Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
02-52637610
My status ICQ kontakt
Krajiny sveta - vyberte krajinu kliknutím na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Švédsko
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Švédske kráľovstvo
Správne členenie: 24 krajov / 286 okresov
Politický systém:konštitučná monarchia
Hlavné mesto:Štokholm
Rozloha v km2:449 964
Obyvateľstvo:9 367 000 (hustota 21 os. / km2)
Jazyk:švédčina, menšinovo lapončina a fínčina
Mena:švédska koruna ( 1€ -> cca 9 SEK )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 1:00h
Susedia:Nórsko, Fínsko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas resp. OP
Pozri tiež: • dovolenka Švédsko
 • lastminute Švédsko
 • hotely Švédsko
 • letenky Švédsko
 • doprava Švédsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ŠVÉDSKO



Jedna z najväčších a zároveň najmenej ľudnatých krajín v Európe opiera svoje prírodné bohatstvo o prírodné zdroje a prírodu rozľahlých lesov a množstva jazier.

Švédsko prežíva už druhé storočie bez vojen, a preto malo čas na zveľaďovanie svojej krajiny. Má vysokú životnú úroveň a jeden z najprepracovanejších systémov sociálneho zabezpečenia na svete a šíre plochy nedotknutej prírody. Raj na zemi však nieje zadarmo - Švédi platia jedny z najvyšších daní na svet. Od hospodárskeho útlmu na konci 80. a začiatku 90. rokov nieje Švédsko už schopné poskytovať obyvateľom také sociálne vymoženosti, na ktoré boli zvyknutí. Roku 1992 pristúpila nová vláda k rozsiahlym škrtom vo výdajoch, ku zvýšeniu daní a k obmedzeniu sociálnych dávok sociálneho zabezpečenia. Roku 1997 boli verejné výdavky pod kontrolou, ale vysoká nezamestnanosť (13,3%) kazila inak zdravú hospodársku situáciu krajiny. V referende roku 1994 odsúhlasili vstup krajiny do Európskej únie a v roku 1995 k nemu došlo. V tom čase bola taktiež schválená stavba sedemnásť kilometrového cestného a železničného spojenia tunelom a mostom cez Öresund do Dánska ktoré malo byť sprevádzkované roku 2000.

Rozľahlá a štedrá severská krajina


Spolu s Nórskom leží na Škandinávskom polostrove, a to na jeho východnej polovici. Na západe prechádza hranica štátu zhruba po hrebeňoch Škandinávskych hôr a stade sa územie zvoľna zvažuje k východu k Botnickému zálivu. Túto časť krajiny označujú ako severné Švédsko. Južné Švédsko sa tiahne od Uppsalského výbežku na juh a tvorí ich Juhošvédska vrchovina a pásmo jazerných nížin s najväčšími jazerami Vänern, Vättern a Mälaren. Pobrežie južného Švédska je nízke a ploché vrátane najjužnejšieho výbežku Skåne. Súčasťou Švédska sú aj dva rozľahlé ostrovy v Baltskom mori - Öland a Gotland. Škandinávske hory aj švédske pobrežné a južné roviny modelovali ľadovce. V južných jazerách aj pozdĺž celého pobrežia. Tiež škandinávske jazerá, zaberajúce 8,5% plochy krajiny, sú ľadovcového pôvodu, rovnako ako malebné zhluky ostrovčekov v južných jazerách aj pozdĺž celého pobrežia. Chrbta Škandinávskych hôr sú dosiaľ zaľadnené malými ľadovcami, ktorých je viac ako 200 a ležia predovšetkým na severe krajiny v okolí najvyššej hory Švédska Kebnekaise(2 111m). Veľká hmotnosť kontinentálneho ľadovca, ktorý ustúpil pred 12 000 rokmi, zaťažila územie a zatlačila ho čiastočne pod morskú hladinu. V súčasnosti sa oslobodená zem znovu dvíha – na severe Botnického zálivu sa brehy dvíhajú o 1 m za storočie, na juhu u Göteborgu o 20cm za storočie. Ostrovčeky v mori sa postupne zväčšujú, až sa nakoniec pripoja k pevnine. Úzky a nápadne pretiahnutý tvar Švédska v poludníkovom smere a v dĺžke územia cca 1 600 km ovplyvňuje i charakter podnebia, ktoré naviac podlieha vplyvu nadmorskej výšky. Severné Švédsko má podnebie kontinentálne s veľkými teplotnými výkyvmi a naviac dosť suché, pretože leží v dažďovom tieni Škandinávskych hôr. Nakoľko územie Švédska zasahuje až za polárny kruh, leto býva nielen suché a teplé ale i krátke. Krátke leto však vyvažujú biele noci, alebo polnočné slnko, ktoré v júni a júli vôbec nezapadá. Zimy sú oproti tomu mrazivé a podobné mnohotýždňové noci, osvetľované iba polárnou žiarou. V južnom Švédsku je mierne prímorské podnebie s hojnými dažďovými zrážkami. Vegetácia odpovedá podnebiu a charakteru krajiny. Iba nížinné južné Švédsko je vhodné pre poľnohospodárstvo, a preto tam môžeme vidieť polia a kosené lúky, ktoré sa na vrchovine striedajú so zmiešanými lesmi. Severné Švédsko, ako nížinné pozdĺž Botnického zálivu, tak hornaté smerom na západ, porastajú predovšetkým lesy – smrekové a borové s prímesou brezy, ktorá je národným stromom. Nad hranicou lesa smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok rastie nezalesnená tundra, ktorá sa v lete premení na pestrú mozaiku rašelinísk, lišajníkov a machov, ktorými prerastajú čučoriedky, lesné jahody kvetena. Švédske lesy dnes patria k najlepšie udržiavaným na svete. Ročne sa vysadí viac stromov ako vyrúbe, a dokonca boli vysušené a zalesnené niektoré barinaté oblasti. V krajine sú zachované rozsiahle plochy pôvodnej prírody , kde žijú sobi, losi, medvede, sťahovavé vtáky a jelenia zver, Vo Švédsku sa voda s pevninou prelínajú. Pozdĺž pobrežia sa nachádzajú menšie i väčšie súostrovia. Ostrovy sú aj na vnútrozemských jazerách z ktorých Vänern a Vättern patria k najväčším v Európe. Vodnaté rieky majú horský charakter a sú typické svojimi vodopádmi a prúdmi. Najkrajšie rieky tečú v Norrlande, v severnej časti krajiny. Pramenia tam vo vysoko položených jazerách pozdĺž nórskych hraníc a stekajú údoliami do Botnického zálivu. Sú na nich majestátne vodopády, ktoré sa využívajú na výrobu elektriny.

Farmári a baníci


V rozľahlom Švédsku žije cca 9,5 milióna obyvateľov. Zatiaľ čo južná tretina bola vždy viac obývaná, severná časť je takmer ľudoprázdna. Dôležitým zdrojom príjmov bolo vždy poľnohospodárstvo, aj keď dnes zamestnáva iba 3= obyvateľstva. Väčšina švédskych farmárov pracuje na vlastnej pôde spolu so svojou rodinou a úrodu predávajú prostredníctvom družstiev. V severnom i v južnom Švédsku sa chová dobytok, v severných častiach sa ťaží drevo. Dnes je Švédsko vo výrobe potravín sebestačné. Hlavným vývozným artiklom je drevo. Lesníctvo je samostatným odvetvím, v minulosti však ťažba dreva bola zimnou prácou roľníkov. Rovnako tomu tak bolo s baníctvom, najmä v okolí Bergslagenu v južnom Švédsku. Tam sa tradične ťažili rudy železa ktoré sa tavili pomocou dreveného uhlia a vo vodných hámroch sa kulo železo. Zavedenie nových výrobných postupov v polovici 19. storočia priviedlo mnoho malých hút a zlievární ku krachu. Železiarska a oceliarska výroba sa potom sústredila do niekoľko miest na severovýchode krajiny. Tieto nové postupy uchránili Švédsko pred celosvetovým presýtením trhu, ktoré postihlo veľa výrobcov ocele. Švédsko dnes patrí k najvýznamnejším svetovým producentom rúd železa, ktoré sa ťaží prevážne v Kűranavaare, Luossavaare a Svappavaare v Laponsku. Laponská ruda sa spracováva v severskom meste Luleǻ, zatiaľ čo najvýznamnejšia oceliareň na juhu Švédska je v Sandvikene. Bane v okolí Bolidenu na pobreží Botnického zálivu majú tiež zásoby zinku, striebra, zlata a medi. Najväčšia európska medená baňa vo Falune bola vyťažená už v 19. storočí. Rozvoj priemyslu v 19. storočí, ktorý premenil oceliarstvo, si vyžiadal tiež presun spracovania dreva z malých vodou poháňaných píl na horných tokoch riek do veľkých tovární na splavných úsekoch vodných tokov. Tieto veľkokapacitné továrne dnes vyrábajú najrôznejšie druhy papiera, tapiet, laminátov, prefabrikovaných dielov, chemických látok a samozrejme zápaliek. Švédsko má iba obmedzené ložiská uhlia a ropy, takže priemyselný rozvoj bol závislý predovšetkým od rozvoja vodných elektrární. Väčšina zdrojov vodnej energie sa však nachádza ďaleko na severe, zatiaľ čo najvyšší dopyt je na juhu. Energetická sieť doplnená jadrovými elektrárňami a dovozom lacnej ropy. Odpor obyvateľov proti jadrovým elektrárňam začal narastať v polovici 70. rokov, kedy došlo aj ropnej kríze. Prevádzka jadrových reaktorov by mala skončiť roku 2010.

Celosvetovo známa švédska oceľ


Industrializácia začalo vo Švédsku pomerne neskoro. Krajina však prevzala koncom 19. storočia britské a nemecké výrobné postupy oceliarskeho a papierenského priemyslu, ktoré v kombinácii so švédskou šikovnosťou priniesli obdivuhodné výsledky, najmä v zbrojárskom priemysle, čo je u tak mierumilovného národa udivujúce. Alfréd Nobel najskôr vynašiel dynamit a vybudoval priemyselné impérium a až potom založil fond, z ktorého sa vypláca cena nesúca jeho meno. Muničná továreň Bofors v strednom Švédsku sa na celom svete preslávila ľahkými automatickými guľometmi. Výrazne pozitívne ovplyvnili Švédi design nábytku a domácich potrieb, kde propagovali rovné a jednoduché línie sklenených, porcelánových, textilných a kuchynských výrobkov. Z dobre koordinovaného energetického programu ťažil aj ťažký priemysel, ktorého elektrotechnické a strojárenské výrobky si získali svetové uznanie. Vo veľkých prístavoch Göteborg, Malmö a Uddevalla vyrástli veľké lodenice, aj keď iba göteborgské sú dnes ešte v prevádzke. Firma Husquarna sa na začiatku 20. storočia stala priekopníkom vo výrobe šijacích strojov a motocyklov. Švédski konštruktéri automobilov získali svetovosť za jedinú generáciu. O úspechu priemyslu svedčia rozsiahle montážne haly firiem Volvo, Saab a Scania. Švédsky letecký priemysel si získal povesť najmä výrobou jednosedadlových bojových lietadiel. Neskorší nástup Švédska na svetovú priemyselnú scénu mal jednu veľkú výhodu: v mestách vznikli núdzové robotnícke kolónie, kde žila prvá generácia priemyselných robotníkov. Mnoho švédskych miest je veľmi starých, ale väčšinou sa môžu pýšiť iba niekoľkými historickými budovami, nakoľko väčšinu starých stavieb pohltili požiare. Vo väčších mestách prevažujú v centrách činžiaky, je tam aj zopár vežiakov. Na severe, kde je život na vidieku obtiažny, pokračuje sťahovanie obyvateľov do miest, a to i z miest na severe do miest na juhu. Značné investície do dopravných sietí, dotácie priemyslu, zariaďovanie regionálnych stredísk a mzdové zvýhodnenia situáciu síce uľahčujú, ale neriešia. Dostatok priestoru umožňuje Švédom uchovať si zvláštny životný štýl a zriaďovať veľké prírodné parky, akými sú rezervácie Vindelfjallen (4 800 km2) a národné parky Padjelanta (2 010 km2), Sareks v Laponsku (1 940 km2), ktorý patrí k najstarším v Európe. Vo Švédsku je okolo stovky národných parkov a chránených území s celkovou plochou asi 17 500 km2, čo sú asi 4% územia. Tak isto ako Nóri sú taktiež Švédi vášnivými bežkármi. Najvýznamnejšou športovou udalosťou zimy je Vasov beh s dĺžkou 85 km.

Život vo Švédsku ovplyvňujú ročné obdobia


Obyvatelia sa snažia čo najviac využiť krátke leto. Školské prázdniny začínajú začiatkom júna a trvajú do konca augusta. Národným sviatkom je 6. jún, ale vrcholom leta je oslava letného slnovratu. Keď sa noci začnú predlžovať, oslavuje sa odchod leta augustovými račími hodmi. V novembri začína prítmie, ktoré sa predl6uje až do zimného slnovratu, kedy je v južnom Švédsku svetlo iba šesť hodín a v severnom necelé tri hodiny. Za polárnym kruhom sa v zimných mesiacoch vôbec svetlo nezhasína. Snežné pluhy, rozmrazujúce zariadenia a ľadoborce sú v prevádzke celé štyri mesiace. Najnižšie teploty roka bývajú ku koncu februára, v marci však už často svieti slnko. Deti majú zimné prázdniny a s predĺžením dňa sa v celej krajine organizujú miestne aj národné lyžiarske preteky. Študenti sa začínajú pripravovať na predvečer prvého mája – Valpružina noc - , a slávia príchod jari.

História v kocke


Najstarším švédskym hospodárskym a politickým centrom bola v 6. storočí Uppsala. Vpády Vikingov prebiehali od 7. do 9. storočia a smerovali hlavne do Ruska a Fínska, ale obchodné vzťahy nadviazali aj s Byzanciou. Boj o trón v 14. storočí ukončila tzv. kalmárska únia všetkých škandinávskych štátov pod hegemóniou Dánska. Za zakladateľa novodobého švédskeho štátu je Gustav Vasa (1496 – 1560), ktorý svojou vzburou pomohol Švédsku k nezávislosti. Švédi tiež úspešne zasiahli do tridsaťročnej vojny. V poslednom mesiaci pred Vestfálskym mierom zničili tri švédske armády ľavý breh Prahy vrátane kráľovského hradu. Švédske výboje trvali až do začiatku 19. storočia. Roku 1818 nastúpil na trón Karol XIV. Johan, ktorý zahájil švédsku mierovú politiku a jeho nástupcovia v nej pokračujú až do konca 20. storočia. Aj v súčasnosti väčšina Švédov podporuje neutralitu krajiny, aj keď vláda venuje značné prostriedky na obranu, povinnú vojenskú službu a výnosný zbrojársky priemysel. Pokiaľ ide o náboženské vyznanie, do kostola chodí malé percento obyvateľov, ale Švédi sa nezdráhajú platiť desiatky štátnej cirkvi, ktorá používa túto podporu na údržbu historických budov. Prísna luteránska morálka je v švédskej duši hlboko zakorenená a z nej pramení aj charakteristická švédska kázeň a pracovitosť.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency