Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Zimbabwe
Viktoriine vodopády
 
Oficiálny názov: Republika Zimbabwe
Správne členenie: 8 provincií + 2 mestá
Politický systém:prezidentská republika
Hlavné mesto:Harare
Rozloha v km2:390 580
Obyvateľstvo:13 350 000 (hustota 34 os. / km2)
Jazyk:angličtina, mašončina, matabelčina
Mena:zimbabwský dolár ( 1€ -> cca ___ )
Lokalita:Kajiny sveta - Afrika
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Južná Afrika, Botswana, Mozambik, Zambia
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: • dovolenka Zimbabwe
 • lastminute Zimbabwe
 • hotely Zimbabwe
 • letenky Zimbabwe
 • doprava Zimbabwe
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor
 

ZIMBABWE



Juhoafrická krajina s pohnutými dejinami je známa svojim bohatstvom nerastných surovín aj mnohotvárnou prírodou.

V Zimbabwe je všetko neuveriteľné. Od pozoruhodnej krajiny a bohatej fauny až po dramatické dejiny v nedávnej minulosti. Na severnej hranici vytvára rieka Zambezi viac ako jeden a pol kilometra široké Viktóriine vodopády a potom preteká takmer 300 km dlhým priehradným jazerom Kariba. Na juhu tvorí hranice s Juhoafrickou republikou rieka Limpopo. Na juhovýchode sa dvíhajú hory a na západe sa prestiera krásna krajina s lesmi a savanami, kde žijú slony, byvoly a žirafy.

Ložiská zlata prilákali anglického kolonizátora Cecila Johna Rhodesa, po ktorom bolo teritórium pôvodne pomenované. Ten po krvavej vojne priviedol do krajiny vládu bielych kolonizátorov. Až po ďalšej vojne sa dostali k moci čierni obyvatelia a premenovali krajinu na Zimbabwe. Krajina disponuje značným nerastným bohatstvom a má celkom vyspelé poľnohospodárstvo. Zimbabwe je tiež jedným z najpriemyselnejších štátov kontinentu. Priemysel založený na ťažbe a spracovaní poľnohospodárskych výrobkov dodáva štvrtinu domáceho hrubého produktu.

So Zimbabwe spojilo svoj osud niekoľko významných osobností, a naopak ich osudy ovplyvnili osudy krajiny. Pre Európu objavil tento kút Afriky škótsky misionár a cestovateľ Dávid Livingston, ktorý sa ako prvý beloch dostal roku 1851 k rieke Zambezi a o štyri roky neskôr uvidel aj jej vodopády, neskôr známe ako Viktóriine. Menej pozitívnu pamiatku po sebe zanechal kolonizátor C.J.Rhodes. Z belochov menujeme ešte posledného ministerského predsedu Iana Smitha, ktorý zaviedol v krajine rasistický režim. Medzi domácimi čiernymi obyvateľmi vynikli matabelský vojvodca Mzilikazi a jeho syn kráľ Lobengula a prvý ministerský predseda čiernej vlády Róbert Mugabe.

Príjemná subtropická krajina


Zimbabwe sa nachádza v klimaticky príjemnej subtropickej časti južnej Afriky a jej územie z veľkej časti utvára rozľahlá žulová náhorná plošina Matabele. Je obrastená savanami, miestami aj svetlými subtropickými lesmi. Obzvlášť zaujímavé je územie na juhozápade, kde sa nachádza malebná krajina vrchoviny Matopo, so žulovými klenbami oblých tvarov tzv. kopjes. Naprieč celou plošinou sa tiahne severovýchodným smerom nevysoký, ale 515 km dlhý skalnatý hrebeň Veľký Dyke. Tento kamenný val je zdrojom veľkého nerastného bohatstva. Sú v ňom ložiská mnohých rúd ako chrómu, niklu, medi, berýlia, i drahých kovov- striebra, zlata a platiny. Tieto bohaté nerastné zdroje prispeli ku vzniku hlavného mesta Harare.

Napriek tomu že sú pôvodné savany a lesy často vytlačené rozsiahlou poľnohospodárskou činnosťou predsa len sa na mnohých miestach ešte uchovala pôvodná krajina, kde je dosť priestoru pre veľké africké zvieratá. Náhorná plošina je zo všetkých strán výrazne ohraničená. Na východe sú horské lesy, ktoré poskytujú vzácne drevo. Je tu aj najvyšší vrch Inyangani (2 592 m). V tomto pohorí. Ktoré tvorí zároveň hranicu s Mozambikom, bolo zriadených niekoľko národných parkov. Na severe a juhu ohraničujú plošinu tektonické zníženiny, ktorými pretekajú pohraničné rieky. Na juhu je to pomalá rieka Limpopo s prítokmi, na severe tečie mohutná Zambezi známa svojimi vodopádmi. Angličania im dali meno svojej kráľovnej Viktórie, ale domorodci ich nazývajú Mosi-oa-tunya ( Dym, ktorý stúpa hore). Na severozápad od vodopádov vyrástla na Zambezi veľká priehrada, za ktorou vzniklo 300 km dlhé údolné jazero Kariba s vodnou plochou 5 000 km2. Na západ sa plošina pozvoľna skláňa do bezodtokovej vnútrozemskej juhoafrickej panvy Makarikari.

Najdôležitejšou plodinou krajiny je tabak, ktorí zaisťuje 20 % príjmov z vývozu. Najviac pestovanou plodinou je kukurica, určená predovšetkým na obživu obyvateľstva. Veľa sa vysieva aj ostatných obilnín, ďalej sa pestuje cukrová trstina a na plantážach rastú kávovníky, čajovníky a citronovníky. Významnou technickou plodinou je tiež bavlník. Krajina je vo výrobe základných potravín sebestačná, až na obdobie sucha napr.( roky 1991-92 ), poľnohospodárske výnosy obyvateľstvu nestačia.

Etnické zloženie obyvateľstva


Koncom 20. storočia tvorili černosi 98 % obyvateľov krajiny. Medzi mnohými etnickými skupinami sú najpočetnejší Mašonovia a Matabelovia ( Ndebelovia). Predkovia dnešných Mašonov obývali toto územie od 10. storočia. Neskôr vytvorili kmeňový zväz a nakoniec tzv. Monopatovu ríšu, ktorá existovala až do polovice 18. storočia. Jej centrom bola asi historické mesto Zimbabwe, v ktorom sa spracovávalo zlato aj železo. Mašonovia boli predovšetkým pastiermi a remeselníkmi. Dnes žijú na severe v oblasti nazývané Mashonaland okolo hlavného mesta Harare ( predtým Salisbury), a na východe v provinciách Manicalan a Masvingo.

Druhá etnická skupina Matabelovia ( Ndebelovia) patria k potomkom Mzihaziho bojovného kmeňa, ktorý sa odtrhol od zuluského národa a v 30. rokoch 19. storočia vpadol na územie Zimbabwe. Tiež Matabelovia boli pastieri, ale aj bojovníci, ktorí napadli usadlé obyvateľstvo a od porobených kmeňov potom vyberali naturálne dane. Nakoniec sa usídlili v okolí dnešného mesta Bulawayo a celej oblasti, ktorú obývaj, sa hovorí Matabeleland.

Moderné dejiny Zimbabwe začínajú v 80. rokoch 19. storočia, kedy vyslanci Cecila J. Rhodesa presvedčili kráľa Lobengulu, aby im dovolil otvoriť v krajine rudné bane. Keď toto povolenie získali, Rhodeas sa rozhodol, že kráľov súhlas platí pre celú krajinu a založil Britskú juhoafrickú spoločnosť, ktorá roku 1890 ovládla takmer celé územie. Rozhorčení Matabelovia započali roku 1893 proti Spoločnosti vojnu. Krvavý konflikt skončil porážkou domorodcov a smrťou kráľa Lobenguly. Matabelovia znovu povstali v rokoch 1896-97 a tentoraz sa k nim pripojili aj Mašonovia. Ani tento pokus na zvrhnutie koloniálneho panstva nebol úspešný, pretože do nej zasiahli privolané britské vojenské jednotky.

Takto násilne získané územie sa stalo britskou kolóniou nazvanou Južná Rhodézia. Tá sa stala roku 1953 súčasťou federácie, v ktorej boli aj Severná Rhodézia ( dnešná Zambia) Ňasko ( dnešné Malawi). O desať rokov neskôr sa federácia rozpadla. Zambia a Malawi získali nezávislosť a ustanovili si svoju domorodú vládu. Inak tomu bolo v Južnej Rhodézii. Tamojších 300 000 belochov ustanovenie čiernej vlády nepripustilo a pod vedením Iana Smitha a jeho Rhodézskej fronty krajiny vyhlásilo jednostrannú nezávislosť ako Rhodézia.

Británia prerušila so svojou bývalou kolóniou všetky kontakty a k nej sa pripojila aj OSN, ktorá vyhlásila proti Rhodézii medzinárodné sankcie. V čase Smithovho bieleho režimu vytvorili čierni Afričania dve opozičné hnutia, ktoré viedli proti vláde partizánsku vojnu.. Následky partizánskej vojny, hospodárska blokáda a silný diplomatický tlak presvedčili po desiatich rokoch Smitha, aby moc odovzdal domácim obyvateľom, ktorí tvorili v krajine väčšinu. Roku 1980 sa konali voľby a vznikla republika Zimbabwe, ktorá sa stala členom Spoločenstva.

Húfny odchod belochov po vyhlásení nezávislosti


V roku vyhlásenia nezávislej republiky Zimbabwe a po nastolení domorodej vlády opúšťalo biele obyvateľstvo masovo krajinu. Černošský ministerský predseda Mugabe si bol vedomý významu belochov pre nový štát a zo všetkých síl sa snažil, aby v krajine zostali, a preto im poskytol rôzne záruky bezpečnosti aj voľného podnikania. Dosiahol toho, že nakoniec v krajine zostala asi iba tretina belochov ( 100.000 ).

Počiatočné nadšenie obyvateľov, nasledujúce po vyhlásení nezávislosti, sa postupne vytrácalo, a to nielen nespravodlivým rozdeľovaním pôdy, ale tiež v dôsledku rastúcich sporov medzi dvomi najsilnejšími politickými stranami ZANU a ZAPU. Ich ostré spory vyvrcholili v rokoch 1982-86. Pod tlakom Medzinárodného menového fondu bol prezident Mugabe donútený k určitej liberalizácii hospodárstva.

V poslednom desaťročí 20. storočia sa politické dianie v krajine skľudnilo, napriek tomu obyvateľov stále trápi vysoká nezamestnanosť a rast domáceho produktu je znižovaný prudkým nárastom obyvateľstva ( 3 % ročne). Zimbabwe však zdedila rozvinutý priemysel založený na bohatých zdrojoch nerastných surovín a sama ťažba nerastov prináša 40% ziskov z vývozu.

So stabilizáciou politických pomerov sa do krajiny zasa začínajú vracať turisti, predstavujúci ďalší nezanedbateľný príliv peňazí. V roku 1990 do Zimbabwe prišlo okolo pol milióna návštevníkov, ktorí oceňujú jeho krásnu prírodu aj veľmi príjemné podnebie. Vedľa Viktóriiných vodopádov na Zambezi môžu navštíviť niekoľko národných parkov so zaujímavými prírodnými povrchovými tvarmi, bujnou vegetáciou a veľkými africkými zvieratami. Za zmienku stojí, že národné parky zaujímajú 11 % zimbabwského územia.

Zimbabwe sa síce nachádza vo vnútrozemí, ale má strategicky významnú polohou na hlavných dopravných cestách vedúcich zo severu na juh do juhoafrických prístavov. Najbližší prístup k moru má krajina na východe cez Mozambik a jeho prístavy Beira a Maputo, ale väčšina dopravy sa napriek tomu uskutočňuje cez Juhoafrickú republiku.

Copyright © 2010−2011, svet-dovoleniek.sk, travel agency