Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Zambia
fotogaléria
 
Oficiálny názov: Zambijská republika
Správne členenie: 9 provincií
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Lusaka
Rozloha v km2:752 618
Obyvateľstvo:13 000 000 (hustota 17 os. / km2)
Jazyk:angličtina
Mena:zambijská kwača ( 1€ -> cca 6960 ZMK )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Angola, Botswana, Kongo dem., Malawi, Mozambik, Namíbia, Tanzánia, Zimbabwe
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Zambia
 • lastminute Zambia
 • hotely Zambia
 • letenky Zambia
 • doprava Zambia
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ZAMBIA



Aby Zambia prežila, začína využívať svoj poľnohospodársky potenciál, pretože závislosť na vývoze medi ju činí príliš zraniteľnou.

Rozvoj zambijského hospodárstva určoval jediný produkt- meď. Určoval, kde budú žiť ľudia, kade povedú hlavné komunikácie a železnice. Meď je základnou surovinou, ktorá sa používa na celom svete. V Zambii zaisťuje viac ako 80% príjmov z vývozu a viac ako polovicu štátnych príjmov. Zambia má po Spojených štátoch druhé najväčšie zásoby rúd medi na svete a patria tiež k najvýznamnejším svetovým producentom tohto kovu. Britský protektorát a neskôr britská korunná kolónia Severná Rhodézia sa stala po vyhlásení nezávislosti roku 1964 Zambijskou republikou v rámci Spoločenstva. Medené bane boli znárodnené a hospodárstvo zeme sa sústredilo predovšetkým na produkciu tohto kovu. Výsledkom jednostranného zamerania ekonomiky bola závislosť zambijského hospodárstva na cenách medi na svetových trhoch a na ďalších dvoch faktoroch, ktoré ovplyvňujú intenzitu ťažby a spracovania: na účinnom systéme dopravy rudy aj spracovanej medi zo zeme a lacnej pracovnej sile, ktorá ťaží a spracováva rudu.

Uzatvorené hranice a spory so susedom


Nezákonné jednostranné vyhlásenie nezávislosti susednej Južnej Rhodézie ( dnešné Zimbabwe) roku 1965 a nasledujúca vojna, ktorá vyvolala voči Južnej Rhodézii medzinárodné sankcie, viedli k uzatvoreniu hraníc medzi obidvoma štátmi. Dlhotrvajúce oslobodenecké boje v susednej Angole a Mozambiku, ktoré pokračovali ďalšími stretmi po vyhlásení ich nezávislosti, postihli nepriamo aj Zambiu. K Ťažbe a spracovaniu medi je treba veľkého množstva elektrickej energie. Pred vyhlásením nezávislosti, keď bola krajina ešte Severnou Rhodéziou, bola spojená s Južnou Rhodéziou a Ňaskom( dnešným Malawi) do Federácie Rhodézia a Ňasko, ktorá existovala v rokoch 1953-63. Veľké príjmy z medi umožnili postaviť životne dôležitú priehradu Kariba na rieke Zambezi, ktorá zásobovala elektrinou priemysel v Severnej a Južnej Rhodézii. Nanešťastie pre Zambiu bola elektráreň postavená na juhorhodézskom brehu Zambezi, ktorá tvorí hranice medzi oboma krajinami. V období jednostranného vyhlásenia nezávislosti mohla Južná Rhodézia vykonávať na Zambiu nátlak, aby proti nej neuplatňovala medzinárodné sankcie, pod hrozbou, že preruší dodávky elektriny. Zambia si preto postavila vlastnú vodnú elektráreň na svojej strane rieky a ďalšiu na rieke Kafue. Tieto problémy prinútili Zambiu obrátiť sa v 60. a 70. rokoch o pomoc na sever do Tanzánie, ktorá bola vtedy v rovnakom postavení ako Zambia- bola tiež novo nezávislou krajinou s domorodou vládou. Roku 1968 bol dokončený ropovod z Dar es Saalamu na pobreží Tanzánie do Ndoly v oblasti zambijských medených baní. Putá medzi oboma krajinami sa upevnili roku 1975 dokončením železničnej trate, známej ako Tazara alebo Tanzam, ktorá spojila zambijskú železničnú sieť s Dar es Saalamom, čo výrazne uľahčilo vývoz medi.Tazara bola postavená vďaka čínskej finančnej pomoci, s čínskym vedením a čiastočne čínskymi robotníkmi. Čínska účasť nebola daná ani tak politickou orientáciou Zambie, ktorá patrí k nezúčastneným krajinám, ale skôr skutočnosťou, že západné krajiny odmietli projekt ako nehospodárnu investíciu. Je pravda, že preplnený prístav v Dar es Saalame a prevádzkové problémy na železnicu Tazara neumožnili Zambiu zbaviť sa závislosti na južných dopravných cestách. Po výrazných hospodárskych ťažkostiach musela Zambia roku 1978 obnoviť železničné spojenie s Južnou Rhodéziou, ktorá sa roku 1980 stala nezávislým štátom Zimbabwe a roku 1982 začala opäť využívať juhoafrické prístavy. Dopravná situácia v krajine sa tým výrazne zlepšila. Zadĺženie a výstavba železničnej trate Tazara výrazne vyčerpali zambijské zdroje zahraničnej meny a obmedzili dovoz. Naviac od roku 1964 klesli na svetových trhoch ceny medi na polovicu, a preto sa Zambia borí s veľkými finančnými problémami. Celé 80. roky sa niesli v znamení tvrdých úsporných opatrení, ktoré požadoval Medzinárodný menový fond. Roku 1990 konečne prezident Kenneth Kaunda podľahol tlaku MMF a prisľúbil zrušiť subvencovanie kukuričných výrobkov. Zdvojnásobenie cien kukurice, ktorá je hlavnou potravinou v krajine, však vyvolalo rozsiahle nepokoje. V snahe ukľudniť obyvateľstvo prisľúbil Kaunda voľby a novú demokratickú ústavu. Voľby v roku 1991 priniesli Kaundovi a jeho Jednotnej strane ľudovej nezávislosti, ktorá bola jedinou povolenou stranou v krajine porážku. Kaunda stál na čele krajiny od vyhlásenia nezávislosti Zimbabwe a v odpore proti apartheidu v Južnej Afrike. Na čele štátu ho vystriedal Frederick Chiluba, predák Hnutia za pluralitnú demokraciu. Aj jeho vláda sa však rýchlo dostala do problémov. Roku 1993 vyhlásil pod zámienkou odhalenia pokusu o štátny prevrat výnimočný stav. Vláda podala roku 1993 demisiu a odstupujúci ministri vytvorili novú Národnú stranu. Na začiatku roka 1994 ohlásil Chiluba personálne zmeny vo vláde potom čo niektorí ministri boli obvinení z korupcie a z obchodovania s drogami. V roku 1996 bol Chiuba znovu zvolený potom , čo zakázal Kaundovi účasť na voľbách. Toto rozhodnutie zavinilo rozsiahly bojkot volieb, ktorý odradil potenciálnych investorov.

Život na vidieku


Väčšinu Zambijského územia tvorí náhorná plošina v nadmorskej výške 900-1 500 m. So Zimbabwe tvorí hranicu rieka Zambezi, s Botswanou a Namíbiou pustá púšť Kalahari. Krajinou preteká mnoho veľkých riek vrátane Luangwy. Sú tam aj veľké jazerá- najväčšie je vnútrozemské Bangweulu, obklopené rozsiahlymi barinami, do ktorého sa vlieva rieka Chambeshi. V hraničných oblastiach Zambie leží aj časť jazier Mweru a Tanganika. Krajina sa nachádza v tropickom pásme monzúnových vetrov, ale jej nadmorská výška mierne znižuje teploty. Od mája do augusta je sucho a chladno, od septembra do novembra panuje horúčava a sucho. Horúce daždivé obdobie od decembra do apríla sa líši od predošlého výdatnými zrážkami, no teplotami nie. Pôvodnou vegetáciou je prevažne savana, ktorá prechádza od vyprahnutých oblastí na juhu k zelenším pastvinám, miestami so stromami a krovinami a na severe výnimočne aj lesmi. V krajine žijú rôzne druhy zveri- v rezerváciách u riek Luangwa a Kafue to sú prevažne antilopy, byvoly, slony, leopardy, levy, žirafy, hrochy, nosorožce a zebry. Vďaka prírodným parkom a prírodným pozoruhodnostiam, akými sú Viktoriine vodopády na Zambezi, sa rozvíja s výraznou vládnou podporou aj cestovný ruch. Obyvatelia Zambie tvoria viac ako 70 etnických skupín s vlastnými bantuskými jazykmi. Aj keď počet obyvateľov rýchlo rastie, krajina nieje preľudnená. Napriek tomu že 40% Zambijčanov žije na severovýchode v oblasti medených baní, 85% obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve a 70% z nich sídli v roztrúsených dedinkách. V krajine sú aj veľké farmy, ktoré pestujú plodiny na predaj. Nachádzajú sa najmä popri železničnej trati od oblasti medených baní k hraniciam so Zimbabwe. Iba 7% územia je systematicky obrábaného. Veľa veľkých fariem dosiaľ vlastnia Európania, ktorí tvoria necelé 1 % obyvateľov, a veľké medzinárodné spoločnosti. Podstatnú časť poľnohospodárskej výroby však zaisťujú drobní roľníci. Pestujú najmä kukuricu, ktorú však tiež z veľkej časti skonzumujú. Používajú primitívne poľnohospodárske metódy a úhorové hospodárstvo a orú ručnými hákmi. Väčšinu poľnohospodárskych prác vykonávajú ako takmer všade v Afrike ženy. Napriek veľkému počtu poľnohospodárov, bohaté vodné zdroje a dostatok pôdy, panuje v krajine nedostatok potravín. Podvýživa je častá a kojenecká úmrtnosť je vcelku vysoká. Vláda sa musela uchýliť k drahému dovozu potravín, aby obyvateľstvo nasýtila, ale vzhľadom k obrovským dlhom sú jej možnosti obmedzené. Po páde cien medi v 70. rokoch využívala Zambia iba málo svoj obrovský poľnohospodársky potenciál, aby ním nahradila stratený zdroj zahraničnej meny. V krajine chýbajú účinné zavlažovacie systémy, dopravná a obchodná štruktúra v odľahlých oblastiach je nedostatočná, cenová politika nelákavá a marketing neúčinný. Roľníci nie sú ničím motivovaní k pestovaniu plodín na predaj. Vo veľkom počte opúšťajú vidiek a hľadajú nové životné perspektívy v mestách. Vláda sa však dnes snaží nepriaznivý vývoj zvrátiť. Roľníci sú povzbudzovaní k pestovaniu plodín na predaj a k predaju prebytkov. Roztrúsené osady boli zlúčené do väčších dedín, kde sa môžu úspornejšie prevádzkovať nemocnice, základné školy, družstevné predajne a kde sa vyplatí stavať komunikácie.

Riešením je únik do miest


Masové sťahovanie obyvateľov z vidieka do miest vytvorilo zo Zambie jednu z najurbanizovanejších spoločností v Afrike. Najväčšia koncentrácia miest v tropickej Afrike je v mestách v oblasti medených baní. Sú to mestá Ndola, Chingola, Kitwe, Chililabombwe a Luashya. Najväčším mestom však zostáva hlavné mesto Lusaka, ktoré leží na juh od oblasti medených baní. Mnoho obyvateľov miest zostáva tuho zviazaných so svojimi rodnými dedinami. Robotníci, ktorí veľa rokov žili a pracovali v meste, sa často vracajú do svojich kmeňových dedín, kde vďaka systému obecného vlastníctva pôdy dostanú malý pozemok k obrábaniu. Deti prisťahovalcov, ktoré sa už v mestách narodili, sa však považujú za mestských obyvateľov a nemajú ku kmeňovým a regionálnym tradíciám žiadny vzťah. Jedným z výrazných dôsledkov nezávislosti je zamestnanie Zambijčanov v profesiách , ktoré boli prv považované za výlučne „biele“. V koloniálnom období zamestnávali ťažobné spoločnosti slobodných mužov, ktorí vykonávali nárazovú nekvalifikovanú prácu. S rozvojom banských technológií však bolo v ich záujme zamestnávať kvalifikovaných afrických robotníkov na dlhšie obdobie. Počet obyvateľov miest v oblasti medených baní rýchlo rástol. Niektoré povolania však zostávali vyhradené bielym, na čo dozerali biele odbory. Do 50. rokov neexistovali z tohto pravidla takmer žiadne výnimky. Ale po vyhlásení nezávislosti začali Afričania rýchlo prenikať do kvalifikovaných profesií a veľa Zambijčanov sa dostalo aj na kľúčové miesta priemyslu. Tak vznikla dobro platená a vysoko vzdelaná zambijská elita. Zambia je spoločne s ďalšími africkými krajinami členom Juhoafrického rozvojového spoločenstva, ktoré sa snaží zmodernizovať železnice a prístavy, ktorých biedny stav je príčinou mnohých hospodárskych problémov. Na nátlak zo zahraničia sa prezident Chiluba rozhodol prikročiť k privatizácii medených baní, ktoré by sa mohli stať opäť lukratívnymi. Zároveň bola započatá aj toľko potrebná reforma poľnohospodárstva, ktoré sa začalo zaoberať pestovaním plodín pre európske trhy.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency