Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Stredoafrická republika
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Stredoafrická republika
Správne členenie: 16 provincií
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Bangui
Rozloha v km2:622 984
Obyvateľstvo:4 038 000 (hustota 6,5 os. / km2)
Jazyk:francúzština, sangoština a ďalšie africké jazyky
Mena:frank ( 1€ -> cca 656 XAF )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 1:00h
Susedia:Čad, Kamerun, Kongo, Kongo dem., Sudán
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Stredoafrická republika
 • lastminute Stredoafrická republika
 • hotely Stredoafrická republika
 • letenky Stredoafrická republika
 • doprava Stredoafrická republika
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA



Krajina, ktorej kedysi vládol megalomanský cisár, je stále zaostalá a nesmierne chudobná.

Až do roku 1977 sa v svete o tejto republike v africkom vnútrozemí takmer nehovorilo. V tom istom roku sa dostala na stránky novín, a to kvôli ješitnosti svojho prezidenta Jeana-Bédela Bokassu , ktorý sa nechal korunovať za cisára. Fantastický honosný obrad stál v čase, kedy väčšina obyvateľov si musela vystačiť s 5 dolármi na týždeň , 20-30 mil. dolárov.

Krajina, ktorá bývala súčasťou Francúzskej rovníkovej Afriky známa ako Ubangi - Šari, získala roku 1960 nezávislosť a nový názov Stredoafrická republika. Aj keď má bohaté nerastné zdroje – samotné diamanty pred stavujú 25 % exportu-, žije 84 % obyvateľov skromným vidieckym životom a pestuje prevažne maniok, kukuricu, proso, čirok a sladké zemiaky. Aj tak iba 3,2 % rozlohy krajiny je obrábanej. Dobytok sa chová iba v malých stádach, pretože je ohrozovaný chorobami prenášanými muchou tse-tse.

Povrch krajiny tvorí väčšinou trávnatá a krovinatá pahorkatina v nadmorskej výške 450-600 m. Na západe pri hraniciach s Kamerunom je v horskom masíve najvyššia hora Gaou (1 420 m). Tieý na severovýchode pri hraniciach so Sudánom sa dvíhajú hory – masív Bongo. Na suchom severe sa pahorkatina zvažuje k rieke Šari, ktorá pokračuje do susedného Čadu. Na juhu je hraničnou riekou Ubangi , ktorá tvorí veľkú časť hranice s Demokratickou republikou Kongo a vlieva sa do rieky Kongo.

Väčšina obyvateľov žije na západe, ale tiež na horúcom, vlhkom juhu a juhozápade , osídlenie existuje aj v hustom dažďovom lese na juhozápade krajiny, kde od mája do novembra takmer denne prší. Les je zdrojom ďalšej hlavnej exportnej suroviny – dreva. Väčšinou neobývanou je východná časť krajiny, kde sú dva z troch národných parkov a mnohé rezervácie, ale aj tu pytliactvo výrazne obmedzilo stav divej zveri.

V krajine nie sú žiadne železnice. Doprava sa uskutočňuje najmä po vode, nakoľko územím preteká 7 000 km riek. Hlavnou dopravnou tepnou je rieka Ubangi, ktorá je splavná takmer počas celého roka s výnimkou niekoľkých mesiacov v suchom období od novembra do marca.

Hlavné mesto a zároveň riečny prístav Bangui sa nachádza taktiež na Ubangi. Odtiaľ sa tovar prepravuje po vode do 1 200 km vzdialeného mesta Brazzaville v Konžskej republike a potom putuje 500 km po železnici do konžského prístavu Pointe-Noire na pobreží Atlantického oceánu.

Okrem pygmejského kmeňa Babingov, ktorí žijú v dažďovom lese, je v krajine osem hlavných skupín obyvateľstva, z ktorých najpočetnejší sú Bandovia a Gbajovia, ktorí tvoria polovicu populácie. Sedem z týchto skupín hovoria sudánskymi jazykmi, ale národným jazykom je sangočtina, ktorou hovoria Ngbangovia. Sú síce menšinovou populáciou, ale od vyhlásenia nezávislosti zastávajú kľúčové postavenie vo vláde a štátnej správe.

Z kmeňa Ngbangov pochádzal aj bývalý cisár Jean-Bédel Bokassa, ktorý za štrnásť rokov svojej vlády priviedol krajinu k bankrotu. Stav slonov sa za toto obdobie znížil na štvrtinu, nakoľko veľká časť jeho osobného majetku pochádzala z predaja slonoviny a diamantov. Bokassove výstrednosti a brutalita zavinili aj jeho pád. Nepokoje prepukli v roku 1979, kedy školáci protestovali proti povinným školským uniformám, ktoré stáli okolo 20 dolárov. Asi 250 detí polícia zatkla a stovku zavraždila.

Bokassa bol zvrhnutý štátnym prevratom s podporou Francúzska v roku 1979, kedy bol na návšteve v Líbyi, a v neprítomnosti bol odsúdený na smrť. Do Stredoafrickej republiky sa vrátil v roku 1986, bol súdený a znova odsúdený na smrť, ale trest bol neskôr zmiernený na doživotie. Na konci roka 1993 bol prepustený, ale stratil volebné právo. Koniec života strávil v kľude v Bangui, kde v roku 1996 zomrel vo veku 75 rokov.

Súčasná vláda podnikla niekoľko reforiem v snahe skoncovať s korupciou a oživiť hospodárstvo. V roku 1992 bola pozmenená ústava, aby umožnila existenciu viacerých strán. Vo voľbách roku 1993 zvíťazil, aj keď nie celkom presvedčivo, prezident Ange-Félix Patassé a jeho Stredoafrická ľudová oslobodenecká strana.

Napriek dlhodobej snahe vlády skoncovať o starými kmeňovými zvykmi prežívajú ich tradície najmä na vidieku. Jedna tretina obyvateľov vie čítať a písať a viac ako polovica vyznáva staré animistické náboženstvá. Francúzsko zostáva hlavným obchodným partnerom krajiny a poskytuje jej podstatnú hospodársku pomoc. K obyvateľom sa však dostane iba veľmi málo z bohatstva krajiny, nakoľko ťažba diamantov a plánovaná ťažba uranu pri Bakoumi (480 km na východ od Bangui) zostáva v rukách zahraničných investorov. Nespokojnosť vyvrcholila v rokoch 1996-97, kedy sa armáda opakovane vzbúrila proti vláde.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency