtina. Ostatní sa usadili popri rieke Senegal, v okolí zvyšných oáz alebo rozľahlých štvrtiach chudoby v mestských aglomeráciách vrátane hlavného mesta Nuakšott, kde nezamestnanosť dosahuje 20 %. Svetová banka poskytla pôžičku na obnovenie stád dobytka, aby kočovné obyvateľstvo bolo opäť sebestačné.

Takmer polovica vývozu tvoria rudy železa, ale v posledných rokoch poklesli ceny rudy. Rudy železa sa ťažia blízko Zuarátu a rudy medi, ktoré sa taktiež vyvážajú, u Akžužtu. Aj keď dve tretiny územia tvorí púšť, patrila ešte nedávno Mauritánia k najbohatším krajinám sahelu. Najväčšou nádejou do budúcnosti zostáva naďalej využívanie nerastného bohatstva a rybolov, napriek tomu, že kŕdle rýb boli zdecimované zahraničnými rybárskymi flotilami. Mauritánia bola pôvodne súčasťou berberského kráľovstva. Začiatkom 20. storočia sa stala francúzskym protektorátom a v roku 1920 súčasťou Francúzskej západnej Afriky. Nezávislosť získala v roku 1960. Putá s Francúzskom sa uvoľnili a krajina sa snaží , aby bola považovaná za skutočný arabský štát.

V roku 1979 došlo k vojenskému prevratu a v tom istom roku stiahla Mauritánia svoje územné požiadavky na Západnú Saharu. Referendum v roku 1991 schválilo novú ústavu, ktorá otvorila cestu k demokratickej civilnej vláde. Voľby sa konali o rok neskôr a do úradu sa vrátil prezident Maavíja uld Sid´ Muhammad Tajá , aj keď opozícia výsledky volieb spochybnila. Medzi tým si už Mauretánia upravila vzťahy so Senegalom a Saudskou Arábiou, ktorá jej začala opäť poskytovať pomoc. Vláda je však stále obviňovaná z porušovania ľudských práv čiernej menšiny.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency