Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Slovensko
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Slovenská republika
Správne členenie: 8 krajov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Bratislava
Rozloha v km2:49 034
Obyvateľstvo:5 430 000 (hustota 111 os. / km2)
Jazyk:slovenčina ( úradný), maďarčina, čeština, poľština
Mena:Euro
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 1:00h
Susedia:Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Ukrajina
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas alebo OP
Pozri tiež: • dovolenka Slovensko
 • lastminute Slovensko
 • hotely Slovensko
 • letenky Slovensko
 • doprava Slovensko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
SLOVENSKÉ KRAJE:
 
  Banská Bystrica• Banskobystrický kraj
  Bratislava• Bratislavský kraj
  Košice• Košický kraj
  Nitra• Nitriansky kraj
  Prešov• Prešovský kraj
  Trenčín• Trenčiansky kraj
  Trnava• Trnavský kraj
  Žilina• Žilinský kraj
 
reklamný priestor

SLOVENSKO



Po rozpade Československa získali Slováci po prvý krát vo svojej histórii úplnú nezávislosť, ktorú po krátkom období vymenili za členstvo v Európskej únii.

Slovenská republika vznikla 1. januára 1993 a väčšinu Slovákov napĺňal tento akt vyhlásenia vlastného národného štátu hrdosťou a veľkými nádejami. Do svojej samostatnosti si niesli pomerne dobre rozvinutý priemysel, rozmiestnený po celom území krajiny a relatívne slušnú životnú úroveň obyvateľstva. Hlavné mesto Bratislava známe ako krásavica na Dunaji je významným centrom všetkých oblastí života Slovákov.

Spoločné časy s Čechmi


Slovensko ako súčasť Československa prešlo v posledných spoločných desaťročiach nebývalým hospodárskym rozvojom. Prispením českej časti štátu prekonalo svoj agrárny charakter a premenilo sa na krajinu s rozvinutým hospodárstvom. V rokoch prvej Československej republiky (1918-1938) sa Slovensko podieľalo na celkovej výrobe ČSR necelými 10% a ešte v roku 1948 pracovalo v poľnohospodárstve a lesníctve takmer 50% ekonomicky činného obyvateľstva.

Počas 70 rokov trvajúceho spolužitia v spoločnom štáte na rozdiel od Čechov, nepociťovala veľká časť Slovákov Československo za svoju krajinu. Príčiinou bola aj necitlivá politika prvej republiky, ktorá im nepriznala právo samostatného národa, ale boli označovaní iba za vetvu národa československého. Toto potlačované národné cítenie Slovákov v spoločnom štáte s Čechmi ich viedlo predovšetkým k presadzovaniu svojich národných záujmov. Táto tendencia zosilnievala v obdobiach, kedy bola československá štátnosť a politická stabilita oslabené. Najsilnejšie tendencie sa prejavili na začiatku 2. svetovej vojny po mníchovskej dohode.

Do Prahy vstúpili v marci 1939 Hitlerove okupačné vojská a Čechy a Morava sa stali nemeckým protektorátom, východná polovica štátu sa stala po dohode medzi Hitlerom a Tisom Slovenskou republikou, tzv. Slovenským štátom. V jeho čele stála protifašistická vláda a s Hitlerom spolupracujúci Tiso. Vedľa nadriadených nemeckých úradov mala na Slovensku v tom čase rozhodujúce slovo Hlinkova slovenská ľudová strana.

Slovensko ako vazalský štát Nemecka spolu-vyhlásilo v júni 1941 vojnu Sovietskemu zväzu a v decembri 1941 aj Veľkej Británii a USA. V tom čase sa presadzoval silný antisemitizmus a desaťtisíce Židov bolo poslaných do koncentračných táborov. Slovenské národné povstanie v auguste 1944 bolo prejavom odboja protifašistických síl nielen Slovenska, ale bojovali v ňom aj príslušníci iných národov ako Česi, Poliaci, Rusi, Francúzi, Bulhari, Juhoslovania a Maďari.

Po 2. svetovej vojne nastalo sovietske obdobie temna


Povojnové usporiadanie Československa, kedy sa jeho súčasťou opäť stalo Slovensko ale už bez Podkarpatskej Rusi, a tiež dôsledky Slovenského národného povstania, nakoniec umožnili Slovensku, aby stálo na strane víťazov 2. svetovej vojny. Nastalo obdobie sovietskeho komunistického vplyvu, ktorý znamenal 40 ročný hospodársky aj mravný úpadok. Túžba po národnej svojbytnosti sa po druhýkrát výrazne prejavila u Slovákov po auguste 1968, kedy sa krajiny Varšavskej zmluvy riadené Sovietskym zväzom zúčastnili vojenskej invázie do Československa.

Porážka československých reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom, ktorý chceli súčasný systém premeniť na „socializmus s ľudskou tvárou“, bola pre celý štát pohromou. V čase tzv. normalizácie, za všeobecného hospodárskeho a mravného úpadku, sa k moci dostal slovenský politik Gustáv Husák, za vlády ktorého Slovensko dosiahlo čiastočnú samostatnosť. Stalo sa republikou v rámci československej federácie. Po páde československého komunizmu v novembri 1989 nová vláda „národnej spásy“ usilovala predovšetkým o prípravu slobodných volieb a návrat demokracie.

Búrlivé politické udalosti a pád systému bol však pre slovenských politikov novou príležitosťou k dovŕšeniu odvekého úsilia - k získaniu štátnej suverenity. Rozpad štátu napokon prebehol rýchlo a v kľude. Dňa 1.1.1993 vznikli dva nové samostatné štáty: Česká republika a Slovenská republika. Prvých päť rokov samostatného Slovenska bolo pre jeho obyvateľov ťažkým obdobím. Priemysel zviazaný s Českou republikou a zahraničný vývoz najmä do krajín bývalého komunistického bloku viedol k poklesu produktivity, strate zahraničných trhov a rastu nezamestnanosti.

Politická a hospodárska nestabilita za vlády Vladimíra Mečiara a jeho "Hnutia za demokratické Slovensko" vzdialili od seba Českú a Slovenskú republiku, ale nie ľudí. Slovenské obyvateľstvo sa však opäť začalo politicky aktivizovať, a nebezpečným trendom politiky mečiarizmu dalo stop. Referendom Slováci rozhodli, že si prajú žiť v Európskej únii ako suverénny štát, ktorý musel najprv poznať cenu slobody a samostatnosti.

Slováci a ich dlhá cesta za vlastnou identitou


Dnešní Slováci sú potomkami západoslovanských kmeňov, ktoré prišli na slovenské územie asi začiatkom 6. storočia a koncom 8. storočia boli už čiastočne zjednotené. Správy sa dochovali o Pribinovom kniežatstve v Nitre, ktoré roku 833 moravské knieža Mojmír I. pripojil k Veľkomoravskej ríši. Jej jadro bolo na južnej Morave a na juhozápadnom Slovensku. Po prvý raz Česi a Slováci zdieľali spoločný štát a spoločne tiež prijali kresťanstvo.

Vpád maďarských kočovníkov na Podunajsko znamenal úpadok Veľkomoravskej ríše a Slováci sa stali na tisíc rokov súčasťou uhorského štátu, s ktorým zdieľali aj jeho osud. V niektorých obdobiach sa stali časti Slovenska korisťou českých a poľských panovníkov, ale to nič nemenilo na postupnej maďarizácii celého slovenského územia.

Hospodársky vzostup prežívalo Slovensko v 14. až 16. storočí, kedy nastal rozvoj obchodu a miest. Uhorskí králi začali raziť v Kremnici zlaté dukáty a tak založili tradíciu mincovníctva v tomto meste, ktorá trvá až do súčasnosti. Slovenské hory, najmä oblasť Rudohoria sú bohaté na nerastné suroviny, predovšetkým na rudy, a tak sa na Slovensku začala už v 14. storočí rozvíjať ťažba a spracovanie rúd. Ťažilo sa najmä v okolí Kremnice, Banskej Štiavnice a v celom Rudohorí predovšetkým striebro, zlato a meď. Začiatkom 16.storočia bolo stredné Slovensko najväčším producentom medi v Európe.

Počas vlády poľských Jagelloncov mali všetky tri západoslovanské národy – Slováci, Poliaci a Česi spoločného panovníka, mladého kráľa Ľudovíta. Tento ale v bitke s Turkami pri Moháči (1526) padol. Uhorskú a aj českú korunu následne získala najmocnejšia vladárska európska dynastia Habsburgovcov, pod ich nadvládou boli Slováci ako súčasť Uhorska 300 rokov. Národnostný vplyv v tomto období mali Maďari a Rakúšania. Prirodzenou reakciou bolo rastúce národné hnutie za zachovanie vlastnej svojbytnosti. V 18. a 19. storočí prebiehalo formovanie novodobého slovenského národa, ktorého jadro sa v tom čase udržiavalo v izolovaných horských kotlinách pod Tatrami.

Vedľa útlaku národnostného pociťovali ľudové masy aj silný sociálny tlak. To viedlo k niekoľkým ľudovým povstaniam a k úteku jednotlivých nevoľníkov do hôr, odkiaľ potom viedli feudálnu vojnu proti vrchnosti. Táto forma zbojníctva trvala až do konca 19. storočia. Najpopulárnejším slovenským zbojníkom bol ľudový hrdina Juraj Jánošík, polapený a popravený roku 1713.

V 19. storočí bola rakúska ríša obrovským štátom mnohých nespokojných národov. Slováci sa pokúsili vo svojom memorande roku 1861 prinútiť Maďarsko, aby im priznalo štatút národa a samostané správne jednotky v rámci Uhorska, ale boli odmietnutí, aj keď o to isté usilovali Maďari u rakúskeho cisára a uspeli. Rakúsko-uhorské vyrovnanie roku 1867 znamenalo v modernom pojatí štátu v podstate federatívne usporiadanie.

Prvá svetová vojna priniesla rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik veľa národných štátov. Slováci sa stali jedným zo štyroch štátov nového Československa. Počiatočné sľuby československej vlády sa nakoniec nerealizovali a namiesto toho bola propagovaná myšlienka čechoslovakizmu (spoločného národa), ktorý bol pred tisíckou rokov rozdelený a teraz znova zjednotený. A tak slovenské úsilie už nie len o uznanie slovenského národa, ale aj o vytvorenie vlastného štátu bolo zavŕšené až roku 1993.

Územie pod Tatrami


Základný charakter Slovenska určuje mohutný oblúk Západných Karpát, ktorý vrcholí Vysokými Tatrami a ich štítmi, z ktorých najvyšší je Gerlachovský štít (2.655 m). Od tohto horského oblúka, na ktorý iba okrajovo naväzujú Východné Karpaty, sa celé územie smerom na juh zvažuje až k nížinám v Podunajsku. Dunaj ktorý je na 170 km dlhom úseku pohraničnou riekou s Maďarskom, umožňuje Slovensku spojenie s ostatnými podunajskými štátmi a tiež s Čiernym morom.

Dunaj je najväčšou slovenskou riekou a odvodňuje väčšinu jeho územia, kedy preberá ako západoslovenské toky Váh, Nitru, Hron a Ipeľ, tak aj východoslovenské rieky, zlievajúce sa najprv do Tisy, ktorá potom ústí do Dunaja.

Zemepisnou polohou je Slovensko typicky stredoeurópsky štát. Rozlohou je medzi 43 európskymi štátmi na 27. mieste. Územie Slovenska je rozmanité a výškovo členité, ale najväčšiu časť zaujímajú hory. Nížiny na juhu sú len výbežkami veľkej Panónskej panvy a delia sa na nížinu Podunajskú a Východoslovenskú. Hory na severe a nížiny na juhozápade a juhovýchode oddelené vrchovinami vytvárajú tiež štyri základné celky: Slovensko západné, južné, východné a severné.

Západné Slovensko sa nachádza prevažne na Podunajskej nížine. Teplé podnebie, dobrá pôda a plochý nížinný reliéf na severnom brehu Dunaja ponúkali vždy dobré podmienky pre poľnohospodárstvo aj zaľudnenie, ktoré je najhustejšie z celého Slovenska. V typicky poľnohospodárskych oblastiach sa pestujú predovšetkým obilniny a cukrová repa. Na západnom Slovensku pri Dunaji leží aj hlavné mesto štátu Bratislava. Historickým centrom v minulosti bývala aj Nitra, dnes tretie najväčšie mesto.

Nerastné bohatstvo krajiny


Slovensko má vďaka svojej polohe vo vnútornom oblúku Karpát rozsiahle ložiská nerastných surovín, najmä rúd. Preto už v stredoveku vznikali v miestach ich výskytu významné banské mestá. Najväčšie sústredenie nálezísk rúd železa, olova, zinku, striebra, zlata a medi je v Pohroní a v Spišsko-gemerskom krase v Slovenskom rudohorí. Najväčšia žila s železnou rudou zvaná Droždiak u Rudnian dosahuje mocnosti až 30 m. V inom ložisku Železnik u Sirku prebiehala ťažba už v rímskych dobách. Veľká banícka oblasť sa nachádza v okolí Banskej Štiavnice, kde k olovu, zinku, striebru a medi pristupuje aj menšie množstvo zlata.

Najväčšie ložiská zlata boli nájdené v okolí Kremnice a v minulosti boli takmer vyťažené. Bansko Bystrická rudná oblasť má svoju najväčšiu slávu taktiež za sebou. Ložiská pyritu, ťažené pri Pezinku v Malých Karpatoch a na ložisku Smolník v Spišsko-gemerskom krase, sa používali najmä na výrobu kyseliny sírovej. Ložiská palív sú na Slovensku malé a pomerne chudobné. Neveľká hnedouhoľná panva handlovská a novácka ležia pri úpätí pohoria Vtáčnik.

Hospodárstvo, priemysel a cestovný ruch


Okrem poľnohospodárstva v tejto oblasti tiež silno vyvinutý priemysel, sústredený najmä v Bratislave, kde funguje aj najväčší chemický závod Slovnaft. Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave, strojárenský a potravinársky priemysel robí z tejto oblasti hospodársky najsilnejšiu časť Slovenska.

Južné Slovensko je v skutočnosti juh stredného Slovenska, krajina hôr, vrchov a paniev. Zasahuje sem vnútorné pásmo Západných Karpát, ktoré je prevažne sopečného pôvodu, a preto je tiež táto oblasť bohatá na nerastné suroviny. Strojárenstvo sa hlavne sústreďuje v Pohroní, kde sa nachádza veľká hlinikáreň (Žiar nad Hronom). Teplé podnebie vyhovuje pestovaniu zeleniny a ovocia. Väčšia poľnohospodárska produkcia je sústredená pozdĺž riek na juhu, zatiaľ čo priemysel je predovšetkým na severe. Najväčšie mestá tejto oblasti sú Banská Bystrica a Zvolen.

Krajinu východného Slovenska charakterizujú dve rozsiahle nížiny – Košická kotlina a Východoslovenská nížina, otvorené smerom na juh. Východné Slovensko bývalo najzaostalejšou časťou Československa, ale v posledných desaťročiach zaznamenalo nebývalý rozvoj hospodársky, keď tu vznikli veľké priemyselné závody. K najväčším slovenským komplexom patria východoslovenské železiarne v Košiciach, kam sa väčšina rúd dováža najmä z Ruska. Východné Slovensko má tiež najpestrejšie zloženie obyvateľstva pretože susedí s tromi štátmi, a tak pri hraniciach žijú Poliaci, Ukrajinci a Rusíni a na juhu je početná maďarská menšina. Strediskom oblasti sú Košice - moderné a dynamické krajské mesto, ale rýchlo sa rozvíja aj Prešov.

Severné Slovensko je územím najvyšších slovenských hôr. Zaľudnenie je sústredené v kotlinách a pozdĺž riek, predovšetkým v údolí Váhu. Poľnohospodárstvo v tejto hornatej krajine nieje perspektívne, a tak sa zamestnáva väčšina obyvateľstva v priemysle. Významné bolo predovšetkým zbrojárstvo, ktoré zaznamenalo útlm takmer až na nulu za vlády prezidenta Václava Havla. Severné Slovensko patrí v súčasnosti k oblastiam s najvyššou mierou nezamestnanosti.

Slovensko má veľa turisticky atraktívnych miest. Nádherná horská príroda s množstvom jazier(plesá), bystrých riek s vodopádmi a lyžiarske terény, to všetko láka nielen domácich ale aj turistov z okolitých štátov na trávenie zimnej či letnej dovolenky. Cestovný ruch pre väčšie turistické využitie hlavne z hľadiska medzinárodnej klientely si vyžaduje vybudovať a zlepšiť sieť služieb. Otázkou je, či zachovanie pomerne neporušenej prírody nieje prednejšie ako zvýšenie ziskov z turistiky. Dovolenky na Slovensku zatiaľ predstavujú pre cudzincov najmä návštevu hlavného mesta Bratislavy a jej okolia. Významné zoskupenie troch hlavných európskych miest Bratislava - Budapešť - Viedeň je ideálnym programom na poznávacie zájazdy, ktoré organizujú aj zahraničné cestovné kancelárie.

Slovenčina je najťažší jazyk na svete, tvrdia samotní Slováci


Táto krajina pod Tatrami je jadrom slovenského národa. Tu sa od ranného stredoveku udržiavalo slovenské osídlenie a v pomerne izolovaných horských dolinách prežíval slovenský národ najhoršie obdobie maďarizácie. Uchovával si svoje tradície a predovšetkým jazyk, ktorý Slováci chápu ako symbol svojej národnej zvrchovanosti. Slovenčina ako jazyk prešla zložitým vývojom. Jej spisovná podoba má zaujímavé prvenstvo - je považovaná za najťažší jazyk na svete, čo o svojom spisovnom jazyku tvrdia samotní Slováci. Trápi ich zložitá a komplikovaná gramatika, plná vzorov, pádov, časovania, skloňovania, spodobovania, výnimiek, vybraných slov ..., ktorú dokonale neovláda takmer žiadny bežný Slovák. V prípade potreby majú preto Slováci k dispozícii jedinečnú inštitúciu - jazykovedný ústav.

Ak si bežný Slovák nevie rady, stačí keď zašle otázku do jazykovedného ústavu:
Príklad: prečo je slovo angličtina (s koncovkou ... čtina) a francúzština (s koncovkou ... ština)? Podľa akého pravidla sa má vytvoriť správny slovenský tvar slova označujúceho barmský jazyk? - barmčina, barmština, barmánčina, alebo barmánština ... ? Alebo ešte úplne inak ?

Na území Slovenska sa hovorí viacerými nárečiami a takmer v každej doline sa používajú ešte aj odlišné dialekty. Ľudia hovoriaci rôznymi nárečiami si často nerozumejú, až tak sú si navzájom jednotlivé nárečia vzdialené. Takmer neexistuje na Slovensku žijúci cudzinec, ktorý sa naučil po slovensky (nie ako materinskú reč) a nebol by podľa reči odhaliteľný že je cudzincom. Slovenčina sa cudzincom takmer nedá naučiť. Aj tí zdatnejší cudzinci sa odhalia pri vyslovení slov ako "čučoriedka" alebo "zmrzlina".

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency