Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Sierra Leone
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Republika Sierra Leone
Správne členenie: 3 provincie
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Freetown
Rozloha v km2:71 740
Obyvateľstvo:6 018 000 (hustota 84 os. / km2)
Jazyk:angličtina, a ďalšie africké jazyky
Mena:leone ( 1€ -> cca 6.300 SLL )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 0:00h
Susedia:Guinea, Libéria
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Sierra Leone
 • lastminute Sierra Leone
 • hotely Sierra Leone
 • letenky Sierra Leone
 • doprava Sierra Leone
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

SIERRA LEONE



Tento dnes chudobný štát bol v 18. storočí územím, kam sa mohli uchýliť čierni otroci z USA a Karibskej oblasti.

Založenie hlavného mesta Sierry Leone Freetownu roku 1787 ako útočisko pre oslobodených otrokov zo Spojených štátov a Karibskej oblasti bolo začiatkom konca obchodu s otrokmi a závažným míľnikom v dejinách Afriky. Od tých čias britské vojnové plavidlá zastavovali otrokárske lode, oslobodzovali západoafrických zajatcov a privážali ich na toto územie.

Oslobodení otroci sa tu zoznamovali s britskými kultúrnymi ideálmi a stávali sa najvzdelanejšou a najvplyvnejšou populáciou v západnej Afrike. Dochádzalo však ku konfliktom s miestnymi kmeňmi, najmä s Mendami na juhu a Temnami na severe, ktorí tvoria celkovo 65 % obyvateľov. Tí ťažko niesli nadradenosť elitnej skupiny čiernych prisťahovalcov. Moc kreolov poklesla po vyhlásení nezávislosti v roku 1961, kedy rozhodujúci vplyv získali politické strany zastupujúce obidve hlavné národnostné skupiny. V období 1978-92 bola v Sierre Leone pri moci vláda jednej strany - Všeľudového kongresu- podporovaná Temnami. Roku 1991 bola schválená nová demokratická ústava a povolené opozičné politické strany. Ešte pred voľbami však bola krajina zatiahnutá do konfliktu so susednou Libériou. Armáda nebola schopná čeliť rastúcim aktivitám partizánov na juhovýchodnej hranici s Libériou a roku 1992 zosadila vládu, ktorá podľa jej názoru nebola schopná situáciu riešiť. Prezidentom sa stal 27 ročný kapitán Valentine Strasser. Po roku svojej vlády prisľúbil postupný návrat k demokracii a nové voľby v roku 1996. Vďaka tlaku zo zahraničia, sa tieto voľby uskutočnili, aj keď vzhľadom k nepokojom v krajine, neboli celkom demokratické. Prezidentom sa stal Ahmad Tejan Kabbah, ale zrážky medzi vládnymi vojskami a Revolučným zjednoteným frontom plukovníka Fodaya Sankaha pokračovali. V roku 1996 bolo konečne dohodnuté prímerie, avšak dlho nevydržalo. Vojenský prevrat v roku 1997 vyvolal takú vlnu násilia, že z krajiny boli evakuovaní cudzí diplomati a humanitárni pracovníci. Moc uchopila vojenská rada, ktorej sa dostalo širokého medzinárodného odsúdenia.

Názov Sierra Leone(Levie hory) dali krajine roku 1462 portugalskí námorníci, podľa tvaru jednej z hôr na polostrove, kde leží Freetown, či preto, že pokladali zvuky hromu, ktoré sprevádzajú tunajšie časté búrky, za rev horských levov. Po Portugalcoch prišli britskí obchodníci s otrokmi, v 17. a 18. storočí potom britskí osadníci a potom začali byť privážaní oslobodení otroci. Oblasť Freetownu sa stala roku 1895 britským protektorátom. Dažde, časté od mája do októbra, zaplavujú ako mangrovové barinaté kroviny popri pobreží tak aj horské savany. Na pobreží sa pestuje ryža, hlavná súčasť potravy miestnych obyvateľov. Pestuje sa tak isto maniok a proso. Freetownský záliv je jedným z najlepších prírodných prístavov Afriky. Je obklopený krásnymi plážami. Život miestnych obyvateľov však nieje jednoduchý. Nezamestnanosť je veľká ako v hlavnom meste, tak aj v menších mestách vo vnútrozemí, akým je napríklad Kenema.

Priemyselných podnikov, napríklad drevospracujúcich, je málo a ich úroveň je nízka. Veľa obyvateľov žije pod hranicou biedy a pritom musí platiť za školy aj zdravotnú starostlivosť. V mestách ako sú Bo sú nemocnice v chatrčiach, kam si pacienti prinášajú prikrývky, potraviny, kupujú si lieky a dokonca platia za elektrinu. Takmer 80 % dospelých je negramotných- krajina je v gramotnosti na predposlednom mieste na svete. Obyvateľov naviac trápi celý rad tropických chorôb, ktoré často nie sú liečené. V okolí miest Bo, Kenema a Moyamba prechádzajú pobrežné močiare do tropického pralesa. Ľudia tu pestujú kávovník, kakaovník a palmu olejnatú, maniok, zeleninu, zázvor, ktoré spoločne s ryžou tvoria ich skromnú stravu. Aj keď ani v mestách nieje život ľahký, na vidieku sa žije ešte ťažšie. Takmer všetko závisí od úrody. Na vidieku chýba tečúca voda, elektrina, kanalizácia, zdravotná starostlivosť aj dopravné prostriedky. Za rozľahlými pobrežnými nížinami a dažďovými lesmi sa dvíha hornatá náhorná plošina, ktorá je pokračovaním Guinejskej vysočiny. Tu bola veľká časť pralesa vyklčovaná pre poľnohospodársku činnosť, napriek tomu že sa vláda snaží zastaviť túto tendenciu vytváraním rozľahlých prírodných rezervácií. Na suchších náhorných plošinách a v horách na severe ustupuje prales otvoreným savanám, kde obyvatelia pestujú proso a čirok pre vlastnú potrebu a podzemnicu olejnatú na predaj.

Napriek tomu, že sa väčšina obyvateľstva živí poľnohospodárstvom, krajina má veľké nerastné bohatstvo, najmä náleziská diamantov, bauxitu a rúd železa, titanu a zlata v pohorí Sula. Diamanty sa ryžujú taktiež z riek Moa a Sewa a ťažia sa v Koide. Vzhľadom na zlé hospodárenie a všeobecnej chudobe chýbajú prostriedky na rozvoj ťažby a výnosy baní klesajú. Ťažba rúd železa v Sule bola nedávno dokonca zastavená. K týmto ťažkostiam sa pridávajú klesajúce ceny hlavných vývozných plodín, vysoký deficit zahraničného obchodu, vzrastajúca závislosť na zahraničnej pomoci a náklady spojené s partizánskou vojnou na juhovýchode krajiny, ktorá si do konca roka 1994 vyžiadala 20 000 obetí. Ďalších 500 000 ušlo do susednej Guinei. Pozorovatelia však spoliehajú na pevnú menu, klesajúcu infláciu a obnovenie úverov Medzinárodného menového fondu v roku 1994, ktoré boli od roku 1988 pozastavené. Krajina dnes potrebuje dlhšie obdobie kľudu.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency