Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Nigéria
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Nigérijská federatívna republika
Správne členenie: 36 štátov
Politický systém:federatívna republika
Hlavné mesto:Abuja
Rozloha v km2:923 768
Obyvateľstvo:149 230 000 (hustota 161 os. / km2)
Jazyk:angličtina, africké jazyky
Mena:naira ( 1€ -> cca 226 NGN )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 1:00h
Susedia:Benin, Čad, Kamerun, Niger
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Nigéria
 • lastminute Nigéria
 • hotely Nigéria
 • letenky Nigéria
 • doprava Nigéria
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

NIGÉRIA



Najľudnatejší štát Afriky ležiaci medzi Saharou a Atlantikom premrháva svoje bohatstvo vo vojnách a politickej nestabilite.

Nigéria, známa ako „obor západnej Afriky“, je najväčšou krajinou v oblasti a najľudnatejším štátom Afriky. Objavenie ropy a občianska vojna zmenili bývalú britskú kolóniu takmer cez noc. Bývalé hlavné mesto Lagos so svojimi mrakodrapmi, mimoúrovňovými križovatkami je svedectvom veľkého nigérijského bohatstva. Z hlavného mesta sa však situácia v Nigérii javí oveľa optimistickejšie, ako v skutočnosti vyzerá. Napriek veľkomestskému ruchu je Nigéria krajinou, kde vedľa seba existujú uponáhľaná prítomnosť a pevne zakorenená minulosť. Nigéria je zmesou rôznych národov a odlišných kultúr, ktoré Británia svojvoľne spojila do jedného štátu. V krajine pretrváva národnostné napätie, ktoré v minulosti viedlo k tak strašným konfliktom, ako bola v rokoch 1967-70 vojna v Biafre. Napätie vyvolávajú tiež náboženské rozdiely, najmä medzi kresťanmi a moslimami. V krajine sa obyvatelia delia na 250 etnických skupín. Takmer 65 % obyvateľov však tvoria štyri najväčšie kmene: Hausovia a Fulbovia na severe, Jorubovia na juhozápade a Ibovia na juhovýchode.

Podobne ako obyvateľstvo aj krajina je rozmanitá


Rozmanitá je aj krajina, ktorú tieto kmene obývajú. Pobrežie na juhu prechádza do tropického lesa vo vnútrozemí a do hôr a saván na severe. Južné pobrežie lemujú kilometre idylických piesočných pláží, ktoré prerušujú iba mangrovové porasty v miestach, kde sa do zálivov Atlantiku vlievajú vodné toky. Široká delta Nigeru je barinatá a v nej sa do vnútrozemia tiahne bludisko zálivov a lagún. Kým boli postavené komunikácie, viedla tade hlavná dopravná cesta do vnútrozemia. Dnes už niektoré kanály vyschli, ale kanoe a malé člny stále dopravujú ľudí aj tovar medzi dedinami a mestami. Najvýznamnejšie prístavy sú koloniálne hlavné mesto Lagos a Port Harcout. Neďaleko od pobrežia začína pás dažďových lesov , ktorých existenciu umožňuje tropické monzúnové podnebie. Nigérijské lesy sú jedny z mála v Afrike, kde stále žijú veľké opice dokonca aj gorily. Tento tropický les poskytoval Nigérii stáročia palmový olej, kaučuk, tropické drevá, banány a kakao. Na sever od sútoku veľkých riek Nigeru a Benue krajina stúpa do hôr s rekreačnými strediskami až na vnútrozemskú náhornú plošinu Jos. Na juhovýchode na hraniciach s Kamerunom sa dvíhajú strmé a zalesnené svahy Adamauského pohoria. Na sever od plošiny Jos sú savany stále suchšie a vegetácia pomaly mizne. Kostry zvierat pripomínajú, že suchý Sahel môže postúpiť aj takto ďaleko na juh. Rozdielna krajina na severe a juhu krajiny so sebou prináša aj rozdielny spôsob života. Časté dažde umožňujú pestovanie manioku, kukurice a mnohých druhov zeleniny. Ryža sa pestuje na maličkých políčkach pri riekach a potokoch, ktoré sa v období dažďov rozvodňujú, aj na veľkých plochách zavlažovanej pôdy. Sever však nieje sebestačný vo výrobe potravín a úroda je naviac závislá od obdobia dažďov. Na severe sa prevažne pestujú obilniny ako proso, čirok, kukurica, ďalej arašidy a bavlník. Suchá začiatkom 90. rokov vážne narušila poľnohospodársku činnosť v oblasti, ktorá sa postupne mení na púšť. Na rozdiel od juhu však sever netrápia muchy tse-tse, nakoľko tam nie sú bariny, kde tieto muchy žijú. Dôležitou súčasťou miestneho hospodárstva je chov dobytka.

Najľudnatejší štát Afriky ležiaci medzi Saharou a Atlantikom


Osídlenie Nigérie siaha až do praveku, ale bližšie informácie o tamojšom obyvateľstve sú známe až od ranného stredoveku, asi od 9. storočia, kedy tam postupne vznikali malé mestské štáty s otrokárskym neskôr feudálnym systémom. K najvýznamnejším patril od 10. storočia štát Nupe v centrálnej Nigérii a od 13. storočia patrili na juhu k najmocnejším štátnym celkom Benin a jorubská ríša. Až v 19. storočí sa vytvorila na severe sokotská ríša, ale tá netrvala dlho, nakoľko už od 15. storočia sa územie postupne dostávalo pod vplyv Európanov, najmä Holanďanov a Španielov, ktorí na pobreží Guinejského zálivu obchodovali s otrokmi. V 19. storočí sa južná časť Nigérie dostala pod kontrolu Británie, ktorá ju pripojila ku svojim kolóniám. Kolonizáciu celej krajiny dovŕšili v roku 1903. Pred príchodom európskych kolonizátorov v 15. storočí sa hospodárska činnosť celej západnej Afriky vrátane územia dnešnej Nigérie sústreďovala na polopúštnom saheli. Na okraji Sahary prosperovali nezávislé mestá Sokoto, Katsina a Kano, ktoré žili z obchodu. Európania však sústredili svoju činnosť na pobreží a obchodovali so zlatom, slonovinou a otrokmi. Keď Británia v roku 1807 obchod s otrokmi zakázala, európski kupci sa preorientovali na palmový olej. Ten sa používal na výrobu mydla, o ktoré bolo v továrňach počas priemyselnej revolúcie v Británii medzi robotníkmi veľký záujem. Ďalšími komoditami bolo kakao, kaučuk, tropické drevo, arašidy a bavlna. Roku 1914 boli sever a juh spojené do jednej britskej kolónie. Británia uplatňovala od začiatku nepriamy spôsob správy. Miestni náčelníci pôsobili v štátnej správe, pomáhali pri zhromažďovaní surovín a vyberaní daní. Tieto opatrenia čiastočne zachovali tradičné kmeňové väzby. K jednoduchšej doprave tovaru z vnútrozemia na pobrežie boli vybudované komunikácie a železnice, takže dnes má Nigéria najhustejšiu dopravnú sieť v západnej Afrike.

Nezávislosť Nigérie a ropné ložiská


Po rokoch jednaní sa stala Nigéria v roku 1960 nezávislým federatívnym štátom, ktorý sa skladá z troch etnicky odlišných (a nepriateľských oblastí): severu, juhozápadu a juhovýchodu. Štátna politika prerástla do tuhého boja o moc medzi Hausmi a Fulbami na severe, Jorubmi na juhozápade a Ibmi na juhovýchode. Keď boli na juhovýchode objavené veľké ložiská ropy, tamojší Ibovia sa pokúsili odtrhnúť od Nigérie. V roku 1967 sa prehlásili za nezávislý Ibský štát Biafra.

Nasledovala neľútostná občianska vojna, ktorá sa stala jednou z najtragickejších kapitol v dejinách modernej Afriky. V bojoch proti federálnej vláde zahynulo viac ako milión Ibov. Tí, čo prežili, sa stali obeťou hladomoru, ktorý v krajine vypukol. V nasledujúcich rokoch sa federácia rozdelila na množstvo autonómnych oblastí v snahe obmedziť súperenie o moc troch hlavných etnických skupín a zároveň poskytnúť autonómiu tiež ďalším etnikám. V rokoch 1991-96 sa skladala Nigéria z 30 štátov a z územia hlavného mesta federácie , v roku 1996 bolo vytvorených ďalších šesť štátov. Aj keď Nigéria prebrala od Británie západný vládny systém, za 34 rokov nezávislosti vládli v krajine 24 rokov vojenské chunty. Keď bola v roku 1979 utvorená civilná vláda , celá krajina si vydýchla. Kľud trval iba konca roka 1983, kedy sa k moci dostala nová vojenská vláda.

O dva roky neskôr nasledoval ďalší vojenský prevrat, vedený generálom Ibrahimom Babangidom, ktorý sa udržal pri moci až do roku 1993. Jeho tzv. pokus o návrat k demokracii v skutočnosti znamenal, že obidve povolené politické strany riadila vláda. Výsledky volieb v roku 1993 po predpokladanom víťazstve prodemokratického prezidentského kandidáta Moshooda Abioly, jorubského multimilionára, vojenská vláda anulovala. Po rozsiahlych protestoch doma aj v cudzine Babangida odstúpil. Aj keď menoval dočasného prezidenta, vplyv v krajine si ponechal. Po necelých troch mesiacoch bola dočasná vláda zvrhnutá nekrvavým prevratom generála Sani Abacha. Ten rozpustil parlament a zakázal politickú činnosť v krajine. Politické nepokoje pokračovali po celý rok 1994 a Abacha sa stále častejšie uchyľoval k represiám. Abiola bol zatknutý a obvinený z velezrady, ropný priemysel paralyzovala dvojmesačná prodemokratický štrajk a Abacha vyhlásil „absolútnu moc“ svojej vojenskej vlády.

V roku 1995 po poprave spisovateľa Ken Saro-Wiwy a ôsmych ďalších bojovníkov za práva menšín v Ogonilande na juhu krajiny bola Nigéria vylúčená zo Spoločenstva a Európskej únie proti nej vyhlásila sankcie. Toto opatrenie ale nepriniesli očakávané výsledky. Abacha však sľubuje , že v roku 1998 bude obnovená demokratická civilná vláda. Dnes je Nigéria bohatou krajinou s obrovským štátnym zadĺžením, 40% infláciou a vysokou mierou korupcie, ktorá doslova zruinovala hospodárstvo. Počas britskej nadvlády spočívalo hospodárstva na výhodnom vývoze poľnohospodárskych plodín. Až do roku 1973 bola Nigéria po Ghane druhým najväčším svetovým vývozcom kakaa. Kakao je síce aj dnes jediným dôležitejším exportným artiklom krajiny, jeho produkcia však od roku 1965 klesá. Produkcia arašidov, bavlny a palmového oleja prudko poklesla v 70. a 80. rokoch. Pokles ziskov z poľnohospodárskych produktov však zo začiatku zastieralo objavenie ložísk ropy. Nigéria sa v rokoch 1973-1981 zmenila z poľnohospodárskej krajiny na štát, kde 95 % príjmov zaisťuje ropa. Iba veľmi málo nového nigérijského bohatstva však plynie na chorý vidiek, nakoľko až donedávna plynuli príjmy z ropy do štátnej kasy. Rozsiahle rozvojové projekty vrátane výstavby nového hlavného mesta Abuja pohltili značné množstvo peňazí. Od tržných reforiem, zahájených roku 1986, bolo v roku 1994 upustené. O dva roky neskôr sa k nim však vláda začala nanovo vracať.

Závislosť Nigérie na rope robí krajinu zraniteľnou vzhľadom k fluktuácii cien na svetových trhoch. Keď napríklad v roku 1981 cena ropy klesla, ocitla sa krajina v kríze, z ktorej sa doteraz celkom nespamätala. Začiatkom 90. rokov sa vláda snažila znížiť závislosť na rope , ale korupcia a nedostatok peňazí viedli k neúspechu podobných plánov. Životná úroveň v roku 1995 bola hlboko pod úrovňou roku 1982. Veľa Nigérijcov sa nemôže zmieriť so skutočnosťou, že vláda minula miliardy na výstavbu prezidentského paláca, hotelov, kongresových centier a mešít v Abuji, zatiaľ čo na vidieku chýba pitná voda, elektrina, komunikácie, školy a nemocnice.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency