Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Peru
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Peruánska republika
Správne členenie: 24 departmánov + 1 provincia
Politický systém:konštitučná republika
Hlavné mesto:Lima
Rozloha v km2:1 285 220
Obyvateľstvo:28 000 000 (hustota 22 os. / km2)
Jazyk:španielčina, kečuánština, ajmarčina
Mena:nový sol ( 1€ -> cca 4 PEN )
Lokalita:Kajiny sveta - Amerika
Časové pásmo: Z - 5:00h
Susedia:Bolívia, Brazília, Čile, Ekvádor, Kolumbia
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Peru
 • lastminute Peru
 • hotely Peru
 • letenky Peru
 • doprava Peru
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

PERU



Niekdajšie stredisko bohatej a mocnej ríše Inkov sa dnes borí s chudobou.

Pred viac ako 500 rokmi prekvitali v Južnej Amerike najväčšie indiánske Civilizácie. V Peru potom bolo centrum ríše Inkov, ktorí vzývali boha Slnka a prinášali mu obete. Ich dobre organizovaná ríša, bohatá na zlato a striebro, sa tiahla na sever do Ekvádoru a na juh do dnešného Chile. Pozoruhodné staré inkské mestá Cuzco a Machu Picchu patria k najúžasnejším pamiatkam kontinentu. Dnes je však Peru obrazom biedy a násilia. Väčšina obyvateľov trpí následkami nerovnej spoločenskej štruktúry a bojuje o prežitie v chudobných štvrtiach veľkých miest alebo získava skromnú obživu obrábaním pôdy. V krajine naviac do roku 1993 zúrila občianska vojna.

Tri odlišné prírodné oblasti


Aj keď podnebie a krajina pomohli uchovať starodávne peruánske poklady, sú zároveň prekážkami rozvoja. Od západu na východ sa nachádzajú tri odlišné prírodné oblasti: polopúštne pobrežie, vysokohorský pás Ánd a východné roviny s tropickým dažďovým lesom. Úzky pás Costa leží na pobreží Tichého oceánu a pri západnom úpätí Ánd je väčšinou pustý a ovplyvňovaný studeným Humboldtovým (Peruánskym) prúdom, ktorý prúdi z Antarktídy na sever popri tichomorskom pobreží Južnej Ameriky. Suchá pobrežná klíma však prispela k záchrane zvyškov stavieb a pokladov tisícročných indiánskych civilizácií, ktoré predchádzali civilizácii Inkov.

Andy, pásmo veľhôr, kde si Inkovia zriadili posledné bašty proti Španielom, sú vlhké a hmlisté. Niektoré ich vrcholy presahujú 6 000 m. Vegetácia sa tam mení s nadmorskou výškou. Na juhu sa nachádza náhorná plošina zvaná Altiplano. Na ne sa nachádza aj jazero Titicaca, ktoré je najvyššie položeným splavným jazerom na svete. Po stáročia obývajú Indiáni jeho plávajúce ostrovy z tŕstia. Okolie jazera má mierne podnebie. Obyvatelia obrábajú pôdu, pasú ovce a lamy rovnako, ako dávno pred nimi Inkovia.

Na východ od Ánd sa nachádza vnútrozemská oblasť La Montaña- amazónska nížina s tropickými lesmi zvanými selvas. Zaberá 60 % rozlohy krajiny, ale žijú tu iba 3 % obyvateľov. Niektoré oblasti sú prístupné iba po riekach. Obrovský dopyt po kaučuku začiatkom 20. storočia dol vzniknúť niekoľkým mestám ako Iquitos, pýšiaci sa radnicou, ktorú navrhol staviteľ Eiffelovej veže Alexandre Eiffel. Materiál na toto dielo nechal priviezť z Francúzska jeden majiteľ kaučukových plantáží. Archeológovia stále ešte nachádzajú v džungliach La Montañy staré sídliská, zarastené bujnou vegetáciou.

Púšť, hory a dažďový prales veľmi obmedzujú miestne osídlenie. Inkovia pestovali plodiny na zavlažovaných terasovitých políčkach na svahoch hôr. Dnešní poľnohospodári síce tiež pestujú v horách plodiny, ale iba pre vlastnú obživu. Intenzívnejšie pestovanie sa sústreďuje do oáz pobrežnej púšte a do zavlažovaných riečnych dolín. Z pobrežia Costa pochádza 40 % poľnohospodárskej produkcie vrátane cukru a bavlny, ktoré sú určené na vývoz, ryže a banánov pre vlastnú spotrebu. Rozsiahle horské oblasti sú neúrodné a roľníci, ktorí pestujú plodiny na políčkach, musia čeliť pôdnej erózii. Hory naviac často postihujú zemetrasenia. Roku 1970 uvoľnili otrasy lavínu kamenia a ľadovec pod sebou pochoval mesto Yungay s 18 000 obyvateľmi

Humboldtov prúd prinášal v minulosti veľké množstvá rýb , preto na pobreží vyrástli osady okolo konzervární rýb. Nakoľko časom hrozilo vyhubenie ančovičiek, vláda zakázala lov až do obnovenia stavov. Ešte roku 1990 bolo Peru štvrtým najväčším svetovým producentom rýb. Rybolov je dnes po ťažbe rúd medi druhým najvýznamnejším hospodárskym odvetvím Peru. V minulosti sa opieralo hospodárstvo o ťažbu a export silných vrstiev vtáčieho trusu guano, ktoré je kvalitným hnojivom. Dnes však jeho vývoz stráca na význame.

Príroda Peruáncom veľmi nepraje


Čas od času dorazí k pobrežiu teplý morský prúd El Niño, ktorý potláča vplyv Peruánskeho prúdu. Potom ančovičky miznú, búrky a záplavy ničia úrodu a prinášajú hlad. Dažďové lesy na východe v období dažďov sú nepriestupné a nedajú sa používať žiadne existujúce cesty. Metropola dažďového lesa Iquitos, ktorá vyrástla v období kaučukovej horúčky, upadá po poklese záujmu o kaučuk do zabudnutia. Miestna pôda je neúrodná, ale objavenie ložísk ropy, znamená novú nádej pre oblasť selvas. Dnes je ropa hlavným zdrojom príjmov začína sa ťažiť aj na miestach, kde sa za Indiánmi odvážili ísť iba misionári. Peruánske hospodárstvo je závislé na nerastnom bohatstve. 50 % vývozu predstavujú rudy medi, zinku, striebra, zlata, olova a železa, ktoré sa ťaží v Andách. Nelegálne sa vyvážajú listy koky, aj keď v poslednom čase sa vláde podarilo tento nezákonný obchod obmedziť.

V krajine žije 50 indiánskych kmeňov


Viac ako štvrtina Peruáncov hovorí iba indiánskymi jazykmi a žijú v núdzi. Na vidieku získavajú roľníci obživu zmalých políčok. Vypestovanú zeleninu a ručne tkané látky predávajú na mestských trhoch, ktoré ale prinášajú malý zisk. Výživa a zdravotný stav obyvateľstva je na zlej úrovni. Peru patrí ku krajinám s najnižšími dennými dávkami potravín. Tečúcu vodu a kanalizáciu nemá 99 % obyvateľov vidieka a 60 % obyvateľov miest. Väčšina obyvateľov mesta Limy žije v chudobných štvrtiach zvaných barridas, ktoré vyrástli bez povolenia na štátnych pozemkoch. Iba postupne sa do nich zavádza voda a kanalizácia. Všeobecná bieda je výsledkom prírodných podmienok, ku ktorým sa občas pridávajú prírodné katastrofy , ale tiež nerovnomerným rozdeľovaním bohatstva. Sociálne nepokoje sa prehĺbili začiatkom 80. rokov najmä v miestach, kde chudobní vidiečania získali prístup k vzdelaniu. Hnutie Sendero Luminoso ( Svetlý chodník) vzniklo na univerzite v Ayacuchu uprostred biednej horskej oblasti. V priebehu 80. rokov dochádzalo ku krvavým stretom povstalcov s vládnymi vojskami a obyvatelia horských dedín sa ocitli uprostred bojov.

Aj keď bolo povstanie potlačené, predstavovalo pre vládu na čele s prezidentom Fernandom Belaúndeom Terrym najväčšiu hrozbu. Roku 1985 ho vo funkcii vystriedal Alan García Pérez, ktorý začal s neúčinnými reformami. Roku 1990 bol zvolený na čelo krajiny Alberto Fujimori a roku 1992 pozastavil platnosť ústavy, rozpustil parlament a prepustil polovicu sudcov, za čo bol ako v Peru, tak aj v cudzine kritizovaný. Fujimorovej vláde sa podarilo znížiť infláciu na menej ako 20 %. Fujimori započal boj proti Svetlému chodníku a pozatváral väčšinu ich politických vodcov. Ako nástupca Svetlého chodníka sa objavilo revolučné hnutie Tupac Amaru. To roku 1996 obsadilo japonskú ambasádu v Lime a zajalo 500 osôb.. Peruánske jednotky prenikli do budovy a únoscov zabili.

Ríša Inkov podľahla armáde v počte 200 mužov


Rovnako ako súčasná politika sú aj peruánske dejiny poznamenané celým radom povstaní a násilia. Pred vznikom Inskej ríše v 11. storočí prekvitalo v oblasti niekoľko indiánskych kultúr. Rozvíjali sa 1 400 rokov, než ich pohltili andské kmene, podrobené Inkami. Inská civilizácia sa zrodila v oblasti Cuzca, ktoré sa stalo politickým a náboženským strediskom ríše. Ríša trvala iba 300 rokov, potom prišiel úpadok. Ríša bola bohatá na zlato a striebro, no Inkovia ich používali iba na zdobenie nie ako platidlo. Keď Španieli pod vedením Francisca Pizzara dobyli ríšu Inkov, posledný veľký panovník Huayna Cápac rozdelil územie medzi svojich dvoch synov, ktorí vybudovali súperiace mestá Cuzco a Quito a začali spolu bojovať. Obidve strany spoliehali na pomoc Španielov, no tí ich zradili. Ríša nakoniec podľahla armáde v počte 200 mužov. Ale jedno osamotené mesto Inkov zostalo neobjavené , bolo to Machu Picchu ukryté vysoko v Andách nad riekou Urubamba, 50 km na severozápad od Cuzca. Tam unikli pred španielskymi dobyvateľmi inské kňažky, panny Slnka. Mesto zostalo nedotknuté 400 rokov.

Pizzaro potreboval základňu, z ktorej by využíval poklady krajiny , a tak bolo založené mesto Lima. O 13 km ďalej na sever bol súčasne založený prístav Callao. O Lime sa hovorí, že sa od zvyšku Peru líši, ale všetky časti Peru sa od seba líšia. Na plošine Altiplano pri bolívijskej hranici napríklad Indiáni stále pasú lamy, tkajú z ich vlny látky, živia sa ich mäsom a ako kurivo používajú ich sušený trus.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency