Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Moldavsko
Kišinev
 
Oficiálny názov: Moldavská republika
Správne členenie: 32 rajónov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Kišinev
Rozloha v km2:33 840
Obyvateľstvo:4 264 000 (hustota 126 os. / km2)
Jazyk:moldavčina, rumunčina, ruština
Mena:moldavský lei ( 1€ -> cca 17 MDL )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Rumunsko, Ukrajina
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Moldavsko
 • lastminute Moldavsko
 • hotely Moldavsko
 • letenky Moldavsko
 • doprava Moldavsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

MOLDAVSKO



Jedna z najmenších a najchudobnejších bývalých sovietskych republík dosiahla nezávislosť, ale je rozvrátená ekonomicky aj národnostnými bojmi.

V minulosti bolo Moldavské kniežatstvo rozdelené medzi susedné štáty a potom opäť ako skladačka zostavené dokopy. Toto rozdelenie ovplyvňuje politiku dodnes aj po získaní nezávislosti. V 1. st. n.l. osídlili krajinu Rimania, v 9. a 10. st. Slovania, V 14. storočí bolo založené Moldavské kniežatstvo, ktorého časti časom ovládlo Rumunsko a Turecko. Skôr ako Sovietsky zväz v roku 1944 Moldavsko pripojil do svojho socialistického zväzu, bola krajina súčasťou Rumunska. Moldavčina patrí medzi východogermánske jazyky a veľmi sa podobá rumunčine. Po získaní nezávislosti na Sovietskom zväze roku 1991 existovali silné tlaky na opätovné zjednotenie s Rumunskom. V referende roku 1994 o nezávislosti a územnej celistvosti však viac ako 90 % obyvateľov zjednotenie s Rumunskom odmietlo.

Hospodárske možnosti


Besarábia, historická oblasť Moldavska medzi riekami Prut a Dnester, sa dvíha do výšky 429 m a je pretkaná hlbokými roklinami. Popri Dnestri sa rozprestiera úrodná nížina, kde sa darí vínnej réve, ovocným stromom a zelenine. Roľníci tam pestujú pšenicu, kukuricu, slnečnicu, cukrovú repu a tabak. Nezákonne sa pestuje konope a vyrába ópium, ktoré sa vyváža do ostatných bývalých sovietskych republík. Poľnohospodárstvo zamestnáva viac ako 33 % obyvateľov. Úrodná čiernozem je však ohrozovaná odlesňovaním a rozsiahlou pôdnou eróziou, ktorá je dôsledkom používania nevhodných poľnohospodárskych technológií. Podzemné vody a pôdy sú vážne znečistené, pretože v poľnohospodárstve sa používalo množstvo chemických prípravkov vrátane DDT, ktoré bolo v mnohých vyspelejších krajinách už dávno zakázané.

Potravinársky priemysel, výroba vína a destilátov, strojárenstvo, obuvnícky a textilný priemysel sú sústredené do miest Bel´cy, Tiraspoľ, Bendery a do hlavného mesta Kišinev. To bolo počas vojny v roku 1944 z veľkej časti zničené a potom nanovo vystavané. Počas sovietskej vlády patrila životná úroveň v Moldavsku k najnižším v ZSSR a moldavská produkcia predstavovala iba 1 % celkovej produkcie Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade získalo Moldavsko nezávislosť, ale už v roku 1991 vstúpilo do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Dnes je nezávislé na dovoze surovín z Ruska a ostatných krajín SNS.

Rusko-moldavské vzťahy boli v prvých rokoch nezávislosti veľmi napäté. Rusko dlho udržiavalo početnú časť (asi 7.000) vojakov v dnesterskej oblasti Moldavska, obývanej prevažne Rusmi a Ukrajincami. Tí vyhlásili už v roku 1990 nezávislú Dnesterskú republiku, ktorá však nebola doposiaľ nikým uznaná. Po vyhlásení moldavskej nezávislosti miestni Rusi opäť požadujú nezávislosť alebo pripojenie k Rusku. Takmer celý rok 1992 bojovalo Moldavsko v dnesterskej oblasti, ktorá na konci roka získala celkom širokú autonómiu. Napätie sa znížilo v roku 1997, kedy došlo k dohode, podľa ktorej má oblasť za Dnestrom zostať súčasťou Moldavska.

Moldavská politika je do istej miery ovplyvňovaná tým, že sa krajina skladá z troch etnicky odlišných oblastí: na západe žijú Moldavania, ktorí tvoria necelé dve tretiny obyvateľov, potom tam existuje neuznaná „Dnesterská republika“ a na juhu v tzv. Gagauzskej republike v okolí mesta Komrat, kde žije veľa Turkov, pôsobí separatistické hnutie. Vláda sa snaží obmedziť ruský vplyv. Po vyhlásení nezávislosti bola zakázaná komunistická strana, roku 1993 bola však opäť povolená. Voľby v roku 1994 priniesli presvedčivé víťazstvo vládnucej agrárnej demokratickej strane, ktorá pod vedením prezidenta Mircea Snegura uvoľnila väčšinu cien a spravila prvé privatizačné kroky.

Keď v prezidentských voľbách v roku 1996 zvíťazil bývalý člen politbyra Petru Lucinschi, nádeje na reálne uvoľnenie hospodárstva poklesli. Zároveň ale vzrástla nádej na zlepšenie vzťahov s Ruskom. Kľúčová však zostáva hospodárska politika. Mena je stabilná a inflácia prijateľná, ale krajina nutne potrebuje investície, aby mohla zvýšiť výrobu, ktorá zostáva hlboko pod úrovňou pred získaním nezávislosti. Nato však potrebuje presvedčivejšie a rozhodnejšie vyjadriť svoje skutočné smerovanie do budúcnosti.

Sovietsky zväz - ZSSR


Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.

Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:

Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
         
• Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
• Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
• Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
• Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
• Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
• Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
• Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
• Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
• Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
• Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
• Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
• Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
• Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
• Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
• Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan


Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency