Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Mexiko
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Spojené štáty mexické
Správne členenie: 31 federálnych štátov
Politický systém:federatívna republika
Hlavné mesto:Mexiko
Rozloha v km2:1 972 550
Obyvateľstvo:111 000 000 (hustota 56 os. / km2)
Jazyk:španielčina a ďalšie indiánske jazyky
Mena:peso ( 1€ -> cca 16,5 MXN )
Lokalita:Kajiny sveta - Amerika
Časové pásmo: Z - 7:00h
Susedia:Belize, Guatemala, Spojené štáty
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Mexiko
 • lastminute Mexiko
 • hotely Mexiko
 • letenky Mexiko
 • doprava Mexiko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

MEXIKO



História Mexika bola vždy búrlivá, veď aj zem sa tam chveje. Do budúcnosti však ľudia hľadia s nádejou.

V hlavnom meste Mexika Ciudad de México viac ako 25-28 mil. obyvateľov. Je to najrýchlejšie rastúce mesto na svete. Rovnakou rýchlosťou, akou rastie hlavné mesto odchádzajú Mexičania do Spojených štátov. Počet legálne usídlených Mexičanov v Spojených štátoch sa odhaduje na viac ako 10 mil. Nikto však nevie, koľko ich prekročilo hranice ilegálne. Návšteva Mexika je zážitkom, o čom svedčí rastúci počet turistov, ale mnohí obyvatelia sa snažia z Mexika dostať preč. Aj keď sa sociálne reformy snažia prekonať stáročia krvi a sĺz, nie všetkým Mexičanom reformy prospeli. Zdroje krajiny sú pre rýchlo rastúce obyvateľstvo nedostatočné, pretože sa v krajine ročne narodí 2,5 mil. detí. Mexičania žartom tvrdia, že keď prekračujú hranice do Spojených štátov, získavajú späť svoje bývalé územia. Američania odpovedajú posilnením pohraničných hliadok a inváziou turistov do Acapulca a ďalších nádherných letovísk pri pobreží Tichého oceánu. Medzi turistické atrakcie patrí viac ako 10 000 pamiatok starých civilizácií aj latinský temperament obyvateľov. Nikde sa sviatky neslávia s väčším nadšením ako v hlavnom meste. Napriek tomu, že je obklopené štvrťami chudobných, vzduch je takmer nedýchateľný vinou miliónov automobilov, napriek tomu, že mestá boli v roku 1985 zničené zemetrasením a iné sa prepadajú do hubovitého podložia, má Mexiko svoj vlastný neviazaný štýl, umelecké a architektonické poklady a umenie užívať si života. V Mexico city stoja posledné veľké chrámy Montezumovho aztéckeho hlavného mesta Tenochtitlánu, palác španielskeho dobyvateľa Cortéza, olympijský štadión aj najväčšia svetová aréna na býčie zápasy, do ktorej sa vmestí 60 000 sediacich divákov. Moderná architektúra je zastúpená univerzitnými budovami na juhu mesta. Maľby Diega Rivery a ďalších mexických umelcov monumentálneho murálneho umenia žijú v kľudnej symbióze so španielskymi koloniálnymi kostolmi a tichými elegantnými námestiami, ktoré pripomínajú iné miesta a inú dobu.

KRAJINA HôR A PÚŠTÍ

Mexiko leží v najjužnejšej časti severoamerického kontinentu. Je južným susedom Spojených štátov a ich spoločnú hranicu tvorí rieka Rio Bravo del Norte (dlhá 1 200 km). Smerom na juh sa územie stále viac zužuje až k nízkej a úzkej Tehuantepeckej šiji, ktorá je geografickou hranicou Severnej Ameriky a kde sú Atlantický a Tichý oceán od seba vzdialené iba 216 km. Mexiko však prekračuje teoretické hranice kontinentu a pokračuje až k štátnym hraniciam s Guatemalou a na vápencovú plošinu Yucatánskeho poloostrova, ktorý zároveň oddeľuje Mexický záliv od Karibského mora. Mexikom prestupujú dve horské pásma: západná Sierra Madre Occidental a východná Sierra Madre Oriental. Obidve pohoria majú žulové jadro prekryté vápencami, lávou a sopečnými tufmi. Ďalej je tu hornatý Kalifornský polostrov obrastený rastlinstvom skalných púští. Nížiny pri úpätí západného pobrežia sú úrodné, dobre zavlažované a väčšinou obrábané. Najnižší výbežok západného horského chrbta sa nazýva Sierra Madre del Sur a na juhu klesá k Tehuantepeckej šiji. Západné svahy pohoria obrastá v závislosti od nadmorskej výšky tropický les. Ale na severe v dažďovom tieni siaha púšť a polopúšť až k brehom Kalifornského zálivu. Východné horské pásmo Sierra Madre Oriental spadá do širokej nížiny lemujúcej Mexický záliv. Medzi oboma horskými pásmi Sierra Madre je zovretá vysoká náhorná Mexická plošina Takmer celý sever pokrývajú púšte a polopúšte s kaktusmi. Centrálna plošina má rozsiahle lávové príkrovy a niekoľko činných sopiek. Južne od hlavného mesta sa dvíha impozantná sopka Popokatépetl, ktorá sa neozvala od roku 1928, a ďalej na východ najvyššia hora Mexika Citlaltépetl ( 5 610 m). Mexická plošina je často ohrozovaná zemetrasením ale napriek tomu je husto osídlená. Sú na nej bohaté náleziská nerastných surovín vrátane rúd zlata, striebra (jeden z najväčších zásob na svete) a olova. Tropické podnebie je na plošine zmiernené nadmorskou výškou a najmä na juhovýchode zrážkami, ktoré prinášajú na plošinu vetry prichádzajú od Tichého oceánu aj z Atlantického oceánu. Naviac je sopečná pôda veľmi úrodná a vhodná na pestovanie mnohých tropických aj subtropických plodín, bohužiaľ vrátane ópiových rastlín.

DEDIČSTVO MINULOSTI

Prvou známou civilizáciou na území Mexika boli Olmékovia, ktorí žili na východnom pobreží približne asi od roku 1100 pr. n.l. Potom prišli Mayovia z Yucatanu. Založili veľkú ríšu, ktorá bola na vrchole slávy okolo roku 300 n.l. a tiahla sa od náhornej plošiny južne od Guatemaly, Hondurasu a Salvádora. Známymi mayskými mestami boli Chichén Itzá a Palenque. Začiatkom 13. storočia prišli zo severu Aztékovia a ovládli väčšiu časť územia. Ich obdivuhodné mestá, rozprávkové bohatstvo a kruté náboženské obrady napĺňali hrôzou španielskych dobyvateľov, ktorí prišli do krajiny v 16. storočí. Španieli po prvý krát videli, ako kňazi otvárali obsidiánovými nožmi hrude obetí a vytrhávali im z útrob ešte bijúce srdce. Hovorí sa, že keď v roku 1487 zasväcovali Aztékovia veľký chrám v Tenochtitláne, obetovali ľudí po štyroch, od úsvitu do súmraku, celé štyri dni. K pádu Aztékov prispel jeden z ich najmocnejších bohov, operený had Quetzalcóatl. V ich bájach stelesňoval ducha dávneho vládcu so svetlými fúzmi, ktorý upadol do nemilosti a ušiel. Aztékovia však verili, že sa vráti späť z východu. Keď sa roku 1519 objavili fúzatí bieli muži v žiarivom brnení, aztécky vládca Montezuma II. Si myslel že sa Quetzalcóatl so svojou družinou vracia domov. Zo svetlovlasého cudzinca sa vykľul Španiel Hernán Cortés, ktorý s pomocou svojich vojakov a kňazov zabíjal, mučil, zotročoval a obracal na vieru Aztékov aj iných obyvateľov Mexika s krvilačnosťou, ktorá sa vyrovnala tej aztéckej. Mexiku sa až po troch storočiach podarilo striasť španielsku nadvládu a takmer ďalšie storočie potrebovalo k tomu, aby sa oslobodilo od ďalších dobrodruhov a agresorov. Z Montezumovho čarovného mesta na jazere Texcoco zostalo iba málo. Aj samotné jazero bolo zavezené a jeho zastavaná plocha sa stráca v ruchu hlavného mesta. V oblasti veľkého chrámu prebehli vykopávky, ale najvýznamnejšou budovou je dnes katedrála, ktorú založili Španieli v roku 1573. Prežíva nielen dielo Aztékov, ale aj ich jazyk nahuatl, rovnako ako pamiatky a jazyky Mayov, Zapotékov, Otomiov a Mištékov ,ktorí žili v predkolumbovskom Mexiku. Z týchto jazykov sa vyvinulo 59 rôznych dialektov.

STARÁ KRAJINA MLADÝCH ĽUDÍ

Táto charakteristika Mexika je oprávnená, nakoľko 37 % obyvateľov je mladších ako 14 rokov. Celé 20. storočie sa v krajine udržiava vysoká pôrodnosť a počet obyvateľov rastie o 2 % ročne. Hlavnou príčinou tohto rastu je rýchly hospodársky rozvoj a v druhej polovici storočia mier. Objavenie veľkých ložísk ropy, rastúca industrializácia a nedostatok pôdy viedli k hromadnému presunu vidiečanov do miest. V mestách žije takmer 73 % obyvateľov, pätina z nich v okolí hlavného mesta. Počet obyvateľov miest Monterrey a Puebla dávno presiahol 1 mil. Väčšina Mexičanov vymenila vidiecku chudobu za mestskú, ale napriek nízkym príjmom a zlému bývaniu sú na tom v mnohých smeroch lepšie. Vo väčšine domov je zavedená elektrina, deti chodia do školy, v mestách je lepšia sociálna a zdravotná starostlivosť. Najvýznamnejšie náleziská ropy sa nachádzajú na východnom pobreží pri meste Tampico a v štáte Tabasco vo vodách Mexického zálivu. Mexiko sa tak stalo jedným z najväčších producentov ropy a jeho zásoby sa radia na druhé miesto na svete po Saudskej Arábii. Ambiciózne plány priemyselného rozvoja a verejných služieb , financované zahraničnými investormi, však začiatkom 80. rokov nevyšli, keď svetové ceny ropy začali klesať a úrokové miery naopak rástli. Zahraničné zadĺženie dosiahlo 82 % hrubého národného produktu. V snahe zabrániť veľkému odlivu kapitálu znárodnila vláda 54 súkromných bánk. Ďalšie hospodárske opatrenia, prijaté na odporúčanie Medzinárodného menového fondu, viedli ku zníženiu zadĺženia a k obmedzeniu inflácie. Vďaka zosilnenej kontrole výdajov a medzinárodnej diplomacii sa Mexiku v roku 1990 podarilo začať splácať úroky. Ďalšia vážna kríza stihla krajinu v roku 1994 a jej dôsledky doľahli aj na ostatné latinskoamerické krajiny. V roku 1995 bolo mexické peso opäť znehodnotené, ale prísne hospodárske opatrenia 80. rokov začali niesť ovocie. Začiatkom roku 1997 bolo hospodárstvo v dobrom stave, americká pôžička z roku 1995 určená na prekonanie finančných problémov bola splatená. Za tento úspech vďačí Mexiko predovšetkým silnému priemyslu , rastúcej výrobe ocele, cementu a motorových vozidiel, spotrebného priemyslu a predovšetkým rope. Vo veľkom sa ťaží síra, rudy medi, olova, zinku a ďalších kovov. Napriek pokračujúcej industrializácii zostáva hlavným hospodárskym odvetvím poľnohospodárstvo, ktoré dnes zamestnáva tretinu obyvateľov, V roku 1994 sa Mexiko pripojilo k Severoamerickej dohode o zóne voľného obchodu ( NAFTA), ktorá umožňuje prepojiť kanadský a americký kapitál, technológiu a odborné znalosti s mexickými prírodnými zdrojmi a pracovnou silou, a tak zaistiť ďalší rozvoj hospodárstva.

BEZZEMKOVIA

Mexiko produkuje väčšinu potravín na vlastnú spotrebu a prebytky vyváža do Spojených štátov. Hlavnými plodinami sú kukurica, pšenica, fazuľa, čirok, cukrová trstina. Na severozápade sa na vývoz pestuje zelenina, ovocie, bavlník a kávovník. Malá produktivita poľnohospodárstva odráža ako nepriaznivé prírodné podmienky , tak fiasko viacerých pokusov o rozdelenie poľnohospodárskej pôdy. Okrem vysočín na západe a džunglí na juhovýchode prší v krajine iba veľmi málo. Zrážky takmer chýbajú na celej náhornej plošine. Väčšina obrábanej pôdy musí byť zavlažovaná. Rozsiahle vládne projekty zvýšili od 50. rokov rozlohu zavlažovanej pôdy na 6 mil. ha. Ale ako ukázalo povstanie v Chiapase v roku 1994, neučinila vláda pre vidiecke obyvateľstvo dosť. Zapatistická národno oslobodenecká armáda žiadala lepšiu zdravotnú starostlivosť a školstvo, koniec diskriminácie a predovšetkým pozemkovú reformu a rozdelenie pôdy. Mexičania totiž čakajú na svoju pôdu už od získania nezávislosti. Poľnohospodárske zákony síce obmedzujú rozlohu súkromného vlastníctva pôdy, ale veľa veľkých rančov zvaných haciendy bolo rozdelené iba formálne, a to medzi príbuzných majiteľov a priateľov. Dnes patrí takmer štvrtina národného bohatstva 37 rodinám nazývaným caciques, ktoré sú úzko prepojené s vládnucou stranou. Povstanie v Chiapas roku 1994 malo celonárodný dopad, pretože k protestu sa pripojili aj ďalšie chudobou postihnuté krajiny. Po ostreľovaní hlavného mesta, po únose popredného mexického finančníka a po zavraždení prezidentského kandidáta Luisa Donalda Colosia vládnúca Inštitucionálna revolučná strana (PRI) väčšine zapatistických požiadaviek vyhovela. A tak sa dejiny opakujú: v roku 1928 bol zavraždený zvolený prezident a tým skončilo obdobie násilia. K moci sa dostala PRI, ktorá vládne krajine od roku 1929 do dneška.

DRAHÁ VOJNA ZA NEZÁVISLOSŤ

Dejiny mexického národa sú dejinami násilia a otrasov. Napoleonova invázia do Španielska roku 1808 vyvolala nepokoj aj v španielskej kolónii Mexiku, ktoré sa chopilo šance a roku 1821 získalo nezávislosť. Tento boj stál 600 000 životov. V roku 1824 bola vyhlásená republika. Nasledovalo obdobie častých zmien, povstania a občianska vojna. V roku 1836, po zrušení otroctva, sa vzbúrili veľkí texaskí vlastníci dobytka a pestovatelia bavlny a vyhlásili nezávislosť. V roku 1845 sa Texas stal súčasťou Spojených štátov (1846-48) utrpelo Mexiko ťažkú porážku a muselo odstúpiť USA takmer polovicu svojho územia: Kaliforniu, Nevadu, Utah, Arizonu, Nové Mexiko. Floridu stratilo už v roku 1819. Konflikt pokračoval, keď francúzska invázna armáda s podporou konzervatívnych Mexičanov zosadila prezidenta Benita Juáreza a nahradila ho roku 1864 rakúskym arcivojvodom Maxmiliánom Habsburským. Mexické cisárstvo však trvalo iba tri roky. Cisár Maxmilián ( brat rakúsko-uhorského vládcu Františka Jozefa) bol popravený. Moc uchopil autokratický diktátor Porfirio Diaz, ktorý stál na čele krajiny di roku 1910. Počas jeho vlády bolo postavených 24 000 km železničných tratí, došlo k rozvoju priemyslu a ťažbe nerastných surovín, bola zriadená štátna služba. Tieto opatrenia však neviedli k zlepšeniu života na vidieku. Roľníci boli systematicky okrádaní a mnohým nezostalo nič iba polo otrocká práca v baniach alebo na plantážach. Podľa zákona, ktorý v roku 1883 presadil Díaz, bolo 55 000km2 štátnej pôdy predané za výhodné ceny bohatým criollos, cudzincom a prezidentovým priateľom. Jedna z bohatých rodín vlastnila 50 rančov s rozlohou 30 000 km2. Rastúce napätie v krajine prerástlo do revolúcie, ktorá vypukla v roku 1910. Bola zmätočná krutá a zdĺhavá, nakoľko sa do nej postupne zapojili roľníci, drobní vlastníci pôdy, banditi, Indiáni a dokonca aj majitelia stredne veľkých rančov. Diaz ušiel do Paríža a vo vedení štátu sa vystriedalo niekoľko revolucionárskych vodcov vrátane Zapatu a mladistvého banditu Pancha Villu. Revolúcia nakoniec viedla k reformám, ale za cenu viac ako pol mil. životov. Ústava z roku 1917 obsahovala zákony o podstatnej pozemkovej reforme, program sociálneho zabezpečenia, povinnú a bezplatnú školskú dochádzku, minimálne mzdy a právo na štrajk. Veľa týchto reforiem bolo uskutočnených až počas vlády prezidenta Lázara Cárdenasa (1934-40)Okamžite došlo iba k rozdeleniu veľkostatkov na ejidos to znamená obecnej pôdy a k uzákoneniu povinnej školskej dochádzky. Postupne boli znárodnené železnice, ropné polia, neskôr elektrárne a hlavné letecké spoločnosti. Z rozvoja však ťažili predovšetkým tie spoločnosti alebo rodiny, ktoré disponovali dostatočnými finančnými prostriedkami. Hospodárstvo krajiny je však stále veľmi závislé na vývoze surovín. Viac ako 75 % mexických zahraničných príjmov je z vývozu rúd kovov a ropy (30 %).

INDIÁNSKA KULTÚRA

Možno pod dojmom nezvyčajne násilných dejín do Mexika nikdy nesmerovali prisťahovalci z Európy ako do Spojených štátov a Kanady. Pretože už v čase Cortézovho príchodu žilo v krajine 7-8 mil. Indiánov, zostalo Mexiko ich kultúrou zreteľne poznačené. Počas vlády prezidenta Juáreza, rodeného Zapotéka, štátna podpora indiánskej kultúry a rasy ešte vzrástla. V Mexiku existuje triedne rozdelená spoločnosť a na väčšine vplyvných pozícií sú belosi. Nebude náhoda, že väčšinu chudobných obyvateľov predstavujú práve Indiáni. Socialistická ideológia, ktorú vyhlasovali takmer všetky mexické vlády, ostro kontrastuje s priepastnými rozdielmi v príjmoch a majetku, ktoré sú v mexickej spoločnosti bežné. Za dlhodobú premenu politickej stability Mexiko vo veľkej miere vďačí umeniu vládnucej strany spolupracovať s opozičnými stranami a zároveň si zachovať podporu tradičných spojencov. Moc PRI bola založená na spojenectve s robotníkmi, roľníkmi a štátnymi zamestnancami. Celé roky bola strana tak úzko prepojená s vládou, že bolo ťažké ich od seba odlíšiť. Nakoľko opozičné strany boli až do roku 1983 zakázané, politický boj o moc prebiehal vnútri PRI. Ten zosilnel vždy pri výbere kandidáta na prezidentský úrad. Prezident má takmer absolútnu moc, preto bol jeho výber dôležitý pre krajinu ako aj pre stranu. Po voľbách roku 1994 sa PRI vrátila k moci a prezidentom sa stal Ernesto Zedillo Ponce de Léon. Čoskoro po tom bol zavraždený generálny tajomník strany José Francisco Ruiz Massieu. Atentát bol považovaný za pomstu obchodníkov s narkotikami. Nasledoval rad ďalších rezignácií a zatýkania. Zdá sa, že do obchodu s drogami boli zapojené najvyššie politické špičky. Mexiko má bohatú kultúrnu tradíciu. Vyrástol v ňom nielen Diego Rivera, ale aj dvaja majstri maliarskeho umenia José Clemente Orozco a David Alfaro Siqueiros. Celesvetovo známi sú spisovatelia Octavio Paz a Carlos Fuentes a moderní architekti Luis Barragán a Pedro Ramírez Vázquez. Mexiko rozdelilo aj bohatú indiánsku kultúru, ktorá ovplyvnila súčasnú tanečnú a piesňovú tvorbu. Nemožno zabudnúť na mnohé diela neznámych majstrov- sochárov, maliarov a staviteľov starých civilizácií.

TAJOMSTVO PAMIATOK

Prvá známa mexická civilizácia, nazývaná olmécka kultúra , sídlila v 12. až 3. stor. pr.n.l. na južnom pobreží Mexického zálivu. Je o nej známe, že už mala vlastné hieroglyfické písmo a jej umelci vytvárali z kameňa monumentálne sochárske diela a z nefritu jemné figúrky a šperky. Olmékovia ovplyvnili mayskú kultúru, najvyspelejšiu americkú predkolumbusovskú civilizáciu. V Mexiku Mayovia osídlili Yucatanský poloostrov a priľahlé oblasti. V džungli vybudovali v období rokov 1000-1541 mnohé mestské štáty s impozantnými chrámami a pyramídami. Mayské výtvarné umenie dosiahlo vrchol v architektúre, sochárstve a maliarstve. Mayské písmo bolo najvyspelejšie v celej predkolumbusovskej Amerike a mayské náboženstvo uctievalo nebeské telesá (Slnko, Mesiac), prírodné sily a niektoré zvieratá. Mayská ríša bola zničená Španielmi roku 1541 po dobytí Yucatanu. Starú slávu Mexika pripomínajú zrúcaniny veľkých miest, veľkolepé pyramídy a ďalšie tajuplné pamiatky starých civilizácií. V krajine ich je veľké množstvo, ale asi najpozoruhodnejšími sú ohromné pyramídy v meste Teotihuacán( 50 km od hlavného mesta), ktoré bolo od 3. stor. pr. n. l. až do roku 750 kultúrnym strediskom ríše. Predpokladá sa že bolo väčšie ako antický Rím. Pyramída Slnka sa dvíhala do výšky 65 m a susedná menšia pyramída Mesiaca bola vysoká 42 m. Mesto zničil požiar. Keď ich po prvý raz uvideli Španieli, bolo už tisíc rokov opustené. Medzi mayské pamiatky patria pozoruhodné ruiny miest Chichén Itzá a Uxmal v džungli na Yukatánskom polostrove a Palenque v Chiapase. Začiatky mayskej civilizácie siahajú až do roku 1000 pr. n. l. , ale jej zlatým vekom boli roky 520-900. Mayovia boli dôvtipnými matematikmi a astronómami. Mali presný kalendár, ktorý bol vyrátaný tritisíc rokov naspäť a bral do úvahy prestupné roky. V Chichén Itzá sa zachovalo observatórium. Vo vytesanej krypte v Palenque bola nájdená kostra panovníka zo 7. storočia, ozdobená nefritovými šperkami. Mayské hieroglyfické písmo bolo rozlúštené iba čiastočne. Strediskom kultúry Zapotékov bol Monte Albán v Oaxake. Jeho veľké hlavné námestie bolo vybudované na zarovnanom vrchole kopca. Zvyšky pyramíd, terás, sôch hrobiek a schodísk dávajú tušiť, ako mesto vyzeralo v 8. storočí n. l., kedy boli Zapotékovia na vrchole slávy a ich ríša siahala až na územie Tehuantepeckej šije. Staré mexické mestá kedysi žiarili farbami – boli tam veľké nástenné maľby, pestro zdobené sochy, operené čapice panovníkov, kňazov a bojovníkov. Niektoré farby sa ešte zachovali na poškodených freskách, na hrnčiarskych výrobkoch a na obrazoch bohov. Sú síce vyblednuté, ale stále ešte dostatočne jasné, aby sme pochopili, prečo majú dnešní Mexičania v obľube žiarivé farby.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency