Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Ukrajina
 
Ukrajina
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Ukrajina
Správne členenie: 24 oblastí + Kyjev + Sevastopoľ
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Kyjev
Rozloha v km2:603 700
Obyvateľstvo:50 100 000 (hustota 83 os. / km2)
Jazyk:ukrajinčina, ruština, rumunčina, poľština
Mena:hrivna ( 1€ -> cca 11,5 UAH )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Bielorusko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: • dovolenka Ukrajina
 • lastminute Ukrajina
 • hotely Ukrajina
 • letenky Ukrajina
 • doprava Ukrajina
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

UKRAJINA



Viac než deväťsto rokov v tisícročnej histórii ovládali Ukrajinu iné národy.

Ukrajina, druhá najväčšia krajina v Európe, získala novú nezávislosť roku 1991. Predtým bola 338 rokov pripojená k Rusku a i v prvých rokoch samostatnosti ju staré putá spojujú dosiaľ s bývalou koloniálnou mocnosťou. Krajina je politicky rozdelená. Západné oblasti vrátane mesta Ľvov sú naklonené západnej Európe, zatiaľ čo východná donecká oblasť je naklonená Rusku. Nezhody sú zvlášť viditeľné v čiastočne autonómnej republike Krym. Tento polostrov bol pripojený k Ukrajine až za vlády N. S. Chruščova v roku 1954.

Neradostná minulosť


Ukrajinské stepi boli osídlené už od doby kamennej. Na tomto území sa vystriedali rôzne národy – Skýti, Sarmati. Na pobreží Čierneho mora, zakladali svoje kolónie Gréci po nich Rimania, ktorých prístavné mestá zničili Huni. Slovania prenikli do srdca Ukrajiny po rieke Dneper, ktorá už od staroveku spojovala sever s juhom. Staroruské kmene vytvorili v 9. storočí na území Ukrajiny prvý štátna útvar východných Slovanov - Kyjevskú Rus. V tom období bolo založené nielen hlavné mesto dnešnej Ukrajiny Kyjev, ale aj ďalšie mestá ako napríklad Ljubeč, Černihiv. Keď sa Kyjevská Rus rozpadla, začali sa východní Slovania deliť na Veľkorusov (Rusov), Malorusov (Ukrajincov) a Bielorusov. Ukrajina prijala svoje druhé meno podľa geografickej polohy v oblasti (Okrajina).

Historické ukrajinské územia ovládli v stredoveku vtedajšie silné štáty Litva a Poľsko. Uhorsko zabralo neskôr Zakarpatsko a južné stepi vrátane polostrova Krym, boli pod nadvládou Turecka, ktoré tam malo od 15. do 18. storočia svoj Krymský chanát. Na čelo národného oslobodeneckého boja sa postavili slobodní sedliaci, ktorí sa nazývali kozáci. Opustili svoje majetky na Dnepri, ktorý je národnou riekou Ukrajincov, a vytvorili v 16. storočí vojenský zväz Kozácku Sič.

Zatiaľ čo Ukrajinu na západ od Dnepra postupne ovládli západoeurópske štáty, východnú Ukrajinu získalo Rusko. Bogdan Chmelnyckyj potom roku 1654 pripojil ľavý breh Ukrajiny k Rusku na viac než 300 rokov. Západné územia boli Ukrajine postupne vrátené v priebehu 19. a 20. storočia. Halič a Podkarpatská Rus boli k Sovietskemu zväzu pripojené až po 2. svetovej vojne odtrhnutím od bývalého Československa (bývalé východné Slovensko) a Poľska.

Osídlenie Ukrajiny je nerovnomerné. Najviac obyvateľstva je sústredeného v ťažobných a priemyselných oblastiach, ako sú Donbas, Krivij Rih a tiež vo veľkých mestách, ako Kijev, Charkov, Odesa a Záporožie. Vidiecke osídlenie je najhustejšie v lesostepnej a stepnej zóne, väčšinou pozdĺž riek. Najmenej obývané je severné vlhké Polesie a západné oblasti Karpát.

Krajina by mohla byť obilnicou Európy


Ukrajina bola obilnicou Ruska už v 19. storočí. Po vzniku Sovietskeho zväzu však násilná kolektivizácia poľnohospodárstva spojená so vznikom kolchozov a sovchozov viedla k tomu, že i na úrodnej Ukrajine panoval počas sovietskej vlády hladomor. Veľký rozvoj počas sovietskej vlády dosiahol ťažký a ťažobný priemysel. V povojnovom období potom bolo na Dnepri a jeho prítokoch postavených niekoľko priehrad s vodnými elektrárňami.

Prevážna časť Ukrajiny sa nachádza na Východoeurópskej rovine. Väčšina územia je v podstate nížinou, z ktorej vystupujú iba nevysoké kopce, známe ako Ukrajinský kryštalický masív alebo Ukrajinský štít. V miestach, kde sa staré horniny dostali na povrch, rozdelili ich korytá riek na niekoľko menších celkov nazvaných Volyňsko-podolská plošina s najvyšším kopcom 471 m juhovýchodne od Ľvova. Ďalej do tejto skupiny patria pahorkatiny Dneperská, Azovská a Donecká. Všetky tieto výstupy kryštalických hornín sú zároveň bohatými náleziskami najrôznejších rúd.

Základným krajinným celkom Ukrajiny sú rozľahlé nížiny. K najväčším patrí úrodná Dneperská nížina, ďalej zamokrené Polesie a nakoniec suchá Čiernomorská nížina na juhu. Podľa typu pôdy, rastlinstva a osídlenia sa Ukrajina delí na tri prírodné a hospodárske zóny. Na severozápade sa lesná zóna a celý krajinný celok volá Polesie. Strednú časť územia tvorí úrodná čiernozem, ktorej pôvodným porastom bola lesostep. Treťou zónou je teplý a suchý juhovýchod s chudšou a miestami presolenou pôdou. Bola to pôvodne step, ktorá sa spojovala na východe s ruskou stepou.

Ukrajina nieje však iba rovina. Na jej územie zasahujú aj dva horské systémy. Na juhu sú to Krymské hory, ktoré sa pozvoľna dvíhajú z Krymského polostrova a potom sa prudkými svahmi zvažujú k Čiernemu moru. Oveľa rozľahlejšie sú Ukrajinské Karpaty, nazývané tiež Poloniny. Pieskovcový masív Čierna hora s vrchom Goverla (2.061 m) je najvyšším miestom Ukrajiny. Karpaty sú z väčšej časti pokryté zmiešanými lesmi, ktorých charakter je daný nadmorskou výškou. Lesné pásmo končí často pod vrcholmi , ktoré sú potom holé, s porastom subalpských lúk, ktoré sú využívané ako horské pastviny. Tieto lysé kopce, poloniny, dali Ukrajinským Karpatám ich druhé meno.

Po získaní nezávislosti zahájila Ukrajina postupnú privatizíciu


Po získaní nezávislosti zahájila ukrajinská vláda postupnú privatizáciu najmä malých a stredných podnikov. Napriek hospodárskej reforme je však priemyselná výroba stále nižšia ako v roku 1990. V roku 1995 sa priemyselný rast znížil o polovicu a inflácia dosahovala 80%. Ukrajina má iba malé náleziská ropy a je silno závislá na jej dovoze. V čase vyhlásenia nezávislosti bola na území Ukrajiny časť sovietskych jadrových zbraní. Ako členský štát Spoločenstva nezávislých štátov si Ukrajina chcela túto vojenskú výhodu ponechať. Došlo však ku sporom s Ruskom, a to ako ohľadne jadrových zbraní, tak o čiernomorské vojnové námorníctvo v Odese. Ukrajinsko-ruské vzťahy komplikoval tiež problém nezávislosti Krymu.

Problémy nastali po vyhlásení nezávislosti aj vo vzťahoch so Západom, keď Ukrajina odmietla podpísať akúkoľvek zmluvu o jadrovom odzbrojení. Roku 1994 však Ukrajina, Rusko a Spojené štáty podpísali zmluvu o jadrových zbraniach, podľa ktorej mala Ukrajina premiestniť väčšinu jadrových zbraní zo svojho územia do Ruska.

Ďalšími významnými politickými udalosťami na Ukrajine bolo podpísanie obchodnej dohody s Európskou úniou a prekvapivé víťazstvo pokrokového Leonida Kučmy v prezidentských voľbách roku 1995. Čoskoro po svojom zvolení zahájil hospodársku reformu, ktorá zahrnula rozsiahlu privatizáciu poľnohospodárstva a priemyslu, tá však po sľubnom začiatku pokračuje iba pomaly.

Sovietsky zväz - ZSSR


Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.

Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:

Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
         
• Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
• Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
• Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
• Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
• Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
• Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
• Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
• Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
• Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
• Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
• Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
• Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
• Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
• Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
• Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan


Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency