Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Uganda
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Ugandská republika
Správne členenie: 56 regionóv
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Kampala
Rozloha v km2:236 036
Obyvateľstvo:27 300 000 (hustota 116 os. / km2)
Jazyk:angličtina, svahilčina, ďalšie africké jazyky
Mena:ugandský šiling ( 1€ -> cca 3480 UGX )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 3:00h
Susedia:Keňa, Kongo, Rwanda, Sudán, Tanzánia
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Uganda
 • lastminute Uganda
 • hotely Uganda
 • letenky Uganda
 • doprava Uganda
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

UGANDA



Kedysi krásna západoafrická krajina, zničená zločinným diktátorom a národnostnými konfliktmi, by sa opäť mohla stať perlou Afriky.

Je to už dávno, čo britský štátnik Winston Churchill nazval Ugandu „perlou Afriky“. V tom čase si toto ocenenie zaslúžila. Aj keď jediný prístup k moru mala cez Keňu do Mombasy, bola Uganda prosperujúcim štátom. Nebola kolóniou, ale britským protektorátom a bolo jej umožnené spravovať vlastné záležitosti a rozvíjať vlastné hospodárske zdroje. Uganda je stále bohatou, úrodnou krajinou, dobre zásobenou vodou a príjemnou klímou. Má výdatné náleziská rúd medi a kobaltu, ktoré nie sú doteraz využívané. Na severe a v strede krajiny sa nachádza náhorná plošina. V tomto izolovanom pruhu savany žije jedno z posledných spoločenstiev divých zvierat afrických saván. Na západe sa dvíha pohorie Ruwenzori ktoré dosahuje výšky 5 109 m. Pod horami v oblasti Bushenyi sa darí poľnohospodárstvu. Cez juhovýchodné hranice Ugandy presahuje z Kene panva Viktoriinho jazera. Nížiny v okolí jazera boli kedysi zalesnené, ale dnes ustúpili poliam. Z jazera smerom na severozápad preteká cez Ugandu Viktoriin Níl, ktorý sa za jazerom Kyoga stáva hlavným riečiskom Nílu. V krajine vodopádov patria vodopády Kabalega s tromi dunivými kaskádami vody padajúcej do hĺbky 122 m k najpozoruhodnejším. Uganda má chladné podnebie aj keď leží priamo na rovníku. Výnimkou je oblasť Karamoja na severovýchode, kde je povrch vyprahnutý a dažde sú neisté. Obyvatelia sú kočovní pastieri, pohybujúci sa na okraji prírodnej katastrofy, ktorá v období sucha postihla celé územie v rokoch 1979-81, kedy zahynulo 30 000 ľudí. Uganda získala nezávislosť roku 1962. Uganda mala zo všetkých bývalých afrických kolónií a protektorátov najväčší počet kvalifikovaných odborníkov a dostatok nemocníc, základných i vyšších škôl. Ale za 15 rokov dokázala všetko svoje bohatstvo utratiť. Hospodárstvo sa ocitlo v troskách. V krajine pretrvávali vnútorné rozpory a medzi obyvateľstvom sa šíril strach. Semeno skazy bolo zasiate dlho pred získaním nezávislosti. Protektorát Uganda bol štátnym útvarom so šiestimi kráľovstvami a kmeňovými územiami. Srdcom protektorátu bolo mocné a starodávne kráľovstvo Buganda. Na západ od neho sa nachádzali menej silné kráľovstvá Buňoro, Toro a Ankole. Na severe a východe sa rozprestierali kmeňové územia Lango a Acholi na juhu potom Kigezi. Kultúrne, jazykovo a rasovo nemali obyvatelia z odlišných častí Ugandy nič spoločného. Najbohatšia a najvzdelanejšia etnická skupina Buganďanov nemali záujem o vedenie štátu. Dávali prednosť kmeňovým záležitostiam. Tak sa stalo že moc v krajine sa dostala do rúk zástupcom menej početných kmeňov a prvým ministerským predsedom sa stal Milton Obote z kmeňa Lango zo severu krajiny.

Obdobie hrôzovlády


Roku 1966 sa Buganda pokúsila odtrhnúť od Ugandy. Obote využil tejto príležitosti ku zrušeniu kmeňových monarchií aj ústavy. Ustanovil ústrednú vládu a prehlásil sa prezidentom. Bez podpory Buganďanov sa mu nevládlo ľahko. Roku 1971 bol zosadený ministrom obrany generálom Idi Aminom. Tak sa začalo temné obdobie vlády Idi Amina, ktorý sa ustanovil doživotným prezidentom. Zo začiatku bola s jeho nástupom k moci spokojná britská vláda ale nadšenie Uganďanov aj Angličanov rýchlo opadlo, keď Amin potlačil všetok politický život v krajine a silou zlikvidoval opozíciu. Nakoľko jeho vláda nemala dostatok finančných prostriedkov, aby mohol udržiavať svoj nákladný život, vyhostil roku 1972 z krajiny v podstate celú podnikateľskú obec a zmocnil sa ich majetku. Podniky boli odovzdané do rúk Uganďanov, ktorí s ich riadením nemali žiadne skúsenosti. Amin potom začal odstraňovať každého, kto si dovolil kritiku voči jeho vláde. Mnoho z jeho činov plných hrôzy boli vyrovnávaním starých účtov, prameniacich z kmeňového nepriateľstva. Jeho obeťami sa stalo až 300 000 osôb. K Aminovmu pádu roku 1979 prispelo jeho rozhodnutie uchvátiť pohraničnú časť Tanzánie. Tanzánsky prezident Julius Nyerere so svojou armádou vytlačil z krajiny Aminove vojská, ba dokonca na jeho podnet bol Amin z Ugandy odstránený Ugandskou národne oslobodzovacou armádou. Keď ušiel, zanechal za sebou zničenú krajinu. Po dvoch prezidentoch ktorí boli zosadení sa roku 1980 vrátil na čelo štátu Milton Obote. Voľby boli spochybnené. Vypukli nepokoje na severovýchode krajiny v Karamoji, kde sa ozbrojení zlodeji dobytka stretli s vládnymi vojskami. Zahynulo tu viac ako 200 000 ľudí. Ako vždy boli hlavnou príčinou kmeňové roztržky. Amin bol moslimom zo severnej kmeňovej skupiny Kakwow, preto podporoval ugandských moslimov. Obote zasa podporoval langoských vojakov zo svojej vlastnej etnickej skupiny a zaručil im elitné postavenie v armáde, v ktorej od koloniálnych čias slúžilo vždy najviac vojakov z kmeňa Acholi. Preto v čase vlády Oboteho boli v armáde často rozbroje medzi acholskými a langoskými vojakmi. Roku 1985 zvrhla armáda Oboteho vojenským prevratom, ktorý podporovali ugandskí vysťahovalci a na čelo štátu a vojenskej vlády nastúpil generál Tito Okello. Okello pozval k spolupráci Museveniho a jeho Národné hnutie odporu. Roku 1986 došlo medzi oboma stranami k roztržke – partizáni Národného hnutia odporu vyhnali pravidelnú armádu z Kampaly a Museveni sa stal prezidentom. Počas jeho vlády panuje v krajine politická stabilita a pomaly sa začína uzdravovať aj hospodárstvo.

Návrat medzi privilegované krajiny Afriky


Niektoré časti Ugandy boli ušetrené hrôz 70. a začiatku 80. rokov. Iba 10% obyvateľstva žije v mestách a vidiecke sídla sú rozptýlené a tak sa vo vzdialenejších častiach krajiny život takmer nezmenil. Väčšina Uganďanov pestuje plodiny pre vlastnú obživu, najmä zemiaky, proso, kukuricu, maniok a strukoviny tak sa v rokoch bojov vyhla hladomoru. Rodinné putá sú silné a preto aj obyvatelia miest dostávajú potraviny od svojich vidieckych príbuzných. Na juhu je hlavnou potravinou zelený druh banánov, na severe sa pestuje hlavne čirok a proso. V koloniálnych časoch sa v Ugande pestoval najmä bavlník a kávovník. Poľnohospodárstvo zostáva významným odvetvím aj dnes a zaisťuje takmer 60% hrubého národného produktu. Najdôležitejšou exportnou plodinou Ugandy zostáva kávovník. Od 90. rokov sa vláda snaží obmedziť závislosť krajiny na vývoze tejto komodity. Pestuje sa tu aj čajovník, bavlník a tabak. V 70. rokoch sa zdalo, že produkcia kávy prudko upadá, ale príčinou poklesu bolo pašovanie veľkého množstva úrody do Kene a vtedajšieho Zaire. Kávovník na plantážach rastie ďalej, pretože je to stromček, ktorý rodí či je o neho postarané alebo nie. Naopak bavlník musí byť každoročne znova vysadený. Keď sa Museveni postavil na čelo štátu, začal so stabilizáciou a modernizáciou ugandského hospodárstva. Začal s privatizáciou, menovou reformou a uvoľnil väčšinu cien. Na začiatku 90. rokov dosiahol hrubý národný produkt a priemyselná výroba úroveň zo začiatku 70. rokov. Ugandský priemysel ako cukrovarníctvo, výroba nápojov, spracovanie tabaku a výroba textilu a cementu, rastie o viac ako 7% ročne. Počas Museveniho vlády tiež došlo k pokusom o obnovu priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, ktoré v krajine fungovali v čase vyhlásenia nezávislosti. Išlo najmä o čajové plantáže na západe krajiny, dve veľké plantáže cukrovej trstiny u Viktoriinho jazera, bane na meď, priemyselné podniky v Kampale a v oblasti priehrady Owen Falls a elektráreň v meste Jinja. Ázijskí podnikatelia boli opäť pozvaní do krajiny a bol im navrátený majetok. Železnice Mombasa-Kampala je opäť v prevádzke a spamätáva sa aj cestovný ruch. Vzťahy so susednými krajinami sa zlepšili do takej miery, že Uganda vytvorila spoločne s Keňou a Tanzániou Výbor pre spoluprácu vo východnej Afrike. V rámci Ugandy boli roku 1993 obnovené tradičné monarchie. Roku 1994 bol zvolený nestranícky parlament, ktorý má za úlohu pripraviť novú ústavu. V demokratických prezidentských voľbách roku 1996, ktorých sa neúčastnili politické strany , ale iba jednotliví kandidáti , zvíťazil s prevahou Museveni. Hospodárstvo je stabilné a zaznamenáva pravidelný rast. Pokiaľ bude priaznivý hospodársky vývoj pokračovať, mohla by sa Uganda opäť zaradiť medzi privilegované krajiny afrického kontinentu.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency